Prvá dáma Silvia Gašparovičová pripravuje tradičné štedrovečerné menu

Vianoce u prezidenta

Stretli sme sa priamo v Prezidentskom paláci. Pani Silvia Gašparovičová (69) ma privítala s noblesou prvej dámy, s prirodzenou eleganciou ženy, ktorá reprezentuje svojho manžela, prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ale aj s istou dávkou ľudskej úcty voči každému, komu podá ruku. V rozhovore pre náš časopis nám dovolila nazrieť do predvianočného súkromia rodiny hlavy štátu.


Ako sa pripravujete na Vianoce? Cítiť u vás doma ten predsviatočný čas?
- Vianoce sú jeden z najkrajších sviatkov, ktoré sú u nás, tak ako inde spojené s typickou vianočnou prípravou, atmosférou, už sme rozsvietili svetielka na balkónoch, zapaľujeme sviečky na adventnom venci a čaká nás ozdobenie stromčeka, ktoré je vždy manželovou výsostnou prácou...

Kedy zdobíte stromček?
- Na Štedrý deň alebo deň vopred. Je to taký zvyk z minulosti, keď boli deti malé, aby nič nevideli, tak sme ich poslali hrať sa von a manžel pripravil stromček za zatiahnutou roletou, aby bolo prekvapenie. Celú Vianočnú výzdobu robil vždy rád a veľmi pedantne. Je to jeho významná povinnosť (smiech).

Zvyknete meniť dekor na stromčeku alebo máte roky tie isté ozdoby? Inšpirujete sa tým, čo práve letí alebo ste v tomto smere konzervatívni, verní tradícii?
- U nás musel byť vždy živý stromček a musel byť veľký až po strop. Keď deti vyrástli, mali sme menší umelý a posledné roky sme sa opäť vrátili k živému. Dali sme ho na iné miesto, ozdoby tiež trochu obmieňame. Tieto Vianoce bude taký ako minulý rok, v modrom prevedení. Trochu tej klasiky tam vždy zostane - zlaté alebo strieborné reťaze, teraz modré... Máme krásny veľký vyrezávaný drevený betlehem, aj so svetielkom.

Máte už napečené?
- Pečiem, hoci mám v tomto čase stále veľa povinností. Na sviatočnom stole u nás nesmú chýbať medovníky, biskupský chlebíček, vanilkové rožteky a čokoládovo-orechová torta, ktorá je u nás takým symbolom osláv, nielen Vianoc, ale aj menín a narodenín. Jeden z vnukov je Adam, takže torta musí byť. Pečiem aj syrové slané tyčinky, ostatné som už vypustila z menu, lebo aj tak sa veľa sladkostí nezje.

Štedrovečerné menu je klasické s kaprom a zemiakovým šalátom?
- Áno, v tomto sme za tradície, budeme mať hríbovú polievku, kapustnicu, samozrejme vyprážaný kapor a zemiakový slovenský šalát na kyslo s cibuľou.

A oblátky?
- Aj tie, to je taká tradičná príprava slávnostného vianočného stolovania. Oblátky, cesnak a med tam patria.

Niekde sa zvyknú pod obrus vsúvať peniaze, aby bolo v rodine po celý rok hojno.
- Priznám sa, na túto tradíciu sme asi zabudli od začiatku (smiech).

Čo je pre vás na Vianociach najdôležitejšie?
- Vianoce sú významným cirkevných sviatkom, v duchu lásky a pokoja a spolupatričnosti rodiny. Toto sa snažíme všetci v našej rodine dodržiavať. Pre nás je veľmi vzácne, ak sa nám podarí zísť sa celá rodina.

S kým budete pri Štedrej večeri?
- Budeme s deťmi, nevestou a vnukmi. Je to vždy krásne, keď sme všetci spolu, žiaľ už nám obom chýbajú rodičia pri štedrovečernom stole. Pod stromčekom je najkrajšie, keď deti, teraz už vnuci rozbaľujú darčeky. Hoci už aj oni nás prerástli, v ich ešte stále detských očiach je najviac vidieť radosť z Vianoc a darčekov.

Písali už listy Ježiškovi?
- Veru áno a veľmi ma to pobavilo. Poslali totiž na internete Jeržiškovu prezentáciu. Bol tam mobilný telefón, dokonca aj kráľovská mačka a jedno okienko s otáznikom, aby sme mali s manželom čo vymýšľať ako prekvapenie (smiech).

Spomínate si na darček, ktorý bol výnimočný, prípadne doslova bizarný?
- Ja som z piatich detí a keď som bola malá, na Vianoce sme dostávali zväčša drobnosti na oblečenie. Keďže som bola štvrté dievča, dedila som veci po sestrách. Ale raz som dostala pod stromček nový slovenský kožuštek a pamätám si dodnes, ako som sa tomu tešila, že aj ja mám konečne niečo nové! S manželom sme si tiež dávali praktické darčeky. Všetkému sme sa tešili.

Má manžel vo výbere darčekov fantáziu?
- Ale áno, kto sa nepoteší novému svetru, šperku, kabelke alebo kozmetike. Ale teraz, oblečenie je už zriedkavejšie medzi darmi, keď máme trochu komplikovanejší pohyb po obchodných centrách. Robíme si radosť jednoduchšími darmi z kozmetiky.

Chodievate po sviatkoch na hory?
- Vždy sme chodievali, najmä keď boli deti s nami, každý rok sme si snehu a lyžovačky užili.

Lyžujete?
- Do nedávna áno, ale už teraz chodíme do hôr menej a iba na turistiku.

Ak dovolíte, prezraďte recept na to, ako sa udržiavate v takej skvelej kondícii. Zdá sa, že ste typ ženy, ktorá bude pôsobiť vždy mladistvo...
- Myslím si, že v tom, ako človek vyzerá, hrajú podstatnú rolu gény a spôsob života. A tiež ako sa staviame k životu. Dívam sa vždy na veci optimisticky a vravím si, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Vo všetkom zlom je niečo dobré, takže si veľmi nepripúšťam problémy, ale snažím sa ich riešiť. Vo všetkom sa snažím vidieť pozitívum a kráčať dopredu. Môj život je stále v pohybe. Som značne vyťažená reprezentatívnymi povinnosťami a dennou prácou v úrade Prezidenta. Okrem toho mám aj veľa práce v mojej nadácii pri realizácii viacerých projektov na pomoc handicapovaným a chorým ľuďom, ale aj školákom s čím sa nestretávam pri rozhovoroch a na stránkach iných prvých dám. Žijem často s radosťami, ale aj problémami druhých ľudí a snažím sa pre nich niečo urobiť. A to človeka napĺňa pozitívnou energiou.

Pomáhate druhým, zväčša hendikepovaným ľuďom. Človeku tieto veci prinášajú celkom iný rozmer, pohľad na život. Vnímate to tak?
- Chodím často medzi zdravotne postihnuté deti. Sú to zväčša nepočujúce, nevidiace deti. Každý hendikep oberá deti o niečo z plného zdravia a radosti, no keď vidím na ich spoločenských podujatiach ako oni vedia radosť spontánne prejaviť pri každej príležitosti, ako sa tešia z výsledkov v škole, alebo v umení, vtedy mám pocit, že im nič nechýba. Zažívam medzi nimi obojstrannú radosť. Taktiež podporujem športových tanečníkov na vozíčku. Keď vidím, ako sa vozíčkari v kombinovaných pároch zvŕtajú na parkete a tešia sa tomu, je to pôsobivé a vtedy si ešte viac uvedomím, ako je pomoc pre takýchto ľudí dôležitá.

Je asi jednoduchšie získať pre dobrú vec sponzorov, keď ste v pozícii prvej dámy...
- Čudovali by ste sa, ale aj pre mňa je to zložité. Stále platí, že čím majú ľudia menej tým skôr sa s druhými rozdelia. Niekto má zmysel pre humanitu a charitu a niekto nie. Zatiaľ sa ale vždy našlo niekoľko podporovateľov nadácie, že som dosť významne mohli pomôcť ľuďom.


Marika Studeničová

Rozhovor pre Plus jeden deň pre ženy dňa 16. 12. 2010