Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2005
Prezident SR rokoval s predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny
30. november 2005
Prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ktorý je na oficiálnej návšteve Bosny a Hercegoviny uvítali slávnostným ceremoniálom pred sarajevským Predsedníctvom Bosny a Hercegoviny. Prezident Ivan Gašparovič potom rokoval s predsedajúcim Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Mirom Jovičom a s členmi Predsedníctva Bosny a Hercegoviny. Miro Jovič vyjadril potešenie z možnosti privítať v Bosne a Hercegovine vôbec prvého prezidenta členskej krajiny EÚ. Pripomenul historickú i geografickú blízkosť oboch krajín, ktoré nie sú zaťažené nijakými spornými otázkami. „Bosna a Hercegovina desať rokov po podpise Parížskej a Daytonskej dohody smeruje do EÚ a NATO, zdôraznil Miro Jovič. Zdôraznil, že BaH bude musieť prispôsobiť legislatívu a ústavu požiadavkám EÚ. V krajine je veľký počet nezamestnaných, ktorí vidia v EÚ nádej na riešenie ich ťaživej ekonomickej situácie. V kontexte integračných výhod za príklad uviedol Slovensko, ktoré sa po mierovom a demokratickom rozdelení federálneho štátu dokázalo výrazným spôsobom presadiť v politickej i hospodárskej oblasti. Predsedajúci Predsedníctva BaH zdôraznil veľký záujem čerpať zo slovenských integračných skúseností. Členstvo v EÚ a NATO by podľa Joviča mohlo zadefinovať vnútornú bezpečnosť, ale aj zahraničnú politiku BaH a preto by chceli čerpať zo slovenských skúseností. Slovensko je pre BaH inšpiratívne aj z aspektu hospodárskeho a najmä priemyselného rozvoja. Rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku Miro Jovič zvlášť zdôraznil. Preto Bosna a Hercegovina dúfa, že sa jej podarí aj vzájomné zintenzívnenie podnikateľských vzťahov. Prezident Ivan Gašparovič na rokovaní podčiarkol záujem Slovenskej republiky o prehĺbenie spolupráce s Bosnou a Hercegovinou. Deklaroval tiež záujem slovenskej strany o stabilizáciu pomerov na Západnom Balkáne, kde žijú nám blízke národy, aj slovenská národnostná menšina.
Deklaroval aj záujem prispieť k prehĺbeniu našich vzájomných vzťahov, o čom svedčí aj to, že sme vlani otvorili náš Zastupiteľský úrad v Sarajeve. Uvítal by tiež, keby Bosna a Hercegovina otvorila zastupiteľský úrad v Bratislave. Partneri v rozhovore ocenili úspešný rozvoj obchodnej spolupráce a uvítali by jej ďalšiu dynamizáciu. V roku 2004 došlo k nárastu obratu vzájomnej obchodnej výmeny na doteraz najvyššiu hodnotu 53,4 mil. USD a uvedený trend pokračuje aj v roku 2005. Diskutovali aj na tému vízovej povinnosti, pričom prezident Ivan Gašparovič pozitívne zhodnotil júlové rozhodnutie vlády BaH o zrušení vízovej povinnosti voči občanom nových členských krajín EÚ a vyslovil záujem o riešenie otázky liberalizácie vízového režimu komplexne. Na eurointegračnú tému prezident Ivan Gašparovič vyjadril podporu integračným ambíciám BaH smerujúcim k plnoprávnemu členstvu v EÚ a deklaroval pripravenosť SR poskytnúť svoje skúseností z integračného procesu.“ Slovensko môže byť pre BaH príkladom úspešného a rýchleho integračného procesu. Teší nás, že bol vytvorený právny rámec na túto spoluprácu“, uviedol prezident Slovenskej republiky.
Predsedajúci Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Miro Jovič zdôraznil záujem BaH o pridruženie k Partnerstvu pre mier vzhľadom na intenzívne plnenie podmienok. Patrí medzi ne aj zatknutie vojnových zločincov, čo sa aj zásluhou všetkých troch zúčastnených strán v BaH aj darí. Jovič zdôraznil realizovanú reformu ozbrojených síl a prebiehajúcu reformu polície.
Prezident Ivan Gašparovi rokoval aj s predsedom rady ministrov BaH Adnanom Terzicom. Konštatovali spoločné východiskové body, ale aj rozdiely, najmä vo vzťahu k pokojnému rozdeleniu bývalého Česko –Slovenska. Preto Terzic zdôraznil , že „Bosna a Hercegovina si nemôže dovoliť nevyužiť slovenské skúsenosti so vstupom do EÚ a NATO. „ Prezident Gašparovič s premiérom diskutovali aj na tému intenzifikácie ekonomických vzťahov aj vzhľadom na prítomnú početnú delegáciu slovenských podnikateľov. Premiér Terzic podčiarkol zahranično- politickú prioritu BaH, ktorou je integrácia do EÚ a NATO. Argumentoval potom vojakov mierových zborov, ktorých počet 70 000 spred desiatich rokov klesol na dnešných 7000. Adnan Terzic zdôraznil, že mier v Bosne a Hercegovine je konštantný. Prezident SR sa zaujímal aj o Terzicov názor na riešenie kosovského problému. Podľa neho by najväčšou hrozbou bola nezávislosť Kosova bez splnenia príslušných podmienok.
Partneri diskutovali na tému readmisnej dohody a prezident Gašparovič sa prihováral za urýchlené doriešenie tejto otázky. |
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač