Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti osláv 60. výročia skončenia 2. svetovej vojny
Pri príležitosti osláv 60. výročia skončenia 2. svetovej vojny sa prezident SR Ivan Gašparovič zúčastnil na Pietnom akte kladenia vencov na bratislavskom Slavíne. Počas slávnostnej ceremónie vystúpil s príhovorom:
Vážený pán predseda Národnej rady SR, vážený pán predseda vlády SR, važení priami účastníci bojov druhej svetovej vojny, vážené dámy a páni,
dnes si na tomto pietnom mieste pripomíname 60. výročie konca druhej svetovej vojny – najväčšieho ozbrojeného konfliktu, aký kedy ľudstvo zažilo. A jeho veľkosť nemeriame iba počtom vojakov, ktorí sa na ňom zúčastnili, alebo počtom zapojených krajín, ale aj obludnosťou ideológie istej si svojím víťazstvom a ochotnej urobiť čokoľvek, aby ho dosiahla. Fašizmus nehanebne určoval, kto má byť vyvoleným občanom, kto má patriť do nižšej kategórie a kto vôbec nemá právo na existenciu. Neštítil sa vyhladiť milióny nežiadúcich, robiť na nich zverské pokusy, zabíjať nevinných a ničiť všetko, k čomu pociťoval nenávisť. Je až zarážajúce, že to všetko sa odohralo v 20. storočí, teda v ére ktorá pre históriu ľudstva znamenala azda najväčší pokrok vo vzdelanosti, v technike, ale aj v nástupe demokracie. To iba dokazuje, že ani vyspelá ľudská spoločnosť nie je imúnna voči rasizmu a xenofóbii a že stačí málo, aby si vydobyli svoj priestor. Zlo fašizmu nevzniklo zo dňa na deň. Rozvinúť sa do takých rozmerov mohlo len vďaka tomu, že demokraticky zmýšľajúci ľudia akoby na chvíľu zaspali a podcenili tieň, ktorý začal pohlcovať niektoré štáty. Neexistuje následok bez príčiny, a to, že spočiatku bolo pohodlnejšie hrať úlohu mŕtveho chrobáka a ticho tolerovať vyčíňanie v Nemecku, bolo práve oným spúšťacím mechanizmom, ktorý zapríčinil, že krvavý konflikt zachvátil najprv Európu a postupne sa rozšíril i na iné kontinenty. Udalosti druhej svetovej vojny zasiahli Slovensko, ležiace uprostred Európy, plnou silou. Naša vlasť sa mala podľa Hitlerových plánov stať spojencom Nemecka a jeho pomocníkom. Fašisti však nepočítali s tým, že malý slovenský národ má toľko vnútornej sily, že sa dokáže vzoprieť. Nedokázali si predstaviť, že tu zmohutnie mohutný odboj, ktorý vyvrcholí v Slovenskom národnom povstaní. Som hrdý na to, že naši ľudia sa nikdy nemohli zmieriť s fašizmom a boli ochotní za svoju vlasť a jej slobodu nasadzovať vlastné životy. Teraz by som sa rád prihovoril tým nemnohým ešte žijúcim pamätníkom, ktorí majú vlastnú skúsenosť s protifašistickým odbojom. Veľmi si vážim všetko, čo ste v týchto pohnutých časoch pre Slovensko a pre mier urobili. Vážim si vašu odvahu a statočnosť, ako aj vaše rozhodnutie bojovať na strane bojovníkov proti fašizmu. Viem, že mnohým, aj tým, ktorí už, bohužiaľ, nežijú, sa nedostalo za hrdinské činy vďaky a úcty. Boli to najmä tí, ktorí bojovali na strane západných mocností a ktorých bývalý režim pokladal skôr za nepriateľov. Dnes verím, že sme tento skreslený pohľad prekonali a svoje uznanie vyslovujem každému, kto v sebe nazbieral toľko odvahy, aby sa dokázal vzoprieť a vzdorovať fašizmu, či už ako radový občan, alebo aktívny bojovník na akejkoľvek strane protifašistických síl. Druhá svetová vojna sa v Európe skončila 8. mája 1945, jej následky a najmä rozdelenie sfér vplyvu medzi víťazné mocnosti však mnohé krajiny pociťovali ešte veľmi dlho. Patrilo medzi ne i Slovensko, ktoré sa na cestu skutočnej demokracie a slobody dostalo až po roku 1989. Až v tomto období sme naplno zúročili boj a túžby protifašistických bojovníkov a dokázali sme, že sme zvrchovaný a zodpovedný národ, ktorý si zaslúži svoj vlastný štát. Stali sme sa tiež plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie – teda sme sa priradili k tým, pre ktorých sú hodnoty demokracie prvoradé.
Vážené dámy a páni, stojíme na mieste, ktoré je zasvätené pamiatke bojovníkov proti fašizmu. Tu na bratislavskom Slavíne je pochovaných takmer 7 tisíc vojakov Červenej armády, ktorá spolu so západnými spojencami a za pomoci odbojárov z celej Európy, vrátane Slovenska, dokázala prinútiť nepriateľa kapitulovať. Podobných cintorínov je na Slovensku, ale aj v celej Európe a na iných kontinentoch veľmi veľa, veď obetí druhej svetovej vojny bolo až neuveriteľných 60 miliónov. Skloňme sa v úcte ich pamiatke, poďakujme sa im za to, že dnes môžeme žiť v stabilnej a rozvíjajúcej sa časti sveta. Nezabudnime na vojnové obete a na utrpenie ostatných ľudí. Nezabudnime na nepopierateľnú skutočnosť, že aj ich zásluhou je dnes Slovensko uznávanou a rešpektovanou krajinou, ktorá stojí na strane demokracie a slobody. Vážme si tieto hodnoty a vážme si každý jeden ľudský život, ktorý pre ne vyhasol. A najmä, nikdy nezabudnime byť ostražití, aby sa už nikdy viac podobné udalosti neopakovali.
