| |
Návšteva prezidenta SR v Ruskej federácii, 10. 11. 2006 |
Úvod | Aktuality | K téme | Články | Rok 2006 | Návšteva prezidenta SR v Ruskej federácii, 10. 11. 2006
Návšteva prezidenta SR v Ruskej federácii
Časť slovenských komentátorov, ako aj politikov zjavne nepochopila, alebo nechcela pochopiť význam návštevy prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Ruskej federácii.
Forma a výrazové prostriedky, ktoré použili mali ďaleko od korektnej a objektívnej analýzy. Dovolím si však upozorniť na jednu podstatnú skutočnosť. Základný motív, ktorý sa niesol týmito komentármi vychádzal z predstavy, že návšteva prezidenta prakticky nič nevyrieši z hľadiska energetických záujmov krajiny. Citujem: “pre Putina nie sú miniatúrni prezidenti zo strednej Európy partnermi...“
Uvedené tvrdenie je nepravdivé z viacerých dôvodov. Ten prvý ignoruje diplomatický argument. Išlo o oficiálnu návštevu hlavy štátu ktorú pozval prezident Ruskej federácie. Išlo o oficiálne stretnutie. Ak sa takéto pozvanie uskutočnilo, tak zrejme preto, že ruská strana mala záujem komunikovať o pálčivých otázkach slovensko- ruských vzťahov priamo na prezidentskej úrovni. Čo viac si môže Slovensko želať? Rezignácia na takéto pozvanie by znamenala jasné poškodenie záujmov štátu a jeho občanov.
Rusko je energetická veľmoc, od ktorej závisí ekonomika celej Európy a to si uvedomuje aj politická reprezentácia Slovenska. Zodpovedný politik urobí na diplomatickej úrovni všetko pre to, aby minimalizoval dopady prípadnej energetickej krízy na jeho občanov. Potešujúce z rozhovorov oboch predstaviteľov je, že ruská strana garantuje kontrahované dodávky energetických surovín a je pripravená rokovať o predĺžení dodávok plynu, ktorá vyprší v roku 2008. Rovnako potešujúce je, že prezident Putin v rozhovoroch s prezidentom SR zdôraznil význam Slovenska ako tranzitnej krajiny pre dopravu energetických surovín do západnej Európy.
Nezodpovedný novinár to samozrejme nemôže pochopiť. Jeho miera zodpovednosti voči verejnosti je totiž diametrálne odlišná.
Druhá dimenzia návštevy bola ekonomická. Ekonomizácia rusko – slovenských vzťahov bola v mediálnych analýzach spomínaná pejoratívne. Vzhľadom na hodnotové a spojenecké záväzky SR v EÚ a v aliancii je prirodzené, že sa vo vzťahu k Rusku hovorí predovšetkým o ekonomickej dimenzii vzájomných vzťahov. Návšteva potvrdila, že je tu obrovský priestor na ekonomickú spoluprácu.
Návšteva Krasnojarského regiónu otvorila celý rad otázok o tom, ako môže slovenský kapitál vstúpiť na ruský trh. Argument niektorých publicistov, že ide o obohranú pesničku neobstojí. Ide o to, v akom období tento potenciál možno zúročiť. Možnosti pre slovenských podnikateľov sa ponúkajú v oblasti spracovania nerastných surovín, v stavebníctve i v komunálnom hospodárstve. Dokonca nebola vylúčená aj participácia SR na samotnej ťažbe nerastných surovín. Ak by sa v tomto kontexte počúvli hlasy niektorých publicistov, tak Slovensko by malo na takéto ponuky rezignovať...
V rámci podnikateľského fóra SR – RF, ktoré sa uskutočnilo v rámci oficiálnej návštevy prezidenta SR bolo totiž podpísaných aj niekoľko dokumentov: dohoda o spolupráci Eximbanky a Vnešekonombankou RF, protokol o pripravovanej investícii spoločnosti EcoInvestv Ivanovskej oblasti na výstavbu hygienických papierových výrobkov vhodnote 65 miliónov Euro a kontrakt medzi Istroenergo group a EnergoPromInvenst na dodávku kotlov pre elektráreň Ščerbina vo výške 20 miliónov USD.
Rovnako účelová bola v súvislosti s návštevou Ruska použitá aj argumentácia o “zmene zahraničnej politiky“.
Predchádzajúci premiér ako aj minister zahraničných vzťahov jednoznačne hovorili o pragmatickom prístupe k Rusku o rozvíjaní ekonomickej spolupráce. V tomto duchu sa niesla aj návšteva prezidenta SR. Nezaznelo jediné spochybnenie našich partnerských záväzkov v EÚ a NATO a jednoznačne sa hovorilo iba o ekonomickej dimenzii vzťahov.
Vízia prezidenta SR o vstupe RF do EÚ, ktorá zaznela pred a počas návštevy, taktiež vychádza z predstavy vytvoriť silnú a konkurencieschopnú EÚ v globálnom svete. Myšlienka vstupu RF do únie nie je otázkou týchto dní, ako sa to umelo a vulgárne snažila interpretovať časť publicistov, ale úsilím vytvoriť časový priestor na prípadné zbližovanie hodnôt a nielen ekonomických záujmov. Serióznemu analytikovi musí byť jasné, že pri prípadnom vstupe RF do únie to bude iné Rusko a aj iná Európa.
Táto myšlienka diskusiu ešte len otvára a v princípe ju odmietať je poplatné nekvalifikovanému vnímaniu budúcich ekonomických a politických procesov v Európe. O to, že tento dialóg nastal svedčia aj slová prezidenta RF Vladimíra Putina publikované v denníku Pravda: „Úlohou dneška je spoločne budovať budúcnosť Ruska a EÚ ako partnerov a spojencov. Rusko je na to pripravené. Verím, že rovnako kladný prístup prevládne aj v EÚ... Domnievam sa, že v prvom rade máme rozmýšľať o tom, akými sa chceme vidieť navzájom o niekoľko desaťročí a čo vieme urobiť pre našich občanov.“
Z ekonomického aj politického pohľadu možno preto návštevu prezidenta SR v Rusku hodnotiť za úspešnú. Úlohou hlavy štátu je nielen otvoriť priestor na intenzívnu spoluprácu, ale ponúknuť aj novú perspektívu a to sa skutočne podarilo naplniť. Je smutné, že túto skutočnosť nevideli alebo nechceli vidieť niektorí slovenskí komentátori a pri hodnotení návštevy uprednostnili vlastnú tendenčnú sebaprezentáciu pred serióznou analýzou faktov.
Marek Trubač
hovorca prezidenta SR |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač