Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 50. výročia Poznaňských udalostí, Poľská republika, Poznaň 28. 6. 2006

Vážený pán prezident Kaczyński,
vážení páni prezidenti Klaus, Köhler a Sóloym,
Excelencie,
vážené slávnostné zhromaždenie!

S pocitom veľkého rešpektu k historickej udalosti, ktorej polstoročnica nás doviedla dnes do jej centra - Poznane, chcem Vás všetkých predovšetkým pozdraviť v mene občanov mojej krajiny - Vášho suseda - Slovenskej republiky i vo svojom mene.
Prichádzajúc tu do Poznane z dôvodu, ktorý je taký ľudsky vzrušujúci a historicky závažný, uvedomil som si - a so mnou iste aj moji tu prítomní partneri, hlavy susedných štátov - že sme zhodou okolností vekovo doslova rovesníkmi legendárnej, nezabudnuteľnej obete poznaňských demonštrácií - Romka Strzalkowského , ktorého nevinnou krvou je skropené toto priestranstvo.

My, čo sme väčšiu časť svojho života strávili v totalitnom režime a dnes môžeme užívať plody ťažko vydobytej slobody a demokracie, sme preto zaviazaní všetkým obetiam totality - Romkovi menovite, rovnako ako mnohým iným, hoc´ aj bezmenným. Sme zaviazaní túto pietu a úctu vštepovať aj súčasnej generácii občanov našich post-totalitných krajín, aby jej budúcnosť mala šancu byť ďaleko priezračnejšou, šťastnejšou, bezpečnejšou a zabezpečenejšou, než bola svojho času tá naša.

Som vďačný pánovi prezidentovi Kaczyńskému za pozvanie k účasti na tejto slávnosti, ktorá sama osebe sa popri už spomínanej úcte a piete stala príležitosťou demonštrovať spoločne naše odhodlanie ubrániť slobodu a demokraciu pred novodobými, možno i nepoznanými nástrahami.

Prítomnosť hláv susedných štátov, spriaznených s Poľskom - ktoré všetky sú dnes naviac členmi hodnotovo zjednoteného transatlantického spoločenstva – výstižne napovedá, že nielen Vaša krajina, ale aj tie naše sa dočkali naplnenia snov predchádzajúcich generácií, ktoré obsahovali azda na prvom mieste túžbu po zaručenej slobode a demokracii. Poučení urputnými dlhoročnými bojmi o ne pridávame dnes medzi tieto nezastupiteľné hodnoty nášho bytia aj solidaritu.

Stala sa pre nás všetkých dnes nevyhnutnosťou, tak ako v minulosti bola osvedčeným nástrojom dosahovania cieľov, napĺňania legitímnych občianskych túžob. Poliaci majú právo byť pyšní na to, že solidarita sa v histórii bojov národov o slobodu už navždy bude spájať aj s masovým občianskym hnutím rovnakého mena, ktoré vzniklo v tejto krajine a boju za slobodu vdýchlo nepoznaný rozmer a účinnosť.

Poznaňské udalosti spred polstoročia sme vtedy u nás na Slovensku - ktoré patrilo do spoločného štátneho útvaru s českým národom - vnímali pozorne, i keď takpovediac „tajne“. Zostane historickou pravdou, že história boja s totalitou v Poľsku, Nemecku či Maďarsku je staršieho dáta, než vo vtedajšom Československu, ktoré však do nej vpísalo svoju takisto nezabudnuteľnú kapitolu „pražskej jari“ roku 1968.

Nemyslím si však, že by sa naše krajiny a ich národy mali vo vzťahu k histórii protikomunistického odboja akosi tromfovať. Nič z toho boja nemožno samozrejme pred spravodlivosťou histórie ani bagatelizovať.

Najdôležitejší z historického hľadiska je iste výsledok - to, že dnes žijeme v slobodných demokratických štátoch, ktorých budúcnosť garantuje spojenectvo a partnerstvo v zjednocujúcej sa Európe, že máme vôľu i kapacitu spolupracovať na čo najširšej základni spoločných záujmov, že máme energiu i odhodlanie deliť sa o svoje - často aj bolestné - historické skúsenosti a výdobytky s ďalšími krajinami a národmi sveta, a že sme pripravení a schopní pomáhať presadiť na celom svete ideály rovnosti, slobody a demokracie.
Tým všetkým azda najlepšie uctievame nehynúci odkaz poznaňských udalostí i pamiatku ich obetí.
Odpúšťať je potrebné, ale zabúdať sa nesmie!

Ďakujem Vám za pozornosť.