Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2013
Všetci prezidenti na 18. stredoeurópskom samite podporili silnejšiu európsku integráciu
13. jún 2013
V Bratislave vyvrcholil 18. samit krajín strednej a východnej Európy, na ktorom sa všetci účastníci z 20. štátov zhodli na potrebe neustáleho posilňovania projektu európskej integrácie a to i napriek problémom, ktoré členským krajinám prináša pretrvávajúca ekonomická a finančná kríza.
Hostiteľ samitu, prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v záverečnom vyhlásení samit označil za jediné fórum takéhoto druhu, kde môžu aktéri diskutovať o závažných a aktuálnych otázkach stavu a východísk pri riešení problémov, s ktorými zápasia všetky krajiny – bez ohľadu na to, či sú to členské krajiny, pridružené krajiny alebo krajín, ktoré sa o členstvo v EÚ usilujú.
Prezident Slovenskej republiky konštatoval aj narastajúce problémy, najmä v sociálnej oblasti, ktoré občanom prinášajú protikrízové opatrenia, ale vyzval k aplikácii takých protikrízových opatrení, „aby občania pocítili výsledky ekonomického rastu. Ľudia musí rozumieť tomu, čo robia politici, „ zdôraznil Ivan Gašparovič. Vysoko vyzdvihol resumé celého samitu, ktoré podľa jeho slov spočíva v tom, že i napriek existujúcim vážnym problémom a nevyhnutným reformným zmenám všetky dotknuté krajiny jednoznačne podporujú projekt Európskej únie ako spoločnej platformy, ktorá môže znásobiť synergický efekt spoločného postupu pri riešení problémov.
Doyen samitu, rakúsky prezident Heinz Fischer poďakoval za usporiadanie tohto výnimočného fóra. Vyjadril potešenie z pozitívneho ovzdušia samitu a priestoru pre užitočnú výmenu názorov zúčastnených hláv štátov. Zdôraznil pritom, že „každá krajina musí pristupovať k riešeniu problémov na základe vlastných národných špecifík.“ Osobitne Heinz Fischer ocenil účasť reprezentantov Kosova a Srbska, ktorí sa dokázali navzájom počúvať, čo vytvára základ pre ďalšie diskusie.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaitè sa tiež poďakovala organizátorom „za vynikajúcu organizáciu samitu“, ktorý označila za „jedinečný prínos pre členské krajiny EÚ, pre pridružené krajiny EÚ a balkánske krajiny. Európska únia je otvorená pre každého, kto je pripravený na integráciu a ochotný splniť aj z toho vyplývajúce domáce úlohy, „ povedala prezidentka krajiny, ktorá sa čoskoro ujme predsedníctva Európskej únie.
Prezident Rumunska Traian Basescu sa hostiteľom poďakoval za pohostinnosť a vynikajúcu organizáciu samitu. „Dvadsať krajín prejavilo politickú múdrosť, „ uviedol rumunský prezident. V tomto kontexte zvlášť ocenil komunikáciu predstaviteľov Srbska a Kosova. Problémy, ktoré so sebou prinášajú nevyhnutné reformné a úsporné opatrenia sú ľahšie riešiteľné spoločným postupom čo najväčšieho počtu zainteresovaných krajín. Traian Basescu podčiarkol nevyhnutnosť prehlbovania integrácie a zvláštny dôraz kládol na veľké regionálne projekty ako napr. Dunajskú stratégiu, projekt Nabucco, ktoré treba presadzovať pri prijímaní európskeho rozpočtu únie.
Poľský prezident Bronislaw Komorowski sa taktiež poďakoval organizátorom samitu a zablahoželal Slovenskej republike k úspechom ktoré za 20. rokov svojej samostatnosti dosiahla aj vďaka členstvu v EÚ. „Európsky projekt musí zostať atraktívny pre členské krajiny EÚ i pre krajiny, ktoré na členstvo ašpirujú,“ povedal. Rovnako konštatoval potrebu hlbokých reforiem únie a za svoju krajinu podporil prijatie Ukrajiny do EÚ. 18. stredoeurópsky samit kvalifikoval ako „nádej a trend do budúcnosti.“
Maďarský prezident János Áder vo svojom záverečnom vystúpení dôrazne apeloval na súvzťažnosť nosných tém samitu – krízy – integrácie – solidarity a to najmä pri konkretizácii riešenia aktuálneho spoločného problému, ktorým sú povodne. „Dá sa očakávať pomoc od EÚ tak rýchlo ako EÚ zasahovala pri pomoci bankám?!“ spýtal sa János Áder. Na rokovaní samitu navrhol spoločný postup pri riešení aktuálnych problémov tak, aby sa inštitúcie EÚ stali efektívnejšie a aby z európskeho fondu solidarity mohli čerpať aj nečlenské štáty únie.
Prezident Ivan Gašparovič na záver konštatoval zhodu pri hodnotení významu pozitívnych výsledkov Vilniuského samitu (v novembri 2013) z hľadiska približovania sa krajín Východného partnerstva k EÚ. „Rád konštatujem, že naše stretnutie opäť potvrdilo pridanú hodnotu takéhoto prezidentského formátu na bezprostredný dialóg hláv štátov nášho regiónu. Členov EÚ, kandidátov aj partnerov EÚ. Čelíme obdobným výzvam, na ktoré však musíme hľadať odpovede zodpovedajúce rôznej východiskovej situácii každého z nás „ zhodnotil 18. stredoeurópsky samit náš najvyšší predstaviteľ.
|