Úvodné vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na sympóziu „Švajčiarsko – Slovensko: Rastieme vďaka inováciám“, Bratislava 9. 10. 2012

Vážená pani spolková kancelárka,
Vážené dámy a páni,

pred mesiacom - 10. septembra som v Berne počas mojej prvej návštevy Švajčiarskej konfederácie otvoril spolu so švajčiarskym ministrom hospodárstva švajčiarsko – slovenské inovačné fórum. Bolo zamerané na výmenu informácií a prehlbovanie spolupráce v oblasti inovačnej politiky a vedomostnej ekonomiky. Našim zámerom bolo v duchu vášho dnešného motta „rastieme vďaka inováciám“ prediskutovať možnosti, ako využiť výnimočné skúsenosti Švajčiarska, ako poprednej krajiny sveta v inovačných aktivitách, pri vytváraní proinovačnej rastovej atmosféry na Slovensku. Na bernskom fóre zaznel náš eminentný záujem o užšie prepojenie slovenskej a švajčiarskej vedy, výskumu a vzdelávania.

V mojom vystúpení v Berne som sa sústredil práve na otázku investovania do vedy, techniky a vzdelávania. Vyzval som švajčiarsku vedeckú, akademickú i podnikateľskú sféru, aby smelšie expandovali do Európy a oni sú už tu. Zdôraznil som nevyhnutnosť európskej spolupráce v tejto oblasti a prioritu práce s ľuďmi. Aby Európa naďalej ostala jedným z hlavných ťahúňov inovácií v globálnom rozsahu. Získal som pocit, že aj keď sme na opačných koncoch investičného rebríčka do inovácií, že sme si porozumeli.

Dnešné úvodné vystúpenie však chcem, v súlade s tematickým záberom Vášho fóra, sústrediť na širší aspekt inovačných konceptov. Prepáčte, že vo svojich úvahách vyjdem i za rámec slovensko-švajčiarskej inovačnej spolupráce. Dôraz totiž chcem trochu provokačne postaviť na otázku, či zrýchľujúce sa tempo vývoja vedy, techniky a inovácií automaticky humanizuje náš život a rieši sociálno-ekonomické problémy a rozpory civilizácie. Či automaticky pomáha kultúre a vzdelávaniu. Podľa môjho názoru život potvrdzuje, že tomu tak nie je.

Preto oceňujem, že témy dnešného fóra sa sústreďujú nielen na dosahovanie lepších výsledkov v oblasti výskumu, výroby, ale aj na spôsoby, ako inovovať a humanizovať, v zmysle približovať k človeku, samotné cesty k dosahovaniu týchto výsledkov. To platí pre sféru vedy, výskumu, techniky, výroby, ale i pre spoločenské vedy a sociálne aktivity, vrátane školstva, kultúry, zdravotníctva, ekológie a v neposlednom rade i politiky. Zjednodušene povedané – platí to pre citlivé sféry života spoločnosti, od ktorých závisí schopnosť krajiny presadiť sa v medzinárodnom spoločenstve ako dôstojný partner aj o 15 – 20 rokov...

Hovoriť o inováciách v politike akosi nezapadá do našich schém uvažovania o inováciách alebo o politike. Pritom práve politika ovplyvňuje všetky oblasti ľudskej činnosti a v plnom rozsahu napĺňa predpoklady pre hľadanie inovatívnych prístupov a procesov, pre inovovanie politickej kultúry v štáte.

Napokon, s dávkou hrdosti sa hlásim k skutočnosti, že Slováci a Česi pred 20 rokmi ukázali vysokú dávku inovácie a invencie pri pokojnom delení československej federácie. V kontexte vtedajšej turbulentnej medzinárodnej situácie šlo o mimoriadne inovatívny a odvážny politický prístup a dôkaz značnej politickej kultúry. Dnes politici potrebujú rovnakú odvahu, aby inovovali svoje prístupy a presadzovali vnímanie demokracie nie ako priestoru pre hyperaktívnych politikov, ale predovšetkým ako systému pre aktívneho vzdelaného a dôstojného občana v štáte. V štáte, s ktorým sa občan stotožňuje.

Vážené dámy a páni,

pred dvomi rokmi som v týchto priestoroch na slovensko-nórskom podnikateľskom fóre hovoril o téme moderného a zodpovedného podnikania. Takého, ktoré berie do úvahy dôstojnosť človeka a jeho pracovných podmienok ako faktor zvyšujúci efektívnosť, inovácie a produktivitu práce. A opakujem to aj dnes, že naša ekonomická politika je stále nadmerne orientovaná na naháňanie sa za vysokými makročíslami, za čo najvyšším rastom HDP, za nízkym rozpočtovým deficitom, za čo najvyššou mierou zisku...

Až kdesi ďaleko vzadu v závese týchto čísel skromne postáva človek s jeho kritériami ľudského šťastia, spokojnosti z dobrých mzdových a pracovných podmienok, zo zdravého života v zdravom životnom prostredí, spokojnosti z výsledkov jeho vlastnej i tímovej práce a z dobrej perspektívy jeho rodiny. Ako keby človek ani nebol najdôležitejšou súčasťou procesu tvorby spoločenského bohatstva. Tu ostáva ohromný priestor pre inovatívne prístupy politikov, vedcov i podnikateľov.

Sme svedkami globálnej krízy, ktorá nekompromisne odhalila, že reálny vývoj je sprevádzaný zostrovaním civilizačných konfliktov. Tlak na urýchľovanie výsledkov výskumov a objavov a ich bezprostredné ekonomické využitie spôsobuje, že inovácie sa do praxe často zavádzajú bez toho, aby sa preskúmali a vyhodnotili ich vedľajšie účinky na človeka či životné prostredie.

Účinky, ktorých dopady môžu prevážiť pôvodne účelnosť a užitočnosť inovácie, ba dokonca ju aj zmeniť na ohrozenie v iných oblastiach. Ako jeden z príkladov môžem uviesť tlak na masívne využívanie rastlinných biopalív s jeho dopadmi na potravinovú i ekologickú bezpečnosť. Dynamika a prevratnosť zmien generovaných technologickou a inovačnou revolúciou čoraz nástojčivejšie vyžaduje vyváženú pozornosť venovať aj skúmaniu a vyhodnocovaniu dôležitých vedľajších účinkov vedeckých objavov.

Na druhej strane nás život čoraz názornejšie presviedča, že prírodné a technické vedy nemôžu poskytnúť odpovede na najpálčivejšie otázky problémy a rozpory, s ktorými je dnešná spoločnosť konfrontovaná. Najmä v sociálno-ekonomickej oblasti s neúnosnou polarizáciou bohatstva a biedy, odcudzením ekonomiky voči človeku a spoločnosti. Ale aj voči ekologickej sfére s čoraz nebezpečnejšou deštrukciou životného prostredia, ktorá vážne ohrozuje kvalitu nášho života.

Pri hľadaní východísk a ciest riešenia týchto existenčných výziev majú nezastupiteľnú úlohu vedy o človeku a spoločnosti. Ich postavenie a vplyv sú nedocenené, a v mnohých smeroch aj výrazne deformované. Preto je nevyhnutné ich zrovnoprávniť s prírodnými a technickými vedami a vytvárať podmienky, aby aj spoločenské vedy mohli adekvátnejšie reagovať na naliehavé výzvy civilizácie 21. storočia.

Vážené dámy a páni,

„Budúcnosť začína v našom mozgu – v postojoch, schopnostiach“, tak znie názov prezentácie jedného zo švajčiarskych vystupujúcich na tomto fóre. Výborne odráža zmysel budovania tzv. „vedomostnej spoločnosti“. Lebo vedomostná spoločnosť je o vedomostiach v hlave, nie o certifikátoch o vzdelaní v rukách. Nie o certifikátoch, ktorých u nás pribúda, ale ktoré prinášajú spoločnosti minimálnu pridanú hodnotu.

V tom spočíva, popri neporovnateľných výdavkoch na vzdelávanie a vedu, aj rozdiel, prečo sa Švajčiarsko radí na najpoprednejšie miesta na svete v kľúčových ukazovateľoch rozvoja vedomostnej ekonomiky a prečo je Slovensko v týchto ukazovateľoch na chvoste členských krajín EÚ. Naši švajčiarski priatelia lepšie chápu, že vzdelávacie a vedecké inštitúcie môžu prispievať výraznou mierou k tvorbe bohatstva v krajine.

Po úspešnej návšteve Švajčiarskej konfederácie a sľubnom rozbehu dvojstranných odborných kontaktov však nechcem moje vystúpenie končiť negatívnym konštatovaním. Preto si pomôžem odvolaním sa na odhady ekonomických analytikov, ktorí predpovedajú Slovensku v tomto i budúcom roku jeden z najvyšších rastov HDP v rámci Európskej únie.

Pre podnikateľské prostredie, pre našich partnerov je to dôležitý údaj. Pre občana a politika je však podstatnejšie iné kritérium - spokojnosť občana, lebo ona prináša pokoj a stabilitu pre ekonomiku i politiku. Naši hostia, Švajčiari, patria k najspokojnejším a najzodpovednejším Európanom. Vážia si krásu svojej krajiny, vážia si vedomosti i samých seba, vážia si človeka. Predovšetkým človeku slúžia inovácie. Tu kdesi sa skrýva tajomstvo ich úspechu. Využime toto fórum, aby sme sa od nich čo najviac naučili.