Prezident SR v relácii televíznej stanice TA3 V politike - Modernizácia armády, voľba generálneho prokurátora, spolupráca troch najvyšších ústavných činiteľov, slovensko-maďarské vzťahy, 21. 5. 2011

Alžbeta Vlková, moderátorka: "Vládna štvorka prekonala zaťažkávaciu skúšku. Dobroslava Trnku poslanci nezvolili a Iveta Radičová zostáva premiérkou. Zradcovia v utorok nezaúradovali. Obnoví sa teda dôvera v koalícii? Nového generálneho prokurátora by už mal parlament voliť verejne. Odobrí ho aj prezident? A ako spolupracujú traja najvyšší ústavní činitelia? Aj o týchto témach budeme v relácii V politike diskutovať. Moje pozvanie prijal prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Pre jeho nabitý program sme dnešnú reláciu nahrali vopred.
Pán prezident, vitajte v štúdiu."

I. Gašparovič: "Prajem dobrý deň vám, aj vašim divákom."

A. Vlková: "Témy poznáme, poďme diskutovať. Pán prezident, tento týždeň ste sa stretli aj s generálnym tajomníkom NATO Rasmussenom a kritizovali ste to, aké peniaze idú pre našu armádu, ktorá by sa mala modernizovať. Ako je známe, tak NATO hovorí o tom, že do rozpočtu by sa malo dávať viac ako 2 percentá HDP. U nás sa to nedeje. Kde je podľa vás problém?"

I. Gašparovič: "Už niekoľko rokov upozorňujem na to, ako sme sa stali členmi Aliancie, že máme určité povinnosti a záväzky, a mali by sme napĺňať zo štátneho rozpočtu 2 percentá na modernizáciu armády, na naše pôsobenie v mierových zboroch, v ktorých sme, či už v OSN, Európskej únii, alebo v Aliancii, a za ten čas sa nám ešte nepodarilo tie 2 percentá naplniť. Práve opak je pravdou. Stále ideme nižšie, nižšie. Dnes je to už len 1,07 percenta. Čiže upozorňoval som stále vládu, poslancov, že niečo s tým musíme robiť, aby naša armáda bola ozaj funkčná a moderná, aby sme sa nemuseli za ňu hanbiť. Nám to pripomína stále aj Aliancia a dnes aj generálny tajomník hovoril o tom, ako do budúcna. Som presvedčený a som rád, že aj pani premiérka po stretnutí s ním vyjadrila, že k modernizácii armády ozaj vláda zaujme pozitívne stanovisko. Takže, áno, armáda je aj určitým zrkadlo dôveryhodnosti, zodpovednosti, a aj spokojnosti občanov, že sa nás má kto zastať, že máme určitú ochranu. A najmä aj z pohľadu dnešných dní. Armáda, to už nie je len bojová jednotka. Armáda dnes plní funkcie aj pri rôznych prírodných katastrofách, pri nešťastiach. Aj z toho pohľadu si myslím, že potrebujeme armádu modernizovať, aby dokázala zaujať pozíciu aj z tohto pohľadu. To bolo to stretnutie vo vzťahu k tomuto. Ale s generálnym sekretárom sme hovorili najmä o problematike a otázke zahraničnej politiky, a tých niektorých problémov, ktoré dnes sú."

A. Vlková: "Ale čo sa týka armády, predsa len hovoríte o tom, že by to malo byť lepšie. Je tu prísľub premiérky. A treba aj činy. Je možné teda rátať už na budú rok, že by sa mohlo niečo zmeniť?"

I. Gašparovič: "Pani premiérka sa takto vyjadrila. Všetko urobím preto, aby sme sa dohodli. Viete, minister financií má svoju predstavu a má aj svoju úlohu, ako urobiť najrýchlejšie reformy, aby sme sa zbavili dlhu, aby sa zlepšili sociálne podmienky. Ale aj minister financií, ktorý zodpovedá prakticky za celú vládu, pokiaľ ide o financie, ale rezortní ministri len za svoj rezort. Takže aj minister financií musí mať a musí rešpektovať určitú bariéru, ktorú nemôže prekročiť. A to nielen v otázkach armády, ale aj v otázkach sociálnych programov. Musí zvážiť, či, poviem to tak ľudovo, či sa chce dlhu, ktorý máme, zbaviť za tri roky, a chce mať sociálne nepokoje, alebo niektoré iné nepokoje, alebo či sa potom zbavíme toho dlhu o tri roky neskôr. Možno by som aj ja tak konal ako minister financií, ale nie je to tak možné. Musí hľadať aj on dohodu, a musí vedieť, kde sa dá ušetriť, a kde sa ušetriť nedá."

A. Vlková: "My sme ešte k reformným krokom vlády v dnešnej diskusii dostaneme. Ale predsa len na domácej politickej scéne určite dominovala tento týždeň aj téma voľba generálneho prokurátora. Vieme, že túto zaťažkávaciu skúšku koalícia ustála, rovnako aj premiérka. Ale je podľa vás správne, ak predsedníčka vlády spojila svoju demisiu práve so zvolením Dobroslava Trnku?"

I. Gašparovič: "Asi mi neprináleží kritizovať toto rozhodnutie v parlamente, ktoré sa malo uskutočniť, podmieni aj svojou pozíciou ako premiérky. Musela to dobre zvážiť a musela vedieť, čo sa stane, ak by náhodou neuspela, že by došlo k zmene vlády. Zrejme mala situáciu, asi zmapovanú, že vedela, že sa nič nestane, že prosto rozhodnutie, ktoré parlament urobí, bude podľa jej predstáv. Inak si neviem predstaviť, že by len tak z ľahkovážnosti postavila existenciu vlády a možno aj predčasných volieb len takto, z ničoho nič. To by bola veľmi zlá politička."

A. Vlková: "A v tomto smere sa už aj medializovala, a niektorí koaliční partneri aj verejne už hovorili o rekonštrukcii vlády, resp. sa o tom iba diskutovalo, alebo aj o predčasných voľbách, čiže možno nemala tú pozíciu až takú istú. Myslíte si, že toto je správne riešenie, riešiť takéto veci teraz takýmto spôsobom?"

I. Gašparovič: "No, ja som sa vyjadril, pretože Národná rada k tomuto problému prijala novelu zákona k rokovaciemu poriadku, kde sa snažili zmeniť tajnú voľbu na voľbu verejnú. Ja som tento zákon okamžite vrátil, pretože som to nevidel racionálne. Tajná voľba pri volení takýto funkcionárov má svoje opodstatnenie, a nielen vo vzťahu k volenému, ale aj k tomu, kto volí, a vôbec k spoločnosti ako takej, že sa ozaj zachováva určitý princíp slobody rozhodnutia, určitý princíp, ktorý zabezpečuje demokratickosť v takomto rozhodovaní. Tým nechcem povedať, že verejná voľba je nedemokratická. Ale pri takýchto orgánoch, si myslím, kde určitá zodpovednosť toho, kto volí, sa môže po štyroch rokoch otočiť proti nemu, alebo môže prosto mať určité problémy aj v čase trvania jeho poslaneckého mandátu, ak by volil inak, ako je predstava politickej strany, ak by to bola voľba verejná. Preto má byť táto voľba tajná, má svoje opodstatnenie najmä v prezentácii slobody voliča, ale aj toho voleného, ktorý nemôže pociťovať zodpovednosť k niekomu väčšiu, alebo k niekomu menšiu, pokiaľ ide o rozhodovanie, keďže vie, kto ho volil, kto ho nevolil. Aj to sú otázky, ktoré sa už dnes u nás všetky premleli mnohokrát a niekoľkokrát. To, si myslím, že je už dnes vyriešené, ako sa do budúcnosti, resp. krátkej budúcnosti zachovajú politické strany, či už koaličné, opozičné, s návrhmi nových kandidátov, na to si musíme počkať."

A. Vlková: "Musíme si počkať, ale isté je, že poslanci prelomili vaše veto v parlamente, a teda odobrili zmenu na verejnú voľbu, ale tu je aj ten problém, prečo by občania nemali právo vedieť, koho zástupcovia, ktorých si oni zvolili v parlamente, za koho hlasujú, a koho chcú mať, napríklad na generálnej prokuratúre?"

I. Gašparovič: "Ja som to naznačil. Parlament, sú zástupcovia voličov. Voliči dali dôveru tým, ktorí sú dnes v parlamente na postoch poslancov, a s ich dôverou sa budú v parlamente slobodne a voľne rozhodovať. Aj keď u nás je systém voľby podmienený členstvom v nejakej politickej strane, aby sa do parlamentu dostal, alebo prosto musí ho politická strana, ak aj nie je členom politickej strany, dať na svoj zoznam. Čiže z tohto pohľadu tá dôvera je tuná daná; ak ma občan zvolí, že budem zastupovať občana v pozícii tak, ako som mu sľuboval pred voľbami. A rozhodnúť sa v tajnej voľbe je jeho slobodná vôľa, toho poslanca. A práve v tom, aby mu nikto nemohol vyčítať, že volil zle, že volil tak, že ohrozil niekoho, alebo že ohrozil svoj mandát, tým, že bude táto voľba verejná a voľby prosto v pozícii, ktorá je nie prijateľná v takomto možnom zoskupení, ktoré dneska je v našom parlamente, kedy je to také nepísané, že bez rozhodnutia politickej inštitúcie, bez rozhodnutia koaličnej rady poslanec nemôže nič iné urobiť, že nemôže sa slobodne rozhodnúť. A to je ten problém.

A. Vlková: "Pán prezident, vy si myslíte, že poslanci konajú na základe rozhodnutí iba koalície, a nie slobodne?"

I. Gašparovič: Ak som členom politickej strany, tak určitý záväzok k tej politickej strane mám a mal by som rešpektovať politickú stranu, ale nie som zaviazaný, aby som rozhodoval proti svojej vôli, aby som nemal slobodnú vôľu hodnotiť a zhodnotiť moje rozhodnutie, ktoré bude mať taký alebo onaký dopad. Je to moja slobodná vôľa, a tú by som si mal zachovať. Nemali by mi ju brať orgány politickej strany. Viete, ono je to dnes z pohľadu parlamentu dosť veľký problém najmä pri prijímaní zákonov. Ja dostanem z Národnej rady zákon, ktorý je, ak mi dovolíte, by som to dokončil, ktorý je zákon vládny. Vláda ho predkladá po tom, ako ho odhlasuje, všetci ministri, prosto nadpolovičnou väčšinou, príde do parlamentu a poslanci majú teraz iný záujem. Majú slobodnú možnosť rozhodnúť. A môžu tento zákon úplne zmeniť. Teraz je otázka, či ten zákon, ktorý je zmenený, bude prekážať vláde, pretože nebude už napĺňať to, čo sľúbila vo volebnom programe a vo vládnom programe, alebo už to bude poslanecký zákon. A teraz príde ku mne. Ja by som mal zvážiť, či tento zákon predkladá vláda, alebo či ho predkladajú poslanci, a to je veľký rozdiel. Takže často je na rozhodnutí poslanca a vlády, či tento zákon prezident prijme ako vládny, alebo ako poslanecký. Mal by som takýto zákon vrátiť, ale keď je dobrý, prečo by som ho mal vrátiť, ak ten poslanecký návrh je dobrý? Ale ak je zlý, tak vláda by ho už nemala vôbec pustiť, pretože rokovací poriadok hovorí, že pred hlasovaním o takomto zákone, ktorý vlastne nie je vládny, by ho príslušný minister po dohode s vládou mal stiahnuť. Takže v tomto je aj problém slobodného rozhodovania poslancov. Správne rozhodnutie, alebo nesprávne rozhodnutie, to už ťažko bude posudzovať politická strana. To je vec ozaj svedomia a rozhodnutia slobodného poslanca."

A. Vlková: "Už štyri mesiace generálna prokuratúra nemá riadne zvoleného šéfa. Komu to podľa vás vyhovuje?"

I. Gašparovič: "No, pokiaľ by išlo o riadenie prokuratúry, myslím si, že nič sa nedeje, pretože námestník generálneho prokurátora zo zákona automaticky, ak sa niečo stane s generálnym prokurátorom, nadobúda jeho právomoci."

A. Vlková: "A pán prezident, ak vám do toho môžem vstúpiť, vy súhlasíte s premiérkou, ktorá trvá, teraz ju odcitujem: Zvolenie generálneho prokurátora trvá dlho, lebo ide o súboj dvoch predstáv fungovania demokracie. A ona osobne chce skonči s politikou -ruka ruku myje."

I. Gašparovič: "To je veľmi ťažký výrok. Ak si niekto predstavuje, že fungovanie demokracie je len podľa jeho strany. Viete, ťažko sa môže niečo pozitívne podariť, najmä k občanovi, a politike celého štátu, ak do Národnej rady prichádzajú zákony, ktoré reprezentujú len vôľu jednej politickej strany, alebo nejakého združenia, ale neprezentujú vôbec nejaký konsenzus celého parlamentu. A takisto sa môže stať, a už sa to stalo, že niektoré zákony ani nie sú tak zákonmi politickej strany, ale dokonca jednotlivca v politickej strane. Čiže takáto definícia, ako to povedala pani premiérka, je tak trochu scestná."

A. Vlková: "Čiže nesúhlasíte s ňou?"

I. Gašparovič: "Určite, že nie. To svedčí aj o voľbe generálneho prokurátora. Je tu vyslovený súboj politických subjektov, ktoré chcú presadiť svojho prokurátora do tejto pozície a funkcie. Čo nám z toho vyplýva? Že táto funkcia nemôže byť nadstranícka z tohto pohľadu. Nie, že nemôže. Nebude, ak bude takto volený."

A. Vlková: "Ale opozičný Smer takisto, a takisto aj SNS stále trvajú na Dobroslavovi Trnkovi, jednotne hlasujú, čiže aj tam bude, zrejme sa zhodneme, odporúčanie straníckych centrál, ako majú poslanci hlasovať. Čiže nielen v koalícii, ale aj v opozícii."

I. Gašparovič: "Ja som sa raz vyjadril po, neviem, či prvej, alebo druhej voľbe, kedy boli volení títo kandidáti, že by to malo stačiť, a obidvaja by mali svoje kandidátky stiahnuť a parlament, vláda by mali hľadať ozaj konsenzus a nájsť spoločného kandidáta."

A. Vlková: "Naprieč celým politickým spektrom."

I. Gašparovič: "Naprieč celým politickým spektrom. Viem, že to nie je jednoduché, že to sa nedá, ale určite, ak by si vysvetlili svoje politické postavenia a pozície, a že majú záujem, aby tu došlo ozaj k rozhodovaniu tak, ako hovorí ústava, že prokurátor je nezávislý, tak by mali hľadať spoločného, ktorý nebude zaviazaný jednej politickej strane .“

A. Vlková: "Takže podľa vás by Jozef Čentéš, ani Dobroslav Trnka v ďalšej verejnej voľbe už nemali kandidovať."

I. Gašparovič: "Som presvedčený, že nie."

A. Vlková: "A čo sa týka verejnej voľby, ak bude zvolený generálny prokurátor, opozícia hovorí, že ho nebude rešpektovať, ak sa dostane Robert Fico k moci, už sa nechal počuť, že zmení zákon, zopakuje sa podľa neho tajná voľba, resp. vráti zákon tak, aby bola tajná. Vy s takýmito krokmi súhlasíte, že by sa to malo meniť?"

I. Gašparovič: "Súhlasím s jedným, že urobiť z tajnej voľby generálneho prokurátora verejnú, nebol šťastný. Na druhej strane naša politická scéna a občan trpí tým, že je tu politická sínusoida vlády; že prakticky po určitých volebných obdobiach sa mení vláda, vláda, ktorá by si mala uvedomiť, na čo má kontinuálne nadviazať, a čo je potrebné zmeniť; čo sa ukázalo v predošlom volebnom období, ako zlé, ale nie meniť zo zásady všetko. A to je aj naša trauma pri reformách, ktoré prijímame. Každá vláda, ktorá príde, robí reformu reformy. Musíme si sadnúť a musíme hľadať určitú konsenzus, určitú zhodu."

A. Vlková: "Dlhodobo hovoríte o tom, že chcete spájať koalíciu s opozíciou, ale ešte k tajnej voľbe predsa len, nedá mi to, vy ako prezident máte právo na základe odporúčania Národnej rady vymenovať nového generálneho prokurátora. Budete rešpektovať, ak vymenujete generálneho prokurátora zvoleného verejne?"

I. Gašparovič: "Budem konať tak, ako mi to prikazuje ústava."

A. Vlková: "Budete rešpektovať generálneho prokurátora zvoleného verejne?"

I. Gašparovič: "Budem rešpektovať ústavu."

A. Vlková: "Budete rešpektovať ústavu. Čo sa týka ešte toho, že stále tam nie je vedenie, vy hovoríte o tom, že je to v poriadku, ak vedie prokuratúru námestník, ale predsa len, počas sedemročného pôsobenia Dobroslava Trnku sú rôzne kauzy, ktoré... politické kauzy, ktoré... kde nebola vyvodená konkrétna zodpovednosť, napríklad financovanie Smeru, KDH, SDKÚ, rovnako tak odkódované CD, ktoré dal prokuratúre v minulosti Vladimír Mečiar. Myslíte si, že práve pre toto niektorí politici nechcú, aby nastala zmena vo vedení prokuratúry?"

I. Gašparovič: "Vy poznáte obsah spisu a dôvody, prečo sa trestné stíhanie zastavilo, alebo sa pokračuje? Myslím, že nepoznáte. A ja ich tiež nepoznám. Preto je to funkcia prokurátorov, plus s generálnym prokurátorom, že nie sú závislí na nikom, že sú závislí len na ústave, na zákone, na zmluvách. Čiže oni slobodne rozhodujú, pokiaľ ide o možnosť pokračovať v trestnom konaní, alebo začať trestné konanie a dokončiť trestné konanie, to nie je úloha len prokurátora, to je synergia s vyšetrovateľom, bez ministerstva... teda bez vyšetrovateľov, polície by prokurátor sám nič neurobil. Čiže to nie je otázka len prokurátora. Je tu aj ministerstvo, pretože o vine a treste s konečnou platnosťou rozhoduje len súd. Takže tu musíme hľadať určitú, nerád by som to povedal, nejakú spoluprácu medzi týmito inštitútmi, pretože každý má svoje práva a povinnosti dané a určené zákonom. Čiže v intenciách zákona musí rozhodovať aj prokurátor."

A. Vlková: "Čiže nový generálny prokurátor naprieč celým politickým spektrom. A čo sa týka fungovania prokuratúry, teraz sa zvažuje, že ministerstvo spravodlivosti by, resp. prokuratúra by mohla pod neho spadať. S týmto vy súhlasíte?"

I. Gašparovič: "Viete, u nás sa stalo takým moderným zvykom, že ak sa medzi sebou dostanú do sporu predstavitelia exekutívy, ak im nevyhovuje rozhodnutie iného rezortu, okamžite chcú zmeniť zákony bez toho, aby si uvedomili, či to ide, či nie. A toto rozhodnutie ministerky spravodlivosti, aj keď si nemyslím, že to je vyslovene z jej hlavy, nie je v súlade s ústavou. Ak by takéto rozhodnutia, ktoré ak ozaj do parlamentu ministerka spravodlivosti predloží, ak si ich ozaj ešte nepremyslí, tak určite nebudú v súlade s ústavou. Nebudú v súlade s ústavou, a ja sám podám ústavný sťažnosť."

A. Vlková: "Čiže to je úplne nová informácia."

I. Gašparovič: "To je tak ako ministerka spravodlivosti... ústava hovorí, že nemôže prikazovať generálnej prokuratúre a prokurátorom. Ona má svoj rezort. Ak to chce zmeniť, no tak musí zmeniť ústavu, potom áno. A som presvedčený, že jednako by to nebolo dobre, ak by sa v tomto smere menila ústava, ale som presvedčený, že je to len výkrik do tmy, pretože ani opozícia, ani koalícia nemajú ústavné zastúpenie v parlamente."

A. Vlková: "Čiže ministerka spravodlivosti môže očakávať, že keď tento zákon bude predložený do Národnej rady, tak vaša ústavná sťažnosť bude v hre?"

I. Gašparovič: "Určite, ja som to už signalizoval aj pani premiérke, prosto som trošku prekvapený, že do takéhoto dopredu prehratého sporu ide, a že ide zaťažovať poslancov Národnej rady."

A. Vlková: "Poďme teraz z parlamentu teraz na fungovanie vás troch najvyšších ústavných činiteľov. Naposledy bola taká kauza, čo médiá rozohrali, týkalo sa to incidentu s pani premiérkou, vášho incidentu, kedy ste do nej mali udrieť, a pri hokejovom zápase, čiže ako to bolo, pán prezidentom, aké sú vaše vzťahy s premiérkou?"

I. Gašparovič: "Najskôr by som chcel povedať, že je v mojom záujme, a skutočne veľkom záujme, aby vzťahy medzi prezidentom, premiérkou, predsedom parlamentu, a vôbec medzi kanceláriou, medzi vládou a medzi Národnou radou boli tie najlepšie, ako sa dá. A ja v súčasnej dobe nemôžem povedať, že by som mal nejaké nedorozumenia, alebo že by sme sa nezhodli v niektorých otázkach, ktoré sa týkajú vôbec fungovania, existovania štátu. Keď si zoberieme zahraničnú politiku, v zahraničnej politike sú naše vzťahy s ministrom zahraničných vecí normálne, kde spolu spolupracujeme. Aj naše výroky, pokiaľ vidíte, vo vzťahu k zahraničnej politike sú skôr vždy na tej pozícii zhody, aj keď v niektorých otázkach, -napríklad v súvislosti s prijímaním maďarskej ústavy a nejakých, niektorých prezentovaných budúcich zákonov -nenachádzame totálnu zhodu. Takisto môžem povedať, že veľmi dobre sa mi pracuje s ministrom hospodárstva, že nemám problémy ani s ostatnými ministrami, a dokonca vôbec som nemal doteraz problém s pani premiérkou, snažil som sa nadviazať vzťah, aby nebol vždy len formálny, úradný. Žiaľ, toto, čo sa stalo, čo hovoríte, na Zimnom štadióne..."

A. Vlková: "Udreli ste pani premiérku, alebo...?"

I. Gašparovič: "Nemyslím si, že je to z pozície pani premiérky vážne. Nie. Každý, kto tam bol, videl, že to bol žart. Nikdy by som si nedovolil do žiadnej dámy nejako buchnúť alebo udrieť vedome. Vedome. A to už vôbec nie do predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Áno, prišiel som, hovorím, pani premiérka, som nahnevaný, nezavadzajte. A ona mi na to povedala, aj ja som nahnevaná. A na to prišiel výťah, vo výťahu sme sa bavili, kedy sa stretneme, pretože máme určité otázky, ktoré by sme mali prerokovať, a ja som hovoril, stretnime sa čo najskôr. A ona, no nie, až po sedemnástom. A ja som hneď nepochopil, prečo po sedemnástom. No, že zasadá Národná rada, to je tá otázka generálneho... Hovorím, tak to už je dávno rozhodnuté, neviem, prečo si robíte problém. Takže, nič také nebolo. Neprekvapilo ma, že ten jeden pán, ktorého ja som nepoznal, ale že to bol ten jej hlavný poradca..."

A. Vlková: "Pán Baláž."

I. Gašparovič: "Baláž. Okamžite utekal do Sme a utekal za kamarátmi, že prezident napadol premiérku. Vôbec ma to nemrzí, pretože tento pán pred voľbami všade na mňa písal články, písal žlčou, bol nahnevaný..."

A. Vlková: "Nemáme tu pána Baláža."

I. Gašparovič: "Viem, ale prekvapilo ma iné, že pani premiérka sa k tomu nepostavila, a to je to, čo som očakával, že náš vzťah už nie je len úradný, ale že si môžeme otvorene niektoré veci povedať. Takže ja som to bral, že ak to nepochopila, že to bol žart, tak ma to mrzí. Ale bol to žart. Pochopili to všetci. Dokonca aj dvaja páni ministri, ktorí tam boli. Lebo mi to povedali, že sú prekvapení."

A. Vlková: "Vaša pani manželka povedala, že jej to robíte aj doma."

I. Gašparovič: "Ja si myslím, že chodiť stále namosúrený, alebo vážny, a neurobiť si niekedy určitý žart, aj sám zo seba, tak ten náš život by bol asi veľmi šedivý. Ale opäť opakujem, mrzí ma, že to pani premiérka zobrala inak, a že dokázala podporiť toho pána poradcu, že z toho urobil niečo, čo si ani neviem predstaviť, že by som ja dokázal urobiť."


A. Vlková: "A vy dôverujete pani premiérke po tomto incidente?"

I. Gašparovič: "Zmenil som trošku názor."

A. Vlková: "Ako ste ho zmenili?"

I. Gašparovič: "Myslel som si, že ten vzťah nielen politika, ale aj ľudí, ktorí chcú vo vzťahu k občanovi robiť všetko pozitívne, dobré, zlepšiť mu životné podmienky bez nejakých úradných povinností, ale hľadať aj možno iné cesty porozumenia, týmto pádom asi som zistil, že to tak nie je možné."

A. Vlková: "Čiže, keď premiérka vám napríklad niečo sľúbi, tak nebudete už dôverovať, že to aj splní?"

I. Gašparovič: "Bude to záležať na nej, ako sa k tomuto postaví, či to ozaj tak berie, alebo či ozaj chce, aby fungoval ten vzťah, o ktorom stále hovorím, ten politický vzťah, ale nie vždy úradný a strohý, vzťah porozumenia medzi kanceláriou, medzi vládou, medzi parlamentom."

A. Vlková: "Chcete si to s ňou ešte vydiskutovať?"

I. Gašparovič: "Vôbec nie. Nemám dôvod."

A. Vlková: "A ako si môže získať späť potom vašu dôveru?"

I. Gašparovič: "To je jej problém, nie môj."

A. Vlková: "Skutkami?"

I. Gašparovič: "Nie, ja nepotrebujem žiadne skutky, ani aby sa pani premiérka dostala do pozície, že by mi mala nejakým spôsobom niečo naznačovať. To je prosto vec, ktorá bola a mňa len mrzí, že sa to tak roztiahlo do takých rozmerov. Samozrejme, bulvár to hneď využil a začal písať hlúposti."

A. Vlková: "Aký toto bude signál pre občanov, že jednoducho dvaja ústavní činitelia medzi sebou nemajú kóšer vzťahy úplne, že vy máte výhrady voči premiérke, alebo možno naopak?"

I. Gašparovič: "Nebude to mať žiadny vplyv pri rozhodovaní o veciach ktoré sa týkajú štátu, občanov.."

A. Vlková: "V parlamente je teraz človek s obitým štýlom politiky, je to Richard Sulík, zároveň po prvýkrát spolupracujete s premiérkou, ženou, na poste predsedu vlády. Ako sa vám funguje v tomto zložení, keďže predtým ste boli kandidátom terajšej opozície, SNS a Smeru?"

I. Gašparovič: "No, to je ťažko povedať, že som bol kandidátom opozície."

A. Vlková: "Do prezidentských volieb, dopoviem."

I. Gašparovič: "Ja som išiel ako občiansky kandidát. Mal som..."

A. Vlková: "Podporu."

I. Gašparovič: "... pozbierané podpisy a každého politika pri takýchto funkciách, kde do volieb podporujú politické strany. Pani Radičovú podporovala jej politická strana, podporovali ju maďarské politické strany..."

A. Vlková: "Strany terajšej vládnej koalície."

I. Gašparovič: "Áno. Čiže tam ťažko hovoriť o tom, že niekto niekoho podporoval. Mňa podporoval občan, čo si myslím, že mi dáva určitú pozíciu v mojej funkcii, pretože dobre viete, aká bola predvolebná kampaň. Médiá neboli nikdy na mojej strane, ani nie sú. Jedna strana bola dobrá kandidátka a zlý kandidát. A napriek tomu som veľkým rozdielom tieto voľby vyhral, čiže... ešte aj teraz, keď sa to tak pýtate, chcem občanom poďakovať a povedať in, že sa ich budem zastávať v otázkach sociálnych, a že budem obhajovať aj otázky postavenia štátu ako štátu občanov, ktorí cítia s týmto štátom a so svojou históriou. „

A. Vlková: "Podporuje vás, pán prezident, občan, ale aj Robert Fico a Ján Slota, čiže politické strany. Moja otázka smerovala k tomu, že ako sa vám fungovalo v tom zložení, že boli to ľudia, ktorí vo vás verili, vládli ste spolu s nimi, a či tá súhra je aj teraz, keď vás, s vami teraz spolupracujú ľudia, ktorí boli na opačnom brehu v tom čase."

I. Gašparovič: "Pani redaktorka, ja som prezident už počas troch vlád. Dokonca v priebehu jedného volebného obdobia som musel vypísať predčasné voľby. Čiže ja nemám nijaký problém."

A. Vlková: "Čiže súhra bude podľa vás aj teraz?"

I. Gašparovič: "Ale veď tu ide o štát, tu nejde o osoby."

A. Vlková: "Nejde o osoby?"

I. Gašparovič: "Ide o občanov."

A. Vlková: "A keď sme pri občanoch, tak určite dosť ich trápia aj slovensko maďarské vzťahy, resp. to, akým spôsobom to riešia politici. Už aj vy určite viete, čo sa deje v Národnej rade. Napríklad teraz pri jazykoch menšín, konkrétne sa nevedia dohodnúť na tom, ako sa zníži kvórum, priamo vo vládnej koalícii. Ako vy to vidíte?"

I. Gašparovič: " Dozvedel som sa ,že pán Matovič so svojimi poslancami dal nejaké stanoviská..."

A. Vlková: "Stanoviská, že má výhrady..."

I. Gašparovič: "Stanoviská. Neviem, nečítal som, neviem, čo tam je, ale pokiaľ ide o národnostné menšiny na Slovensku, a tento problém, ktorý je vytvorený najmä vo vzťahu k národnej menšine maďarskej, ma veľmi mrzí, a jednoznačne chcem povedať, nie je to problém, ktorý vyvolala slovenská strana. Mňa mrzí, že maďarská politika si berie občana Slovenskej republiky národnosti maďarskej ako rukojemníka. Ja by som bol veľmi rád, aby sa maďarsko slovenské vzťahy prosto neposudzovali len zo vzťahu tejto národnostnej politiky. Slovensko pre menšiny, ktoré žijú na Slovensku, zabezpečilo všetko, čo je možné. Naša filozofia a filozofia v Európskej únii je slobodný občan. Ak je občan slobodný, tak sme slobodní všetci. Tak nie je potrebné robiť nejaké pozitívne alebo negatívne diskriminácie vo vzťahu k nejakým zoskupeniam. Ja nie som za takéto diskriminácie."

A. Vlková: "A Most Híd, ale predsa len tam sa spomínalo to zníženie kvóra z 20 percent, KDH chcelo 18, Béla Bugár trvá na 15 percentách, dokonca sa v kuloároch spomína, že by sa situácia mohla až tak vyhrotiť, že Most by mohol zvažovať svoj odchod z vlády."

I. Gašparovič: "Pani redaktorka, povedal som na začiatku, práva menšín sú práva občanov. A tie sú u nás na sto percent zabezpečené aj pre menšiny, rovnako pre všetkých občanov Slovenskej republiky podľa ústavy. Ale ústava hovorí v článku 34 a 35, myslím, v treťom odseku tohto paragrafu, že politika národnostných menšín a práva nesmú ísť do ohrozenia väčšinového. Čo tým chcem povedať? Že na území, kde má prevahu určitá národnostná menšina, sa nesmú vytvoriť podmienky, žiadne, či už jazykové, a iné občianske, aby ohrozovali väčšinových občanov. A to, si myslím, že hovorí za všetko."

A. Vlková: "Čiže napríklad aj to, čo robí strana Most Híd, vy s tým nesúhlasíte, aby takým spôsobom bojovali za menšiny, že ten stav, ktorý je teraz, je podľa vás v poriadku pre menšiny?"

I. Gašparovič: "Strana Most Híd dala určitý sľub svojim voličom, a ak ho plní v intenciách svojho sľubu, nerobí nič zlé. Má takúto politickú predstavu, ale tá sa musí vmestiť do našej ústavy. A pokiaľ ide o to, čo máte na mysli, možno prijatie maďarskej ústavy, každý štát si prijíma svoju ústavu podľa svojich potrieb, ale nemôže prijímať zákony, ktoré by zasahovali do určitého postavenia občanov iného štátu."

A. Vlková: "A vy ste, pán prezident, v minulosti spomínali, že napríklad v súvislosti s maďarskou menšinou tu je aj dvojaké občianstvo, alebo jazykový zákon, aby sa oba zrušili. Trváte na tomto svojom stanovisku?"

I. Gašparovič: "Keď som mal stretnutie s pánom prezidentom Schmittom, aj s pánom premiérom Orbánom, a teraz aj s pánom ministrom zahraničných vecí Maďarskej republiky, s ktorým som hovoril, tak to je len môj názor a myslím si, že je správny, ale nedosiahnuteľný, neriešiteľný. Čiže je to len môj výkrik, ktorý určite nebude nikto realizovať. Áno, som presvedčený, že ak by tieto dva zákony tu neboli, tak tento problém by tu nebol. „

A. Vlková: "A pri dvojakom občianstve, tam by sa o tom ešte len malo hlasovať, čiže budete mať právo aj vetovať tento zákon, čiže keď ste hovorili o jeho zrušení, budete ho vetovať?"

I. Gašparovič: "Treba počkať aj na rozhodnutie maďarskej strany, pretože maďarská strana prijala ústavu, ale neprijala ešte niektoré konkrétne zákony, ktoré na základe tejto novej ústavy bude musieť prijímať, a toto je jeden z tých zákonov, ktorý ešte prijatý nie je. Čiže nevieme, aké znenie tohto zákona bude. Majú prijať, myslím si, vyše 40 zákonov vyplývajúcich z novej ústavy. Takže to nebude tak rýchlo."

A. Vlková: "Maďarská strana na naše výhrady ešte stále nereagovala. Vy ste síce po stretnutí začiatkom roka s pánom Schmittom povedali, že na 90 percent si rozumieme, problémy ste videli práve napríklad v tom dvojakom občianstve. Fungujú naše vzťahy s Maďarskom dobre?"

I. Gašparovič: "Sme členmi Aliancie, sme členmi Európskej únie, sme tí, ktorí sme v Schengene, sme a tvoríme V 4 ku, kde naše vzťahy a záujmy sú prezentovať pozíciu strednej Európy a našich štátov, a presadzovať ich aj v týchto inštitúciách, ktoré som povedal. Čiže tu máme spoločnú politiku. A ja si myslím, že to je dobre, že tu fungujeme takto. Otázka je, ktorá narušuje tieto vzťahy, práve otázka posudzovania postavenia národnostných menšín vo vzťahu kolektívnych práv, alebo občianskych práv. Tu sa nezhodujeme, a ťažko sa zhodneme. Sme si vedomí, že právo je na našej strane, pretože medzinárodné právo hovorí o tom čiastočne, ako sa môže získať a ako sa môže stratiť občianstvo. Otázka je veľmi dlhá, a na druhej strane si myslím, že malo by to byť v záujme oboch nás, aby tento vzťah, o ktorom som hovoril, kde je pozitívny, nenarušoval práve tento."

A. Vlková: "Vám ďakujem za pozornosť. Dovidenia."

I. Gašparovič: "Dovidenia."