Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti 20. výročia založenia Konfederácie odborových zväzov SR, Bratislava 26. 4. 2010

Vážený pán predseda vlády SR,
vážený pán prezident Konfederácie odborových zväzov,
vážené vedenie odborových zväzov,
vážení odborári,
ctení hostia,

dovoľte mi pozdraviť mnohopočetnú rodinu odborárov, predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov, jej terajších i bývalých funkcionárov – pri príležitosti dvadsiateho výročia jej založenia. Tak ako celá spoločnosť i odbory prešli svojím hektickým vývojom. Bolo tu zložité obdobie, kedy ste museli hľadať novú pozíciu pre obhajobu záujmov ľudí práce, a práve za túto náročnú prácu vám chcem poďakovať predovšetkým. Odbory prispeli veľkou hrivnou k civilizačnému pokroku Slovenska za posledných dvadsať rokov. Aj keď je pravda, že niekedy sa vám darilo presadzovať odborové záujmy viac, inokedy to bolo zložitejšie.

Posledných 20 rokov bilancujeme na rôznych podujatiach, i na výročiach rôznych spoločenských organizácií. Ako sériu úspechov Slovenska, ako úspešný príbeh mladého štátu v európskom i svetovom meradle.

Samozrejme, je tu dôvod na ocenenie úspechov, no aj príležitosť na sebareflexiu. Najčastejšie sa pri takej príležitosti spomínajú historické fakty, vypovedajúce skôr o inštitucionálnom vyrovnávaní sa s pokrokom vo svete. O našej integrácii do štruktúr globalizovaného ekonomického prostredia. Taká reflexia by bola neúplná, ak by sa hľadelo výlučne iba na ekonomiku, bezpečnosť, či na medzinárodné postavenie krajiny; ako sme si na to zvykli v priebehu hlbokých a dynamických systémových premien Slovenska.

S plnou vážnosťou musíme prihliadnuť aj na fakty, ktoré vypovedajú o povahe a vnútorných vzťahoch spoločnosti. Nadišiel čas hovoriť o jej vnútornej architektúre, o duchovných pomeroch, o jej kondícii či o riešení projektov rozvoja „spoločnosti v užšom slova zmysle“, pre ktorú ekonomika a štát pracuje. Žiada sa konečne obrátiť pozornosť nielen na priame účinky pôsobenia podnikateľského sektora, nášho štátu a medzinárodných zoskupení, ale aj na nimi vyvolané vedľajšie a nezamýšľané dopady na povahu a štruktúru spoločnosti v Slovenskej republike.

Nie všetko, čím sa dnes vyznačuje, je dôsledkom súčasnej hospodárskej krízy. V našej spoločnosti sa čoraz viac presadzujú civilizačné zmeny, ako aj protirečenia systému, do ktorého sme sa integrovali.

Prerod spoločnosti v kvalitatívne inú si vyžiadal svoju daň vo všetkých sférach spoločenského života. Hospodárske reformy a prechod na trhovú ekonomiku priniesol javy, ktoré boli pred novembrom ťažko predstaviteľné.

Áno, naši ľudia sa sami a bezprostredne zoznámili s tým, čo znamená liberalizácia či privatizácia, ako vyzerá a čo prináša zatváranie fabrík a podnikov, rozpad podnikateľských subjektov, fenomén nezamestnanosti, odchod za prácou do zahraničia. Hospodárske reformy a transformáciu hospodárskej a sociálnej sféry pretrpeli najmä radoví občania; predovšetkým početná nižšia stredná trieda a pracujúci, pre ktorých sa nikdy nerátalo s kompenzačnými opatreniami.

Súčasná finančná a ekonomická kríza nám pripomenula, že tak ako v minulosti boli škodlivé prehnané regulačné opatrenia, ktoré bránili podnikaniu a invenčnosti, tak aj voľný trh nemôže spravodlivo fungovať bez rozumných regulácií zabraňujúcich jeho zneužívanie. Krízové obdobie nám ukázalo aj to, aké dôležité je mať taký Zákonník práce, ktorý poskytuje rozumnú ochranu zamestnancov.

Slovenská politika musí nájsť všeobecnú zhodu na takom spoločensko-ekonomickom modeli, ktorý zodpovedá našim tradíciám, potrebám a aj možnostiam. Dôležité je snažiť sa, aby sa kvalita života na Slovensku približovala kvalite života vo vyspelých krajinách. To je náš hlavný cieľ modernizácie hospodárstva, spoločnosti a štátu.

Klamali by sme sami sebe, ak by sme nehovorili aj o problémových stránkach rozvoja spoločnosti. Či už ide o zdravú morálnu klímu, ale i zdravé životné prostredie, či o zabezpečovanie dobrej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Škoda, že progresívne úsilie o ich systémové riešenie pribrzdil negatívny vplyv terajšej hospodárskej krízy. Problémy máme aj pri posilňovaní väčšej súdržnosti slovenskej spoločnosti. Súdržnosti politickej, sociálnej, občianskej, národnostnej i regionálnej. Súdržnosť spoločnosti je stabilizačnou podmienkou spoločnosti, ktorá je determinovaná štátom, vrátane občianskeho sektoru, trhu a rodiny. Udržiavanie súdržnej spoločnosti je imperatívom pre každú humánnu politiku štátu. A mal by platiť pre všetky subjekty verejnej politiky, rovnako aj pre podnikateľské kruhy v časoch hospodárskej prosperity i v čase hospodárskej krízy. Medzi prvoradé záujmy štátu patrí udržanie sociálneho zmieru. Som presvedčený, že je to aj záujem sociálnych partnerov – podnikateľov i odborárov, zamestnávateľov i zamestnancov.

Všetci sa zhodneme v názore, že sociálne nerovnosti medzi obyvateľstvom sú sprievodným prejavom rozvoja spoločnosti, ako dôsledok prirodzených rozdielov ľudí, ich tvorivosti, zdravej podnikavosti a vytrvalosti v práci, v starostlivosti o svoje rodiny i vlastný rozvoj.

Keď však sociálne rozdiely vznikajú z príčin systémových, nespravodlivého odmeňovania za prácu, nedostatku pracovných príležitostí, obmedzených možností zvyšovania vzdelania a kvalifikácie, rozkrádania spoločného majetku a tolerovania priživujúcich sa skupín na organizme spoločnosti, prirodzene, takéto nerovnosti nemôžu byť verejnosťou akceptované a budia odpor obyvateľstva. Predstavujú živnú pôdu aj pre extrémistické politické sily, nachystané využiť a vyburcovať nespokojnosť antispoločenských živlov.

Neustále a opätovne si kladiem tieto otázky. Sme ochotní pomáhať druhým? Do akej miery dokážeme byť solidárni? Koľko sme ochotní vložiť do spoločnej kasy? Ako pomáhame tým, voči ktorým bol život krutý, či príroda nežičlivá?

Podnikatelia volajú po znížení odvodov i minimálnej mzdy. Najmä v čase krízy. Nespokojní sú aj s kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. Chápeme ich záujmy, no aj oni by sa mali vedieť vžiť do sociálneho postavenia zamestnanca. Empatia sa totiž stáva v súčasnosti kľúčom k solidarite. No solidaritu nesmieme vnímať ako nejakú jednorazovú almužnu.

Bez nej nie je možné dosiahnuť sociálny zmier, ktorý je základnou podmienkou úspešného postavenia podnikateľov v spoločnosti. V hlbšom zmysle podmienkou akceptovania systému. Aj z tohto pohľadu na ekonomiku, sociálne zabezpečenie či zdravotníctvo nám jasne vychádza, aké závažné celospoločenské súvislosti bude musieť Slovensko v najbližšom období zvládnuť.

Čo považujem za nevyhnutné, je, aby sa strednodobé opatrenia či dlhodobé reformy navrhovali a realizovali na základe širokého spoločenského konsenzu. O tom je sociálny dialóg.

Vplyv odborov pri ochrane životných záujmov zamestnancov v rámci sociálneho dialógu by nemal nikdy ustať. Najmä nie v čase, keď naša spoločnosť prežíva zložité časy.

Vážené dámy, vážení páni,
je pre nás všetkých povzbudením, že odbory boli v uplynulých dvadsiatich rokoch konštruktívnym prvkom transformujúcej sa slovenskej spoločnosti.

Aj pričinením odborov sa podarilo nájsť riešenia v zložitých spoločenských a hospodárskych premenách. Rešpektujúc hospodársku realitu dokázali ste dôsledne obhajovať sociálne práva svojich členov a nielen členov, pretože váš úspech je úspechom všetkých ľudí práce. Za čo vám vyslovujem poďakovanie.

Vážení odborári,
do ďalšieho obdobia buďte naďalej vytrvalí a dôslední pri obhajobe týchto práv. Aby vaše poslanie bolo na prospech zvyšovania životného štandardu všetkých pracujúcich. Aby bolo prínosom pre rozvoj celej slovenskej spoločnosti. Obhajoba záujmov ľudí práce, ktorí vytvárajú spoločenské hodnoty, si zaslúži našu plnú úctu a podporu.