Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi vysloviť veľké znepokojenie nad udalosťami, ktorých sme sa stali svedkami na dunajskostredskom futbalovom štadióne. Rovnako mi dovoľte vysloviť aj znepokojenie nad tým, že sa celá záležitosť zbytočne spolitizováva a negatívne ovplyvňuje atmosféru bilaterálnych slovensko-maďarských vzťahov.
Tu a na tomto mieste chcem jednoznačne podčiarknuť, že extrémizmus, intolerancia a rozpútavanie národnostných vášní do politického, spoločenského ako aj športového života nepatria! Je povinnosťou štátu, každého z nás, bez ohľadu na naše politické či spoločenské postavenie, aby sme sa s týmto neduhom dokázali vysporiadať.
Šport vnímam ako komunikačný prostriedok, ktorý nemá ľudí rozdeľovať, ale naopak spájať. Veľké športové udalosti možno prirovnať ku kultúrnemu fenoménu, ktorý vo väčšine prípadov vedie k zbližovaniu národov, spoločenstiev, či fanúšikovských obcí. To, čoho sme boli svedkami na dunajskostredskom štadióne je v rozpore so všetkými dobrými mravmi a morálkou.
Považujem za nemorálne ak veľká časť extrémne orientovaných fanúšikov vníma športový štadión ako miesto a futbalový zápas ako prostriedok na ventilovanie si historických a politických krívd. Takíto ľudia nemajú na štadiónoch miesto a preto aj po informáciách od ministra Kaliňáka, rozumiem postupu polície. Na kompetentné orgány nechám posúdenie, ako si kto zo zodpovedných za organizáciu zápasu splnil svoje povinnosti, ale základnú filozofiu podporujem: - štát musí ukázať svoju silu v prípade, že sa stretne s intoleranciou a násilím!
Je povinnosťou štátu zabezpečiť bezpečnosť na štadiónoch, aby sa sledovanie športových zápasov nestalo výsadou extrémistov, ale slušných ľudí. Na celom prípade ma vyrušuje ešte jedna skutočnosť. S akou ľahkosťou sa stal zásah polície proti extrémistom politickou témou. Rozlišovanie, či jedna časť výtržníkov bola postihovaná viac ako druhá - je veľmi nebezpečné a je to zahrávanie sa s ohňom. Intolerancia a násilie má jednu podobu a tú by mali odsúdiť politici na oboch stranách Dunaja!
Rozpútavanie politických vášní z tejto témy je nebezpečné a tolerovanie extrémistov na základe príslušnosti k národu je vlastne povzbudením, aby v takejto činnosti pokračovali ďalej. Pálenie zástav je len smutným pokračovaním cesty, ktorá vedie do slepej uličky.
Aj z tohto dôvodu stojím dnes pred vami a apelujem na všetkých, aby sme sa v tejto situácii správali zodpovedne! Každý z nás nesie na svojich pleciach kus zodpovednosti, aby ľudia na oboch stranách Dunaja nažívali v pokoji a vzájomnej tolerancii.
Udalosti na štadióne vnímam ako vážne varovanie pre istú skupinu politikov, aby dôkladne zvažovali každý svoj krok, pretože ich myšlienky rýchlo nachádzajú odozvu v extrémne ladených vrstvách spoločnosti. Skonsolidovanie slovensko - maďarských vzťahov vyžaduje nemalé úsilie a jediná cesta vedie cez dialóg o budúcnosti. Ak naň nepristúpime, hlavné slovo získajú extrémisti. Nielen na politickej scéne, ale i v uliciach či na štadiónoch.