Prípitok prezidenta SR Ivana Gašparoviča na pracovnom obede počas pracovnej návštevy prezidenta Talianskej republiky Giorgia Napolitana v Slovenskej republike, Bratislava 15. 4. 2011

Vážený pán prezident Talianskej republiky,
vážená pani Napolitano,
vážení páni ministri,
vážené dámy a páni,

vaša dnešná návšteva na Slovensku nás všetkých napĺňa pocitom úprimnej radosti. Samozrejme, vnímame ju aj ako ďalšie potvrdenie naozaj priateľských vzťahov medzi našimi krajinami.

Vážený pán prezident, vo Vašom prípitku v Kvirinálskom paláci pri príležitosti mojej štátnej návštevy - koncom februára 2007 - ste zdôraznili, že naše vzťahy sa vyznačujú „veľkou intenzitou a hĺbkou“. Ja dnes s potešením konštatujem, že takýto stav nielenže pretrváva, ale v mnohých ohľadoch sa naše vzťahy ešte prehĺbili a zintenzívnili.

Naše potešenie z tejto vašej, aj keď len krátkej návštevy, umocňuje i skutočnosť, že sa koná v roku, v ktorom si nie iba Vaša krajina, ale celý kultúrny svet s úctou a s obdivom pripomína 150. výročie zjednotenia Talianska. Nikdy som nepochyboval o kľúčovom dejinnom význame tejto historickej udalosti pre osudy nášho svetadielu. Aj z tohto dôvodu bude pre mňa potešením účasť na oslavách štátneho sviatku Vašej krajiny - 2. júna v Ríme.

Práve v období, ktoré Európa, ale i celý svet zaznamenávajú, sa naliehavejšie než kedykoľvek doteraz ohláša potreba zdôrazniť a opakovane zdôrazňovať význam, miesto a úlohu kultúry v živote jedinca, ale predovšetkým v živote ľudského spoločenstva. Niet pochybností o tom, že každý z členov veľkej rodiny národov prispel - v chode svojich dejín - svojím vlastným, špecifickým kamienkom do spoločnej mozaiky kultúry celého ľudstva. Rovnako však je nad akúkoľvek pochybnosť, že tých kamienkov talianskej proveniencie je predsa len viac a sú hádam i živších farieb; tu nemám, pravdaže, na mysli mozaiky v čarovnom meste Ravenna.

Verte mi, vážený pán prezident, bolo pôsobivé a zároveň poučné pozorovať v uplynulých týždňoch priebeh podnetných podujatí k 150. výročia zjednotenia vašej krajiny. V tomto kontexte predovšetkým vaše štátnické a osobné nasadenie, s akým ste pri každej príležitosti zdôrazňovali zmysel tejto veľkej udalosti nielen v danom historickom okamihu, ale predovšetkým pre súčasnosť. Prezentovali ste jednotu ako synonymum plurality, rôznorodosti, solidarity, subsidiarity. Nazdávam sa, vážený pán prezident, vážení talianski priatelia, že rovnaký impulz, teda príklad jednoty a zjednotenia v rôznorodosti, je dnes viac než kedykoľvek predtým potrebný aj pre náš veľký európsky integračný projekt, i pre všetkých jeho aktérov. Lebo sa všetci plavíme „na otvorenom mori“ našej súčasnosti, na palube spoločnej „európskej lode“.

Záverom dovoľte ešte využiť milú príležitosť nášho stretnutia a poďakovať sa vám za prítomnosť pri slávnostnom odhalení malého pamätníka Alexandra Dubčeka v Ríme. Verte mi, že Vaše ocenenie tohto nášho významného politika v histórii nášho národa sme prijali s pocitom hrdosti a vďaky. Chápeme ho ako vzácne gesto priateľstva a náklonnosti, ako potvrdenie skutočne priateľských vzťahov medzi našimi krajinami i medzi našimi národmi.

V tomto duchu vyzývam vážených hostí, aby sa pridali k prípitku na počesť pána prezidenta a váženej pani Napolitano. Pripíjam na ich osobné blaho, na blaho talianskej krajiny, talianskeho ľudu, na priateľstvo medzi našimi dvomi štátmi, pripíjam na 150. výročie zjednotenia Talianska.

Alla salute ! Cin cin !