Rozhovor prezidenta SR pre švajčiarsky denník Neue Luzerne Zeitung, 11. 9. 2012

Ste vôbec prvý slovenský prezident na oficiálnej návšteve vo Švajčiarsku. Prečo to trvalo tak dlho?

Ivan Gašparovič: Pred desiatimi rokmi navštívil Slovensko vtedajší spolkový prezident Švajčiarska Kaspar Villiger. Že to s recipročnou návštevou vyšlo až teraz, súvisí s tým, že bolo zložité nájsť vhodný termín. Som ale hrdý, že oficiálna návšteva sa uskutočnila počas takého symbolického jubilea: pred takmer presne 20 rokmi vznikla Slovenská republika a nadviazala diplomatické vzťahy so Švajčiarskom.

Čo na Vás počas návštevy urobilo najväčší dojem?

I. Gašparovič: Nadšenie, s akým švajčiarske publikum v Zürichu reagovalo na galakoncert vo Švajčiarsku žijúcej slovenskej sopranistky Edity Gruberovej a Slovenskej filharmónie. Toľko potlesku sa našim umelcom doma zriedka dostane. Tento prvotný pozitívny dojem sa ešte prehĺbil počas rozhovorov so spolkovou prezidentkou Eveline Widmer-Schlumpfovou a predsedom Rady kantónov Spolkového zhromaždenia Hansom Altherrom. Vzťahy medzi Slovenskom a Švajčiarskom sú skutočné dobré, od hospodárstva, cez vedu a kultúru, až po vzdelávanie a výskum. Ale ostáva ešte veľa priestoru na zlepšovanie.

Do akej miery ovplyvnila tieto vzájomné vzťahy tzv. ventilová klauzula?

I.Gašparovič: Jedná sa o aktuálny problém, ktorý síce nenarúša naše dobré vzťahy zásadne, ale ktorý zároveň nemôžeme akceptovať. Myslím, že švajčiarska strana si to uvedomuje. Pretože naši hostitelia sa nás vo všetkých rozhovoroch pýtali najprv na náš prístup k tomuto kroku. Ten je, pri všetkej úcte, kritický.

Prečo?

I.Gašparovič: Akceptujeme rozhodnutie švajčiarskej Spolkovej rady spolu s odôvodnením, že pri 22%-nom podiele cudzincov v obyvateľstve chce chrániť svojich vlastných občanov. Na druhej strane muselo Slovensko podniknúť ďalekosiahle opatrenia voči vlastným občanom, aby splnilo podmienky vstupu do Európskej únie. Urobili sme to, čím sme sa stali rovnoprávnymi členmi Európskej únie. To znamená, že naši občania majú rovnaké práva a povinnosti ako občania z ostatných krajín EÚ. Preto ľutujeme, že Švajčiarsko stanovilo rozdielne kategórie občanov EÚ a porušilo zásadu rovného zaobchádzania v rámci EÚ, k čomu, podľa nášho názoru, nie je žiadny dôvod.

Mohli ste toto stanovisko predložiť počas Vašej návštevy?

I.Gašparovič: Po rozhovore so spolkovou prezidentkou som si istý, že nájdeme riešenie do budúcnosti. Napokon, väčšina Slovákov a Sloveniek, ktorí prichádzajú do Švajčiarska, sú odborníci, ktorí si hľadajú legálnu prácu. To znamená, že vo Švajčiarsku aj platia dane, a tým prispievajú k ekonomickej sile krajiny. To nie sú pochybné elementy, ktoré chcú využiť systém, ale slušní ľudia, ktorí by chceli pracovať a platiť dane.

Je fakt, že Slováci majú pocit, že s nimi Švajčiari zaobchádzajú ako s občanmi EÚ druhej kategórie, skutočný alebo len psychologický problém?

I.Gašparovič: Oboje. Nezamestnanosť na Slovensku je pomerne vysoká a mladí odborníci, ktorí si nemôžu nájsť prácu doma, ju hľadajú inde. Keď tak urobia v krajinách EÚ ako napríklad v Rakúsku, Nemecku alebo vo Švédsku, nie sú predmetom obmedzení ako vo Švajčiarsku, ktoré s nimi zaobchádza ako s druhoradými občanmi Európskej únie.

Koľkých Sloveniek a Slovákov sa to týka – desiatok, stoviek, tisícov?

I.Gašparovič: V každom prípade je ich oveľa menej ako nemeckých občanov. Treba poznamenať: Z celkového počtu 75.000 povolení na pobyt, ktoré Švajčiarsko v minulom roku udelilo, iba 5.000 predstavovalo občanov z 8 nových krajín Európskej únie. Slováci figurovali na štvrtom mieste za Poliakmi, Maďarmi a Rumunmi. Mnohí moji krajania pracujú v oblasti hotelierstva a služieb, ale sú medzi nimi aj lekári, informatici, či univerzitní profesori.

Ventilová klauzula narúša tradičný obraz Švajčiarska ako otvorenej krajiny, povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Aký je obraz Švajčiarska na Slovensku?

I. Gašparovič: Veľmi dobrý. Keď pred takmer 20 rokmi vznikla naša republika, hovorilo sa, že Slovensko je na ceste stať sa Švajčiarskom východnej Európy. Realita nás medzitým dostihla. Tento cieľ je stále ďaleko, najmä s ohľadom na sociálne postavenie občanov v krajine. Slováci vnímajú Švajčiarsko ako úspešnú krajinu, v ktorej majú občania oveľa menej starostí ako u nás.

Aký je Váš postoj k prieťahom medzi Švajčiarskom a Nemeckom ohľadom dane z kapitálových výnosov ?

I.Gašparovič: Pre švajčiarsku stranu je útok na tradičné bankové tajomstvo dôležitá otázka. Bojí sa, a právom, že vklady v bankách poklesnú. Z nášho pohľadu je potrebné poznamenať, že v auguste vstúpila do platnosti zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Švajčiarskom, ktorá síce umožňuje výmenu informácií na požiadanie, ale nie automaticky.

Slovensko tiež sledovalo osobitnú daňovú politiku. Ako jediná krajina zaviedla pred ôsmimi rokmi rovnú daň, s ktorou sa nová vláda čiastočne rozlúčila. Prečo?

I.Gašparovič: Najprv treba vysvetliť, prečo Slovensko zaviedlo pomerne nízku rovnú daň vo výške 19%. Cieľom bolo prilákať investorov, čo sa aj podarilo. Rovná daň dosiahla svoj cieľ a keby nebola kríza v eurozóne, naďalej by sa používala. Vláda musí teraz využiť všetky dostupné prostriedky na zvýšenie štátnych príjmov.

Má Švajčiarsko v Slovensku spojenca v oblasti daňových záležitostí v rámci EÚ?

I.Gašparovič: EÚ je spoločenstvo. V takom nikto nemôže svojvoľne hrať prvé husle – ani Slovensko, ani žiadna iná krajina. Slovensko je veľmi zodpovedný člen únie. Rešpektujeme spoločné pravidlá, ktoré sme prijali, keď sme vstúpili do EÚ.

Vaša delegácia diskutovala s ministrom zahraničných vecí Burkhalterom o inštitucionálnych otázkach spolupráce medzi Švajčiarskom a EÚ. Malo by Švajčiarsko pri bilaterálnych zmluvách automaticky prebrať nové právo EÚ, tak ako to Brusel požaduje?

I.Gašparovič: Európska únia hovorí o dynamickom, nie o automatickom preberaní práva EÚ, s cieľom dosiahnuť homogénny vnútorný trh EÚ. Je vecou dobrej politickej vôle a kompromisu rokujúcich strán, ako tento dynamizmus preniesť do vnútorného práva Švajčiarska. Je pochopiteľný záujem EÚ mať vo svojom najbližšom okolí kompatibilné sociálno-ekonomické a podnikateľské prostredie.

Kde vidíte príležitosti pre užšiu hospodársku spoluprácu medzi našimi dvoma krajinami?

I.Gašparovič: V rozhovoroch s mojimi švajčiarskymi partnerkami a partnermi som sa zmienil, že Slovensko je dnes vo veľmi odlišnom postavení ako pred 20 rokmi. Vtedy sme hľadali investorov a museli sme im výrazne vychádzať v ústrety. Dnes sme tak ďaleko, že môžeme investovať sami. Spolupráca so Švajčiarskom by mohla pozostávať zo spoločných investícií v tretích krajinách.

Napríklad?

I.Gašparovič: Napríklad výstavba elektrární. Švajčiarsko má nejaké skúsenosti, Slovensko ako globálny dodávateľ turbín tiež. Veľký potenciál vidím v inovačnej spolupráci dôležitých aktérov hospodárstva a vedy. To ukázali moje stretnutia na Inovačnom fóre Švajčiarsko – Slovensko, ktoré začalo počas mojej návštevy v Berne a bude pokračovať v októbri v Bratislave.

S veľkým záujmom sme tu registrovali, že Slovensko spočiatku ako jediné v eurozóne odmietlo miliardovú pomoc Grécku. Ako sa bude Vaša krajina správať, keby ďalšie štáty potrebovali pomoc?

I.Gašparovič: Problém Grécka bol nasledovný: Slovenský dôchodca mal vtedy tri- až štyrikrát nižší dôchodok ako grécky dôchodca, učiteľ u nás zarábal zlomok platu svojho gréckeho kolegu a rozdiely medzi príjmami štátnych úradníkov boli neopísateľne vysoké. A slovenský občan mal odovzdať časť svojich oveľa nižších príjmov v prospech gréckeho občana s jeho oveľa vyššími príjmami?

Presne to slovenský občan o pár dní neskôr v druhom pokuse urobil.

I.Gašparovič: Ako som povedal: Slovensko je zodpovedný člen EÚ, ktorý sa pokúša riešiť tieto problémy so záchrannými operáciami. Rozhodujúce bude, aké veľké budú následky – nielen pre Slovensko, ale pre všetky krajiny. V závislosti od tohto rozsahu by mohla byť zmenšená eurozóna. Keby k tomu prišlo, Slovensko vynaloží všetko úsilie, aby v eurozóne ostalo.

Pomáha Švajčiarsko nepriamo tým, že Švajčiarska národná banka nakupuje miliardy eur?

I.Gašparovič: Myslím, že Švajčiarsko má záujem na tom, aby sa eurozóna nerozpadla a aby EÚ nezničila sama seba. V tejto súvislosti vidím kohéznu miliardu v prospech ôsmich nových krajín EÚ, z ktorej naša krajina dostala 67 miliónov frankov. Projekty, ktoré sú z toho podporované, sú v realizácii.

Vo Švajčiarsku je stále viac slovenských turistov. Zvyšuje sa aj naopak záujem Švajčiarov o návštevu Slovenska?

I. Gašparovič: Je tu ešte potenciál rastu. Scénicky sú si síce Slovensko a Švajčiarsko veľmi podobné – mám na mysli hory, jazerá a zámky. Predsa má však Slovensko niečo, čo by mohlo prilákať švajčiarskych turistov. Má najviac termálnych a minerálnych prameňov v Európe. Táto kúpeľná turistika by mohla byť pre Švajčiarov veľmi zaujímavá, najmä preto, že niektoré veľké termálne kúpele sa nachádzajú v blízkosti lyžiarskych stredísk. Takrečeno môžete ísť priamo zo zjazdovky do kúpeľov. A navyše, ak by turisti počas dovolenky u nás išli aj na lekárske a zubné ošetrenie, náklady na zdravotnú starostlivosť vo Švajčiarsku by neboli také vysoké.