6. zákon z 23. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

7. Zákon z 16. mája 2013,   ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

Prezident Slovenskej republiky vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej zákon z 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dôvody vrátenia zákona:

I

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „schválený zákon“).
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.

II
V čl. I sedemnástom bode v § 9 schváleného zákona sa slovo „ohlási“ nahrádza slovami „je povinný ohlásiť“.
Podľa platného a účinného § 9 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.
V osobitnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu novely zákona č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 403) sa konštatuje, že „ navrhovaná zmena ukladá priamo povinnosť občana, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, ohlásiť túto skutočnosť príslušnej ohlasovni pobytu“. Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, že „doterajší stav neukladal občanovi výslovne povinnosť danú skutočnosť ohlásiť. Občania často nerozlišujú v právnom predpise, ak je povinnosť ustanovená slovesom bez použitia slova povinný.“
S týmto odôvodnením nemožno súhlasiť. Ak by platilo toto odôvodnenie, bolo by treba v § 9 v časti vety za bodkočiarkou tiež slovo „uvedie“ nahradiť slovami „je povinný uviesť“ (v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu). Konštatovanie v poslednej vete osobitnej časti dôvodovej správy k zmene v § 9 (vo vládnom návrhu zákona k 16. bodu) neobstojí ani vo vzťahu napríklad k § 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z., podľa ktorého občan „hlási“ miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu ohlasovni alebo k § 8 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z., podľa ktorého občan „ohlási“ ohlasovni začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu.
V nadväznosti na uvedené považujem zmenu § 9 v čl. I sedemnástom bode schváleného zákona za zbytočnú a vo vzťahu k iným ustanoveniam zákona č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov za zmätočnú. Preto navrhujem v čl. I schváleného zákona vypustiť sedemnásty bod.
V tejto súvislosti pre úplnosť považujem za potrebné uviesť, že podľa § 46 prvej vety zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v ktorom sa upravujú iné priestupky proti poriadku v správe)priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 až 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti poriadku v správe sa okrem porušenia ustanovenej povinnosti vyžaduje aj sťaženie plnenia úloh štátnej správy alebo obcí takýmto konaním (teda porušením povinnosti). Okrem toho citované ustanovenie aj pri naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 46 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov upravuje fakultatívne uloženie pokuty (a to do 33 eur); zároveň nie je vylúčené od uloženia sankcie (pokuty, pokarhania) upustiť, ak k náprave postačí samotné prejednanie priestupku (§ 11 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov).
Ohlásenie pobytu občana v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní môže mať pozitívny vplyv na ochranu niektorých jeho práv najmä v prípade, ak sa niektoré písomnosti považujú zo zákona za doručené bez ohľadu na skutočnosť, či boli prevzaté resp. či sa o ich doručení adresát dozvedel. Čo však považujem za podstatné, ohlásenie pobytu môže pomôcť ochrane občana v zahraničí pri rozmáhajúcom sa obchodovaní s ľuďmi, najmä pri páchaní násilia na ňom, ak štátne orgány budú mať vedomosť o štáte a mieste jeho pobytu.
III
V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s týmito zmenami:
1. V čl. I sa vypúšťa sedemnásty bod.
Doterajší osemnásty bod až tridsiaty deviaty bod sa označujú ako sedemnásty bod až tridsiaty ôsmy bod.


2. Čl. IV znie:
„Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, okrem čl. I bodov 19, 32 až 34, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014.“.



Bratislava 7. júna 2013