V zmysle výkonu ústavnej funkcie podľa čl. 102 ods. 1 písm. h/ Ústavy Slovenskej republiky vymenoval prezident Ivan Gašparovič 39 vysokoškolských profesorov.

 Na slávnostnom akte bol prítomný aj minister školstva , vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič, prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár, predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško.

Prezident Ivan Gašparovič sa v slávnostnom príhovore zameral na význam zvyšovania efektívnosti školstva a vedy. „Iste sa zhodneme v múdrosti, ktorá hovorí, že niet cennejšieho a trvácnejšieho bohatstva než je vzdelanosť. Aby toto konštatovanie Cicera, jedného z najvšestrannejších vzdelancov, akých nám dala rímska kultúra, platilo v úplnosti aj dnes, musíme zdôrazniť, že súčasné poznanie sa posúva podstatne dynamickejšie, než v časoch starorímskych. A tým je dnešné poslanie učiteľov, teda aj univerzitných profesorov náročnejšie. Áno, sprostredkúvať záplavu informácií, ktoré prináša súčasná veda, je mimoriadne náročné. Najmä na výber a odkrývanie poznatkových súvislostí, ktoré s nimi prichádzajú. Mladým ľuďom ich navyše musíme podávať tvorivo. Aj pokiaľ ide o formy a prístupy k aktuálnym poznatkovým témam. Lebo tvorivosť je dnes elementom, ktorý rozhoduje o úspechu. Ak si uvedomíme, v akom premenlivom svete žijeme a pracujeme, potom sa právom pýtame, či je to vôbec možné a efektívne. Myslím si, že je to možné a efektívne, pravda, za predpokladu, že ani univerzitný profesor nepôsobí osamelo, ale ako starostlivý učiteľ a manažér zhromažďuje okolo seba odborné tímy, ktoré prinášajú nielen informácie, ale predovšetkým z nich dokážu tvoriť informácie nové, pôvodné. Áno, hovorím o kolektívnej zodpovednosti za vzdelávanie a výchovu absolventov našich univerzít a vysokých škôl. Stále totiž platí, že najlepším vysvedčením od absolventov je, ak spomínajú nielen na toho-ktorého dobrého pedagóga, ale aj svoju alma mater ako učiteľku, ktorá ich pripravila do života tak, že sa v ňom nestratili. Teda, ak svoje úspechy pripisujú vysokému kreditu svojej školy,“ zdôraznil prezident.

V príhovore pokračoval  Ivan Gašparovič odvolaním sa na medzinárodnú vedeckú konferenciu, ktorú na konci novembra minulého roka usporiadala Kancelária prezidenta, pod názvom „Dnes o zajtrajšku“. Odznela na nej aj prednáška na mimoriadne aktuálnu tému: ľudia – vzdelávanie – inovácie – priemysel, a ich vplyv na konkurenčnú schopnosť Slovenska. Aj na jej základe dospela konferencia k niekoľkým závažných záverom. „Po prvé – rýchlejší rast ľudského rozvoja v Slovenskej republike oproti ostatným štátom V-4 a Slovinsku je pozitívnym výsledkom. No najmä ovocím relatívne silného ľudského kapitálu z minulosti, ktorý transformačné obdobie deväťdesiatych rokov 20. storočia neznehodnotilo.Po druhé – transformačné obdobie, spojené s deindustrializáciou Slovenska, nás v priemysle stavia pred nepríjemnú situáciu. Máme v ňom zamestnaných veľmi nízky podiel inžinierov. Ešte horšia je ich deformovaná veková štruktúra. Najmä tá môže zapríčiniť – v rozpätí rokov 2015 až 2025 – nedostatok kvalifikovaných inžinierskych zamestnancov. Po tretie – príčina slabej inovačnej výkonnosti nie je v našom vedeckom potenciáli. Tá tkvie v zriedkavej súčinnosti výskumu s potrebami praxe; najmä podnikatelia nie sú zorientovaní v intelektuálnych kapacitách Slovenska, a tak ich obchádzajú. A ešte je tu čosi – a to už začína byť pre nás príznakové – nedarí sa nám efektívne využívať znalostne vyspelú ekonomiku. Lenže bez zásadnej zmeny tohto stavu nám hrozí prepad nášho vlastného konkurenčného potenciálu. Po štvrté – rýchlemu hospodárskemu rastu Slovenska v druhej polovici prvej dekády 21. storočia sme neprispôsobili rast investícií do vedy. A zvlášť do výskumu, ktorý uskutočňujeme na našom území. To môže v budúcnosti priniesť len a len degradáciu ľudského potenciálu. Takto poznačený a ponížený ľudský potenciál bude spôsobilý akurát tak oneskorene prijímať a realizovať cudzie inovácie; takže budeme robiť len oneskorenú imitáciu. Ak budeme pokračovať v súčasnom trende, čaká nás postupná strata akejkoľvek konkurenčnej schopnosti. Jej príznaky sa výraznejšie môžu prejaviť už v roku 2015, pričom zásadný deštrukčný zlom sa pohybuje v horizonte rokov 2022 až 2025, „ pokračoval v príhovore k novovymenovaným profesorom náš najvyšší ústavný činiteľ.

V závere prezident Ivan Gašparovič  podčiarkol, že kľúčom ku všetkému je človek. Jeho vedomosti a zručnosti. „A tomu sa treba venovať komplexne. Nemôžeme teda bezhlavo okresávať ani humanitné smery. Tie by mali pripravovať vzdelancov, ktorí budú schopní zvládať nové nároky na medziľudské vzťahy; napríklad z hľadiska sociálnej psychológie. Oceňujem, že som v priebehu mája, júna našiel na vyslovené poznatky pozitívnu odpoveď. A síce vo vývojových trendoch, ktoré si na najbližšie roky vytýčilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. To je dobrá správa, ktorá by mala nájsť aj v praxi pozitívnu, súčinnú rezonanciu, „ uviedol Ivan Gašparovič. Na záver svojho vystúpenia zablahoželal novovymenovaným profesorom a zároveň ich vyzval, aby bol pre nich titul ako svedectvo najvyššieho uznania j pedagogickej a vedeckej práce zároveň motiváciou pre nové aktivity, ktoré súvisia s uznaním ich kvalifikovaného kreditu. „A to tak vašimi študentmi, odbornou verejnosťou, ako aj celou našou občianskou spoločnosťou. Profesorský titul vás teda zaväzuje k zvýšenej aktivite. Napríklad na medzinárodnej úrovni. Áno, odo dnes na vás čakajú náročnejšie povinnosti. Pri ich plnení majte na mysli, že chceme byť na vás hrdí. Práve s týmto pocitom pristupujte k svojej každodennej práci. Neľutujte ani minútu, ktorú venujete vzdelanosti a výchove mladých ľudí, tvorivej atmosfére vo svojich kolektívoch, zomknutosti našej spoločnosti. I medzinárodnej spolupráci, „ uviedol v závere príhovoru prezident Ivan Gašparovič.

Za novovymenovaných profesorov sa prihovoril Peter Staněk, ktorý zdôraznil významnosť dnešného slávnostného aktu, ktorý je pre profesorov „vrchol a predel osobnej kariéry, ale ako povedal pán prezident, je to ocenenie, výzva a záväzok,“ uviedol. Zvlášť zdôraznil význam vzdelania a výchovy novej generácie, ktorú označil za „to jediné, čo po nás zostane“ a za hlavnú zbraň v chaose dneška. Preto za novovymenovaných profesorov sa Peter Staněk poďakoval za najvyššie ocenenie ľudských a odborných kvalít, ktoré je podľa jeho slov aj záväzkom „maximálne pomôcť rozvoju Slovenskej republiky.“

 Z rúk nášho najvyššieho ústavného činiteľa si prevzali vymenovacie dekréty nasledovní novovymenovaní profesori vysokých škôl:

doc. RNDr. Martin BAČKOR, PhD. v odbore: fyziológia rastlín

doc. PhDr. Ľubomír BELÁS, CSc. v odbore: systematická filozofia

doc. Ing. Vladimír BENKO, PhD. v odbore: inžinierske konštrukcie a dopravné stavby

doc. Ing. Dana BOLIBRUCHOVÁ, PhD. v odbore: strojárske technológie a materiály

doc. RNDr. Vladimír BOŠÁK, CSc. v odbore: laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve

doc. Mgr. art. Daniel BURANOVSKÝ, ArtD. v odbore: hudobné umenie

doc. Mgr. Adam BŽOCH, CSc. v odbore: literárna veda

doc. PaedDr. Ján DANEK, CSc. v odbore: pedagogika

doc. Ing. Alena DAŇKOVÁ, CSc. v odbore: manažment

doc. PaedDr. Miroslav HOLIENKA, PhD. v odbore: športová edukológia

doc. PhDr. Dr. Petr JEMELKA v odbore: etika

doc. MgA. Blanka JUHAŇÁKOVÁ, ArtD. v odbore: hudobné umenie

doc. JUDr. Karel KLÍMA, CSc. v odbore: ústavné právo

doc. Dr. Ing. Jozef KOMAČKA v odbore: inžinierske konštrukcie a dopravné stavby

 doc. Ing. Ľuboš KUČERA, PhD. v odbore: časti a mechanizmy strojov

doc. RNDr. Magdaléna KUŽELOVÁ, CSc. v odbore: farmakológia

doc. MgA. Petr KVÍČALA v odbore: výtvarné umenie

doc. RNDr. Ľubomír MÁTEL, CSc. v odbore: jadrová chémia

doc. Ing. Juraj MIČEK, CSc. v odbore: aplikovaná informatika

doc. Ing. Pavel NEČAS, PhD. v odbore: národná a medzinárodná bezpečnosť

doc. Ing. Andrej NOVÁK, PhD. v odbore: doprava

doc. Ing. Ján NOVÁK, PhD. v odbore: ochrana a využívanie krajiny

doc. Ing. Martin ORENDÁČ, CSc. v odbore: fyzika kondenzovaných látok a akustika

doc. MUDr. Daniela OSTATNÍKOVÁ, PhD. v odbore: normálna a patologická fyziológia

doc. Peter PALIATKA, akad. soch. v odbore: dizajn

doc. PhDr. Libor PAVERA, CSc. v odbore: estetika

doc. Ing. Magdaléna PŘÍVAROVÁ, CSc. v odbore: ekonomická teória

doc. Ing. Peter RAPTA, DrSc. v odbore: fyzikálna chémia

doc. RNDr. Vanda REPISKÁ, PhD. v odbore: biológia

doc. MUDr. Jozef ROSINA, PhD. v odbore: biomedicínske inžinierstvo

doc. Mgr. art. Ján SLÁVIK, ArtD. v odbore: hudobné umenie

doc. Ing. Peter STANĚK, CSc. v odbore: ekonomická teória

doc. Ing. Slavomír STAŠIOV, PhD. v odbore: všeobecná ekológia, ekológia jedinca a populácií

doc. RNDr. Ing. Ľudomír ŠLAHOR, CSc. v odbore: manažment

doc. MUDr. Ján ŠVIHRA, PhD. v odbore: chirurgia

doc. PhDr. Peter TEREM, PhD. v odbore: medzinárodné vzťahy

doc. RNDr. Ladislav TOLMÁČI, PhD. v odbore: geografia plk.

 doc. JUDr. Mgr. Jana VIKTORYOVÁ, PhD. v odbore: ochrana osôb a majetku

doc. Ing. Anton VITKO, CSc. v odbore: automatizácia