Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na hodnotiacej konferencii „Odborná a verejná diskusia k Dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti“, Bratislava 1. 4. 2009

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážený pán predseda Slovenskej akadémie vied,
milé dámy, vážení páni,

ponovembrový vývoj slovenskej spoločnosti mal v jednotlivých etapách svoje zásadné imperatívy, na ktorých sa vedela zhodnúť a ktoré podporila väčšina občanov, prinajmenšom rozhodujúca časť politických síl v našej krajine. Bol to najmä vznik slovenskej štátnosti, ale aj sociálno-ekonomická transformácia, či vstup Slovenska do Európskej únie a do euroatlantických bezpečnostných štruktúr.

Dnes môže slovenský občan využívať základné slobody v 27 krajinách európskej únie tak, ako keby bol občanom týchto krajín. Môže v týchto krajinách voliť, podnikať, vo väčšine aj pracovať. Môže využívať práva na slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. V schenghenskej zóne zmizli kontroly na hraniciach, slovenskí občania majú v rukách európske eurá, môžu slobodne cestovať a študovať v zahraničí.

V novembri si pripomenieme 20. výročie Nežnej revolúcie. Dejinného rozhodnutia, ktoré pohlo aj generácie občanov Slovenskej republiky k novým métam. Veď ani ten najsmelší prognostik by sa na jar 1989 neodvážil predpovedať, že už o pár mesiacov pôjde vývoj novým smerom, a navyše tak rýchlo.

Dnes sme bohatší prinajmenšom o aktuálne, dobové poznanie. A vychádzajúc z neho diskutujeme o dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorú vypracoval kolektív vedeckých pracovníkov na objednávku vlády SR.

Je prospešné a chvályhodné, že vláda Slovenskej republiky si dala do programu takýto zámer a že ho dôsledne realizuje. Je dobré, že túto víziu dáva na verejnú diskusiu a že každý občan Slovenskej republiky sa k nej môže vyjadriť. Slovenská spoločnosť je diferencovaná z rôznych pohľadov a každý odborný pohľad, ktorý posúva kvalitu vízie vyššie, je vítaný.

Vízia rozvoja slovenskej spoločnosti mapuje naše predstavy o tom, aké Slovensko chceme mať, ako má slovenská spoločnosť vyzerať.

Musí zohľadňovať východiskový stav, určiť disponibilné ľudské a materiálové zdroje, odhadnúť potenciál rozvoja a predpokladať vonkajšie podmienky, v ktorých bude vývoj prebiehať. Je tu priveľa premenných veličín. Najmä vonkajšie podmienky sú takouto premennou, čo najlepšie dokazuje naša súčasná situácia.

Slovensko, Európa i svet dnes stoja zoči-voči jednej z najvážnejších finančných a hospodárskych kríz. Ani renomovaní odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, ako dlho bude súčasný úpadok trvať.

Nevieme ani to, do akej miery bude deštrukčne pôsobiť na jednotlivé odvetvia hospodárstva a sociálnu situáciu občanov. Môžeme sa len domnievať, predpokladať, odhadovať.

Globálna ekonomická kríza má priamy vplyv na politickú stabilitu mnohých štátov a je hrozbou aj pre celý medzinárodný obchodný, či bezpečnostný systém. Krízové procesy môžu prebudiť potenciál spoločenskej a politickej destabilizácie. A práve tomu sa svet musí vyhnúť, aj keď to bude veľmi ťažké a náročné.

Musíme brať vážne ponaučenie z Veľkej hospodárskej krízy tridsiatych rokov minulého storočia. Povojnový vývoj v dvadsiatych rokoch bol nasmerovaný ku kolektívnej bezpečnosti, hospodárskej prosperite, modernosti, rozvoju kultúry, sociálnej stabilite. Veľká hospodárska kríza však otvorila cestu radikalizmu a extrémistickým ideológiám.

Dnes nás čaká aj dlhá cesta naprávania toho, čo za sebou zanechala tzv. neviditeľná ruka trhu. Vízia bola dokončená pred tým, než nás svetová kríza zasiahla.

Preto je dôležité, že sa prehodnocujú závery a nanovo definuje posilňovanie kontrolných a regulačných nástrojov štátu. Ako povedal jeden z európskych politikov: trh je tu pre ľudí, nie pre peniaze. Ak je pre ľudí, musíme ho aj požiadavkám všetkých občanov prispôsobovať, a to aj kontrolou a reguláciami.

Teraz ide o to nájsť cesty obnovenia suverenity štátu, národných záujmov a suverénneho partnerstva s nadnárodnými aktérmi. Slovensko sa nemusí obávať používania regulačných nástrojov štátu na ochranu svojich rozvojových záujmov. Robia to všetky zodpovedné politické reprezentácie.

Vážené dámy, vážení páni,

pre Slovenskú republiku je hospodárska kríza a jej dopady kľúčovým problémom dneška. Snažíme sa o to, aby sme dosiahli hospodársky rast, hoci väčšina krajín únie predpokladá hospodársky rast v mínusových hodnotách.

Problém nezamestnanosti bude veľkou skúškou našej spoločnosti v tomto a najbližších rokoch. Sám som ho v novoročnom príhovore nazval rokom solidarity a myslím si, že oprávnene.

Dnes oveľa viac ako kedykoľvek predtým potrebuje spoločnosť solidaritu, súdržnosť, a to platí nielen z hľadiska našej krajiny, ale aj v rámci Európskej únie. Konanie na vlastnú päsť nikomu nepomôže, lebo je to kríza globálna, nie lokálna či miestna.

Už dnes musíme hľadieť na to, aby spoločnosť vyšla z krízy vnútorne súdržná a vitálna.

Slovensko ako súčasť medzinárodných štruktúr a výrazne proexportne orientovaná ekonomika, nemá možnosť vyhnúť sa negatívnym dopadom krízy.

Máme však možnosť tieto dopady zmierniť. Dôležité je, že vláda i parlament sú si toho vedomí a konajú rýchlo.

Zákony, ktoré vláda predložila, musela nakoniec podporiť aj opozícia, ak nechcela stratiť tvár. Dnes sa snaží opozícia hrať s krízou svoju hru a predkladá vlastné návrhy, ktoré, žiaľ, nie sú reálne, a ako nereálne ani prospešné.

Spoločnosť sa musí zomknúť. To potrebujeme v tomto čase najviac. Súdržnosťou v rodine, ale i v spoločnosti ľahšie premôžeme ťažké časy. Slovensko je povestné sociálnym zmierom, nízkym výskytom sociálnych konfliktov, a túto povesť a bezkolízny vývoj si musíme udržať. Predstavuje potenciál našej dôveryhodnosti.

Sila štátu sa nevytvára zo dňa na deň, nie je podmienená len súčasnosťou a smerovaním, ale aj minulosťou, silou koreňov každého národa.

Za 16 rokov sa ukázalo, že tento štát je životaschopný a úspešný.

Za nami sú konkrétne výsledky a nie sú zlé. Slovenská republika je dnes vo svete vnímaná ako vysoko dôveryhodný a rešpektovaný demokratický štát. Naša zahraničná politika si získala vážnosť, uznanie a dôveryhodnosť. To je dôvod na to, aby sme boli občiansky sebavedomí a vlastenecky hrdí.

Občianska spoločnosť nášho štátu sa musí zasadiť za podporu našich tradičných hodnôt – demokratického myslenia, sociálnej spravodlivosti, úcte k práci, k vzdelanosti, kultúrnosti, k rodine. K vlastenectvu, k štátnosti, k duchovným autoritám. Tieto hodnoty tvoria základ našej identity. Ich spochybňovanie vedie nutne k disharmonickému vývoju.

Ako prezident som vždy podporoval myšlienku silného právneho štátu ako nástroja na nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability.

Sociálne orientovaný štát musí byť solidárny. Zvlášť s občanmi, ktorí sú v tomto období takí zraniteľní. Väčší dôraz sa v súčasnosti musíme klásť na sociálny štát, na motiváciu v rovine solidarity.

Kríza a problémy, ktoré s ňou súvisia, nám ukazujú, kde máme slabé miesta. Na príklade automobilového priemyslu chcem demonštrovať zjednodušený pohľad na naše ďalšie smerovanie. Pritom si nemyslím, že bolo chybou, ak Slovensko svoj hospodársky rast postavilo v prevažnej miere na tomto priemysle.

Veď nám pomohol k výsledkom, ktoré nám doteraz mnohí závidia.

Chybou bolo ostať len pri ňom a nepodporovať odvetvia, ktoré ponúkajú pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Súčasnosť je teda aj o tom, ktorým smerom sa naša spoločnosť bude uberať ďalej.

Podporujem také ciele dlhodobej vízie, ako sú vedomostná, súdržná a dobre spravovaná spoločnosť, inklúzia sociálne vylúčených a marginalizovaných skupín, dobiehanie vyspelých krajín v hospodárskom rozvoji, konkurencieschopná štruktúra ekonomiky, energetická dostatočnosť, zdravé a bezpečné životné prostredie, udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. Ako i ďalšie, ktoré sú jej súčasťou. Musíme si však uvedomiť, že nie všetko môže byť prioritné. Treba si určiť jeden hlavný cieľ, definujúci naše očakávané smerovanie. Ten cieľ, ktorý bude reálny a ktorý dokážeme aj podporiť našimi zdrojmi.

Dovoľte však, aby som sa pristavil pri vzdelávaní, pretože je kľúčom k vedomostnej spoločnosti.

V tomto školskom roku sa začala realizovať reforma regionálneho školstva, ktorá má priniesť viac tvorivosti a samostatnosti pri vyučovaní. Jej podstatou je redukcia obsahu a zmena vyučovacích metód. Len memorovanie obrovského kvanta informácií by malo byť minulosťou. Je to dobrý vstup k zvyšovaniu vzdelanosti populácie.

Náš vzdelávací systém však nereaguje dostatočne pružne na požiadavky praxe. Vzory a príklady dobrej spolupráce a súčinnosti medzi výrobnými závodmi, strednými a vysokými školami máme aj na Slovensku. Len je ich (zatiaľ) veľmi málo.

Deklarujeme, že prioritou a garanciou konkurencieschopnosti je vzdelaná populácia. Vzdelanie by malo byť naším najefektívnejším vývozným artiklom. No už číslo 33, to je totiž počet vysokých škôl a univerzít v SR, evokuje myšlienku, či sa náhodou neuberáme opačnou cestou, než krajiny s rozvinutým školským systémom.

Môže taký vysoký počet univerzít a vysokých škôl na krajinu našej veľkosti prinášať žiadanú kvalitu?

Našim vysokým školám a univerzitám chýbajú ľudské a finančné zdroje, predovšetkým v oblasti vedeckého výskumu. Ani kvalitou poskytovaného vzdelania neobstoja v porovnaní s dobrými zahraničnými univerzitami. Za týmto konštatovaním sa skrýva viacero faktorov, ktoré takýto stav spôsobujú.

Vážené dámy, vážení páni, ctení hostia,

všetky členské krajiny EÚ, vrátane Slovenska, sa musia vysporiadať s dôsledkami spomalenia svetového hospodárskeho rastu, s prudkým zvyšovaním cien energií a potravín, so životom na dlh a s ďalšími rizikovými faktormi.

Zastávam názor, že Európska únia bude schopná zdolať súčasné výzvy vtedy, ak využije svoj ekonomický, vedomostný, vedecký a najmä ľudský potenciál.

Ako inštitucionálna moc sa však bude musieť viac priblížiť svojim občanom, k ich problémom. Ak to dokáže, potom bude môcť, okrem inštitucionálnych otázok, riešiť – a to rázne a systémovo! – aj ekonomické, energetické, surovinové, potravinové a ďalšie naliehavé problémy, medzi nimi aj rastúce sociálne problémy. Ak občania príjmu Európsku úniu za svoju, potom prijmú za svoje aj jej problémy a riešenia.

To však neznamená, že naše problémy vyrieši nejaké anonymné spoločenstvo. Je predovšetkým na nás, ako zvládneme nároky na život my sami. Každý jednotlivo i všetci spoločne.

Vážené auditórium,

ak sme v minulosti vedeli zachytiť vývojové trendy, ako napr. vytvorenie spoločného štátu s Čechmi, porážku fašizmu, ekonomickú a politickú transformáciu po roku 1989, či náš vstup medzi krajiny Európskej únie, mali by sme pokračovať v transformácii spoločnosti. Ako národ, ktorý si presadil a vytvoril našu štátnosť, mali by sme pracovať na tom, aby sme z jazykového a kultúrneho národa dotvorili občiansky národ. Je to záležitosť všetkých zodpovedných občanov, politikov, pedagógov a vedcov.

Ďakujem riešiteľskému tímu, ktorý pracoval na vízii, osvedčil svoju erudovanosť a dobre sa zhostil vládou zadanej úlohy. Ďalšie kroky pri vypracovaní stratégie rozvoja musia byť úzko prepojené s rozhodovacou sférou, najmä s jej rezortnými koncepciami a politikami.

Na dobiehanie vyspelých krajín potrebujeme politickú stabilitu. Bolo by dobre, aby sa politici EÚ dokázali dohodnúť na ekonomických a spoločenských prioritách svojich krajín, aby pri zmenách vlád nedochádzalo k prehodnocovaniu jednotlivých cieľov a zmrazovaniu rozpracovaných dlhodobých projektov.

Samozrejme, realizácia našich jednotlivých cieľov a zámerov, ktoré vyplývajú z predloženej vízie, bude otázkou politických rozhodnutí a možností verejných financií.

Slovensko víziu svojho dlhodobého rozvoja nevyhnutne potrebuje. Prítomnosť nás v tom denne utvrdzuje. Máme pred sebou projekt, ku ktorému sa iniciuje v našej spoločnosti diskusia. Určite nás to môže posunúť ďalej, pokúsme sa spoločne sformulovať blízku budúcnosť Slovenska. Pretože aj keď názov hovorí, že ide o dlhodobú víziu, táto „dlhodobosť“ je časovo veľmi blízka. A zodpovednosť dnes leží na nás. Povedané so štúrovcami: „Kedy, ak nie teraz, kto, ak nie my?“

Na záver: Slovenská republika by vždy mala stáť na princípoch a hodnotách pravdy a spravodlivosti. Na ľudských právach a slobodách. Na solidarite a sociálnom humanizme. Tým všetkým na strane všestrannej prosperity štátu, duchovného, kultúrneho rozvoja slovenskej spoločnosti.

Myslím si, že naša vízia budúcnosti Slovenskej republiky sa opiera práve o ne. Je realistická. Podporujúca našu zvrchovanosť, ako rovnocenného a rovnoprávneho člena Európskej únie, garantujúceho dôstojný život jednotlivca v meniacich sa európskych podmienkach.