Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na ekumenickej bohoslužbe na záver Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, Prešov 21. 1. 2007

Vážené ekumenické zhromaždenie,
milí spoluobčania,
Excelencie a predstavitelia náboženských spoločností,
štátnych a samosprávnych orgánov,

prvé dni nového roka, medzi prvými som prijal zástupcov cirkví a náboženských spoločností na Slovensku.
Pri tejto príležitosti som s radosťou prijal ich pozvanie na dnešné stretnutie. Ako nám je známe, historicky sme zdedili rozdiely medzi jednotlivými cirkvami, no je potrebné povedať, že súčasne silnie aj úsilie o prehlbujúci sa dialóg o zjednotení v principiálnych liturgických a civilizačných otázok, čo potvrdzuje aj všeobecne piata myšlienka, že „Naozajstný ekumenizmus nie len teologický dialóg. To sa týka nášho duchovného života i nášho spoločného dedičstva.“
Všetci si uvedomujeme, že dialóg a ekumenický proces medzi jednotlivými cirkvami a náboženskými spoločnosťami je zložitý a dlhotrvajúci. Zaznamenal však okrem spoločných vyhlásení revolučný pokrok a to, racionálne rozprávať. Tým cirkevní predstavitelia i veriaci dokázali dobrú vôľu spoločne sa stretávať nielen na pôde, ktorá je pre cirkvi najvlastnejšia – v chrámoch, ale aj v iných spoločenstvách.
Dnes sme sa zišli na záver Týždňa modlitieb za zjednotenie kresťanov, za pokoj a spolužitie. Je to chvályhodné.
Veď koľko rozporov, nepokojov, vojen a násilia rozličného druhu vzišlo práve z náboženskej netolerancie, ba až neznášanlivosti voči predstaviteľom iných náboženstiev.
Preto modlitby veriacich za pokoj, za zjednotenie sú povzbudzujúce k mierovým aktivitám.
Je preto ozaj potrebné oceniť, že najmä koniec dvadsiateho storočia a tiež súčasnosť sú poznamenané veľkým úsilím o zblíženie, odpustenie a vzájomnú spoluprácu jednotlivých kresťanských cirkví.
Táto skutočnosť však u nás na Slovensku nie je nová, ale vychádza z historických súvislostí, napríklad z dialógu našich národných dejateľov formujúcich slovenský národ a náš spisovný jazyk, teda zo spolupráce medzi katolíckymi bernolákovcami a protestantskými štúrovcami v 19. storočí, ktorí sa vedeli dohodnúť na podstatných veciach pre náš národ a jeho obrodenie.
Mohli by sme vymenovať ešte rad ďalších iniciatív, ktorých cieľom bola a je náprava chýb z minulosti a úsilie o spoluprácu a zjednotenie.
Podstatné však je, že vzájomné vzťahy pokročili natoľko, že dnes sa predstavitelia jednotlivých cirkví i občianskeho života spoločne v chráme modlia za jednotu kresťanov a dávajú tak najavo, že sa vážia navzájom, rešpektujú sa, odpustili si a chcú sa podieľať na zveľaďovaní spoločnosti a na rozvoji kresťanských morálnych hodnôt. Túto skutočnosť vnímam vysoko pozitívne a som presvedčený, že tak isto ju vnímajú i všetci kresťania a naši občania.
Rád v tejto súvislosti konštatujem, že cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku združené v Ekumenickej rade cirkví a Svetovej rade cirkví vďaka dôslednému presadzovaniu ekumenizmu a mnohým konkrétnym krokom v tejto oblasti môžu byť príkladom i pre iné krajiny. Cestu spolupráce, úcty a tolerancie považujem za jedinú správnu a inšpiratívnu i pre iné sféry nášho života.

A preto kráčajme po nej ďalej, hľadajme, čo nás spája, v čom sme za jedno, rešpektujme odlišnosti a predovšetkým spoločne presadzujme kultúrne a humánne princípy – nedovoľme, aby u nás získal priestor netolerancia, nekultúrnosť a agresivita.
Nie je to ľahká cesta a vyžaduje si veľkú dávku diplomacie, trpezlivosti ale aj kompromisov, počnúc od každodenných medziľudských vzťahov až po spoluprácu cirkví či politických strán.
Je to však jediná cesta vedúca k oslobodeniu sa od hnevu a záťaže z minulosti – je to cesta kresťanskej lásky, založená na odpúšťaní, na úcte k ľuďom a ich názorom.
Vážené zhromaždenie,
milí spoluobčania!
Ďakujem Vám za túto duchovnú aktivitu, ktorá iste prispeje k posilneniu občianskeho, ľudského porozumenia, spolunažívania v duchu etických a humánnych zásad.
Želám Vám všetkým pokoj v rodinách, obciach, mestách, aby sme všetci žili v priateľstve, pohode, duševne plnohodnotne, v duchovnej rovnováhe, v ľudsky dôstojných podmienkach.
Ešte raz Vám ďakujem za vaše pozvanie a chvíľku pozornosti, ktorú ste mi dnes venovali.