Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal a vrátil zákony

Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky 21. februára 2011 podpísal tieto zákony:

1. Zákon z 1. júna 2011 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

2. Zákon z 1. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorý zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Zákon zo 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.


Prezident Slovenskej republiky vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákony:


1. Zákon z 31. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

2. Zákon z 1. júna 2011 o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny

3. Zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.


Odôvodnenie vrátených zákonov:

Prezident Slovenskej republiky, podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 31. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „schválený zákon”).
Navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.

II
V § 7 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) sa upravuje právo na opravu, v § 8 právo na odpoveď a v § 9 právo na dodatočné oznámenie. V týchto ustanoveniach sa upravuje aj povinnosť vydavateľa tlače a tlačovej agentúry uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, ako aj dôvody, pri ktorých túto povinnosť nemajú.
Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie ani vtedy, ak by bol ich uverejnením spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by ich uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi (čl. I piaty bod § 7 ods. 6 písm. d), deviaty bod § 8 ods. 7 písm. d) a jedenásty bod § 9 ods. 6 písm. c) schváleného zákona).
Podľa čl. II druhého bodu § 21 ods. 9 písm. b) schváleného zákona nemá z rovnakého dôvodu povinnosť odvysielať opravu ani vysielateľ.
Z týchto ustanovení vyplýva dôvod, ktorý spočíva v tom, že uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia alebo odvysielania opravy by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Slovné spojenie „dobré mravy“ je v právnom poriadku Slovenskej republiky všeobecne používané; nie je však definované. Toto slovné spojenie konkretizuje len právna teória a judikatúra súdov. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Dobré mravy vo všetkých konkrétnostiach je ťažké vyjadriť; ich obsah v jednotlivých prípadoch môže byť rôznymi osobami rôzne vnímaný.
Právo na opravu, odpoveď a na dodatočné oznámenie je významným prostriedkom zabezpečujúcim garanciu niektorých ústavných práv, najmä práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, či nedotknuteľnosti súkromia pre každého bez ohľadu na jeho postavenie.
Vzhľadom na uvedené, dôvod preto, aby vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra neboli povinné uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, a vysielateľ odvysielať opravu, by nemal spočívať v tom, že uverejnenie alebo odvysielanie opravy a uverejnenie odpovede a dodatočného oznámenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi; použitie tejto formulácie v čl. I piatom bode § 7 ods. 6, deviatom bode § 8 ods. 7 a v jedenástom bode § 9 ods. 6 písm. c) a v čl. II druhom bode § 21 ods. 9 písm. a) schváleného zákona je, podľa môjho názoru, nenáležité. Preto s použitím tejto formulácie v týchto prípadoch nemôžem súhlasiť.

III
V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila tieto zmeny:
1. V čl. I piatom bode v § 7 ods. 6 písmeno d) znie:
„d) by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt.“.

2. V čl. I deviatom bode v § 8 ods. 7 písmeno d) znie:
„d) by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt,“.

3. V čl. I jedenástom bode v § 9 ods. 6 písmeno c) znie:
„c) by bol uverejnením dodatočného oznámenia spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt,“.

4. V čl. I osemnástom bode v nadpise pod § 13a sa slová „od 1. júla 2011“ nahrádzajú slovami „od 1. septembra 2011“.

5. V čl. I osemnástom bode § 13a ods. 1 sa slová „do 30. júna 2011“ nahrádzajú slovami „do 31. augusta 2011“.

6. V č. I osemnástom bode § 13a ods. 2 sa slová „pred 1. júlom 2011“ nahrádzajú slovami „pred 1. septembrom 2011“ a slová „do 30. júna 2011“ sa nahrádzajú slovami „do 31. augusta 2011“.

7. V čl. II druhom bode v § 21 ods. 9 písmeno b) znie:
„b) by sa odvysielaním navrhnutého textu spáchal trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt,“.

8. V čl. II štvrtom bode v nadpise pod § 76dd sa slová „od 1. júla 2011“ nahrádzajú slovami „od 1. septembra 2011“.

9. V čl. II štvrtom bode v § 76dd sa slová „pred 1. júlom 2011“ nahrádzajú slovami „pred 1. septembrom 2011“ a slová „do 30. júna 2011“ sa nahrádzajú slovami „do 31. augusta 2011“.

10. Čl. III znie:
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2011.“.


Prezident Slovenskej republiky, podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 1. júna 2011 o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny (ďalej len „schválený zákon”).
Navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

II
Predmetom úpravy schváleného zákona sú len dve ustanovenia. Jedným z nich je zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač 210) sa okrem iného uvádza, že „podnetom na vypracovanie zákona č. 140/2010 Z. z. boli predovšetkým pretrvávajúce problémy v obchodných záväzkových vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi, ktorí poukazovali na negatívne neprimerané obchodné praktiky prevádzkovateľov obchodných reťazcov pri uzatváraní zmlúv“. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa tiež uvádza, že „právna úprava takéhoto charakteru však nebola v rámci EÚ prijatá, ale napriek tomu EÚ nevylučuje, aby členské štáty prijímali aj ďalšie právne predpisy mimo základných predpisov na ochranu hospodárskej súťaže; vyplýva to z nariadenia Rady ES č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže podľa čl. 81 a 82 Zmluvy“. Z dôvodu širokej dispozitívnosti v normatívnej úprave obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku a právnych úkonov v obchodnom záväzkovom práve vôbec, prijatie riešenia, podľa ktorého by sa osobitným zákonom riešila problematika neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch nenaplnilo svoj cieľ, na ktorý bol prijatý a javí sa ako neefektívny“.
Zákon č. 140/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2010. Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona účastníci obchodných vzťahov boli povinní uviesť zmluvy uzavreté pred 1. májom 2010 do súladu s týmto zákonom do 30. septembra 2010.
Podľa dôvodovej správy (tlač 210) vládny návrh zákona je z 12. januára 2011. Za obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, teda od 1. mája 2010, a najmä za obdobie od 30. septembra 2010, dokedy sa mali zmluvy uzavreté pred 1. májom 2010 uviesť do súladu so zákonom č. 140/2010 Z. z., nemožno, podľa môjho názoru, urobiť záver o tom, či zákon naplnil svoj cieľ, alebo nie, ani o jeho neefektívnosti. Za takéto krátke obdobie nemožno dôsledne posúdiť dopady zákonnej úpravy, najmä efektívnosť regulácie, ktorá má obmedziť zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov voči dodávateľom potravín, aby sa vyrovnala nevyváženosť v potravinovom reťazci. Na takéto posúdenie je podľa môjho názoru potrebné dlhšie obdobie.
Preto navrhujem, aby sa zákon č. 140/2010 Z. z. zatiaľ nezrušil.

III
V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.


Prezident Slovenskej republiky, podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vo svojom rozhodnutí prezident k schválenému zákonu uplatnil viacero zásadných pripomienok, ktorých podstata je nasledovná.

1.Schváleným zákonom sa v značnom rozsahu a zásadným spôsobom menia niektoré inštitúty zákona o prokuratúre.
Prezident v rámci schváleného zákona uplatnil výhradu ku skutočnosti, že podľa novej právnej úpravy by nebolo možné vydávanie tzv. „negatívnych pokynov“, ktoré považuje za prostriedok nadriadeného prokurátora pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov pred nezákonným začatím trestného stíhania, vznesením obvinenia, vzatím do väzby, či podaním obžaloby. Podľa názoru prezidenta zákonodarca mal presne ustanoviť podmienky použitia tohto oprávnenia a nie ho nadriadenému prokurátorovi odňať.
2. Prezident uplatnil aj výhrady vo vzťahu k novej právnej úprave vydávania záväzných stanovísk generálneho prokurátora. Podľa názoru prezidenta do tohto oprávnenia generálneho prokurátora by nemal zasahovať minister spravodlivosti pri vymenúvaní členov komisie pre vydávanie stanovísk a zvolávaní jej zasadnutí. Nová právna úprava by podľa názoru prezidenta spochybnila ústavné postavenie, pôsobnosť a zodpovednosť generálneho prokurátora.
3. Ďalšie výhrady prezidenta k schválenému zákonu sa týkajú mechanizmu výberového konania na voľné miesta prokurátora a na funkcie vedúceho prokurátora. Schválená právna úprava verejného výberového konania podľa názoru prezidenta nezaručuje nedotknuteľnosť súkromia ani ochranu osobných údajov uchádzačov o tieto funkcie. Z týchto dôvodov boli vyslovené pochybnosti o súlade dotknutých ustanovení schváleného zákona s čl. 16 ods. 1 prvou vetou, s čl. 19 ods. 3 a s čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s výberovými konaniami prezident namieta aj účasť iných zložiek mimo prokuratúry (Národnej rady Slovenskej republiky, sektora vysokých škôl a neziskového sektoru ) na výbere kandidátov na členov výberovej komisie čo považuje za zásah do pôsobnosti ústavného orgánu, ktorým prokuratúra je.
4. Z rovnakých dôvodov ako bolo vyššie uvedené prezident nemôže súhlasiť ani s navrhovaním kandidátov na členov disciplinárnej komisie Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ani s tým, aby sa disciplinárne konanie proti prokurátorovi mohlo začať aj na návrh ministra spravodlivosti.
5. Prezident vyslovil vo svojom rozhodnutí nesúhlas s riešením postavenia právnych čakateľov prokuratúry v prechodných ustanoveniach, teda so zmenou ich postavenia na asistentov prokurátora. Ich terajšie postavenie je legálne, a požiadavku zachovania legálne nadobudnutých práv považuje prezident za súčasť právnej istoty v právnom štáte. Podľa názoru prezidenta v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu, čo korešponduje aj s už vysloveným názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Prezident vo svojom rozhodnutí nemohol odstrániť (vzhľadom na svoje ústavné právomoci ) zistené nedostatky schváleného zákona tým, že by navrhol zásadné zmeny ustanovení, a preto navrhol, aby zákon Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní neprijala ako celok.