Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na pietnej spomienke pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia, Bratislava 9. 9. 2008

Milí priatelia,

opäť sa stretávame pri pamätníku, ktorého symbolika je pre nás zaväzujúca nielen vo vzťahu k minulosti, ale aj smerom k našej prítomnosti a budúcnosti. Intolerancia, rasizmus, xenofóbne prejavy v podobe morbídnej štátnej doktríny z čias druhej svetovej vojny utrpeli síce porážku, avšak žiaľ, aj dnes po toľkých rokoch môžeme sledovať pokusy o ich oživovanie.

Mladá generácia často už ani nerozumie významu slova „holokaust“. Moderný svet jej ponúka celý rad etických nástrah, kde sa návodom na konanie voči druhému stáva násilie. Tupé a brutálne násilie. Varujem pred tým, že ak sa v našom konaní presadí ľudská ľahostajnosť a pasivita, vytvoria sa podmienky na znovuzrodenie zla, identického tomu, čo už raz prežili naši spoluobčania! V tejto súvislosti si dovolím malú spomienku. Každý z nás si v sebe nosí obraz, ktorý sa mu vybaví pri vyslovení toho strašného slova – holokaust.

Pri návšteve Izraela som navštívil pamätné miesto holokaustu Yad Vashem. Aj po toľkých rokoch cítim mrazenie na tele po návšteve miestnosti, kde sa v akejsi vesmírnej temnote zobrazujú malé hviezdičky a do tohto temného prázdna hlásateľ hlbokým hlasom vyslovuje mená a vek malých detí, ktorým zobrala život nezmyslená ideológia, - ideológia postavená na brutálnom násilí a intolerancii.

Po opustení tejto miestnosti som bol konfrontovaný otázkou ako mnoho ľudí predo mnou:

“Prečo nenašli ľudia v tom čase silu, aby tomu zabránili? Boli iní ako sme my? Čo ich viedlo k tomu, že sa pasívne prizerali na takúto hrôzu?!“

Historici a odborníci, spisovatelia ponúkajú rôzne odpovede na otázky týkajúce sa zrodenia tohto zla. Demaskovať zlo, popisovať podstatu jeho vzniku však nestačí. V prvom rade je našou povinnosťou, povinnosťou politikov a občanov nielen hovoriť, ale aj konať pri formovaní prevencie voči tomuto zlu.

Som presvedčený, že základ tohto snaženia tvorí rešpektovanie hodnôt slobody a demokracie a aktívny zápas s rasizmom a neznášanlivosťou. Nedovoľme, aby sa ľahostajnosť stala živnou pôdou pre jeho zrod!!!!

Aby sme my raz nemuseli čeliť otázkam, pred ktorými po holokauste stáli predchádzajúce generácie, je pre každého z nás morálnou povinnosťou aktívne vstupovať do tohto hodnotového zápasu. Podotýkam, že ide o zápas, ktorý je nepretržitý, tak ako je nepretržitý proces hodnotového formovania štátu.

Preto tu, z tohto miesta, ktoré pripomína tragický osud našich židovských spoluobčanov chcem zdôrazniť, že úlohou nás verejných činiteľov, občanov nie je len spomínať, ale hlavne formovať také prostredie ktoré nedovolí, aby sa intolerancia a etnická neznášanlivosť znova zakorenili v spoločnosti!

Mrzí ma, že aj dnes na pôde parlamentu, vedome, či nevedome, sa vytvára atmosféra pre podnecovanie intolerancie. Takéto konanie musíme z nášho verejného života vytesniť! Rasizmus a intolerancia do spoločenského a politického života nepatria!

Slovenská republika je vyspelou demokratickou krajinou a deformovanie politickej kultúry je pre ňu neprijateľné.

Vyzývam všetkých bez ohľadu na vierovyznanie, národnosť a etnickú príslušnosť i politické presvedčenie, aby sme sa spojili a odsúdili každé konanie, ktoré je v rozpore s modernou demokratickou kultúrou.

Prizývam všetkých k formovaniu Slovenska ako moderného štátu postaveného na jasných hodnotových pravidlách, kde rasizmus a antisemitizmus nemajú miesto!

K tomu nás zaväzuje nielen tragická minulosť, ale aj naša prítomnosť a budúcnosť našich detí, aby im nikto nepripravil osud detí z koncentračných táborov.

Vážené dámy a páni, tento pamätník tu stojí aj preto, aby človek už nikdy neprestal byť človekom a nedopustil prázdnotu svojho svedomia. Ja som neprišiel k tomuto pamätníku preto, že sa to žiada od hlavy štátu, ale predovšetkým ako občan, ktorý chce vysloviť hlasné nie, intolerancii a násiliu.