Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2004
Rozhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pre nemecký denník Die Welt
20. október 2004
"Jednotná daňová politika nemôže v EÚ existovať"
Slovenský prezident Ivan Gašparovič obhajuje liberálnu finančnú politiku jeho vlády voči kritike zo západu – štátna návšteva v Berlíne
Hans-Jörg Schmidt
Bratislava - V stredu sa očakáva nový slovenský prezident Ivan Gašparovič na návšteve v Berlíne. Pred odletom v Bratislave hovoril s Hans-Jörg Schmidtom.
DIE WELT: Pán prezident, vaše víťazstvo v užšej voľbe na úrad hlavy štátu proti na západe neobľúbenému expremiérovi Mečiarovi bolo prijaté s úľavou. Vy sami ste však dlho patrili k Mečiarovým dôverníkom. Aké ťažké je pre vás toto bremeno?
Ivan Gašparovič: Skutočne som bol vedúcim zástupcom HZDS pána Mečiara. HZDS spočiatku pozitívne pôsobilo pri vzniku samostatného Slovenska. Slováci a Česi sa rozdelili veľmi pokojne. Pri privatizácii potom začali spory, čo nepriaznivo pôsobilo v zahraničí a priviedlo HZDS do izolácie. Keď sa Mečiar staral viac o seba a svoju rodinu ako o štát, opustil som jeho aj HZDS. Teraz ide o to, aby som konal v záujme štátu a jeho občanov.
DIE WELT: Viacero východoeurópskych vlád sa po vstupe do EÚ dostalo do krízy, mám na mysli Poľsko, Česko, Maďarsko alebo Slovinsko. Súviselo to s tvrdými reformami na ceste do EÚ. Ani slovenská vláda nie je stabilná, nemá väčšinu v parlamente, chce ale ďalej dôsledne presadzovať reformy. Môže pri tom počítať s vašou podporou? Vo voľbách ste predsa boli podporovaní ľavicovým populistom Ficom, ktorý je odporcom reforiem.
Gašparovič: Som za sociálne zmiernenie reforiem, nemôžem byť v tejto otázke neutrálny. S Ficom nie som v žiadnom prípade vždy toho istého názoru, predovšetkým v zahraničnej politike. To, že vláda nemá väčšinu, je problém. Musí si hľadať spojencov v opozícii a to si vyžaduje kompromisy, ktoré nemôžu byť vždy prospešné zákonom.
DIE WELT: Na Slovensku bol veľký súhlas s členstvom v EÚ, štát je považovaný za vzor v snahách o reformy. Svetová banka práve vychválila podmienky pre zahraničných investorov. Na druhej strane obyvateľstvo v žiadnom reformnom štáte nie je také pesimistické, čo sa týka dopadov reforiem na sociálnu situáciu.
Gašparovič: Bolestivé reformy sa nerobia len kvôli EÚ, sú nevyhnutné aj kvôli fungovaniu trhového hospodárstva. Otázkou je, do akej miery sú pre občanov únosné. Napriek tomu sú trhovo-ekonomické reformy sami osebe veľmi pozitívne.
DIE WELT: Jednotná 19-percentná sadzba dane vyniesla Slovensku výčitku zo strany Nemecka, že je to dumpingová daň. Francúzsky minister financií dokonca požadoval, aby sa pre krajiny s dumpingovými daňami už nepovolili žiadne príspevky z fondov EÚ. Robíte si s takýmito ohlasmi starosti? A vychádzate z toho, že sa o tejto téme bude hovoriť aj počas vašej návštevy v Nemecku?
Gašparovič: Myslím, že sa ma kancelár alebo spolkový prezident na to opýtajú. Gerhard Schröder sa už k tomu kriticky vyjadril, aj niektorí ministerskí predsedovia spolkových krajín. Vyzývajú nás, aby sme túto daňovú politiku upravili, dokonca vzali späť. Táto je však pre Slovensko pozitívna, pretože len tak možno zmenšiť rozdiel medzi viac rozvinutými krajinami EÚ. Jednotná daňová politika nemôže v EÚ v dohľadom čase existovať s ohľadom na odlišný regionálny vývoj. A, mimochodom, Volkswagen ako veľká nemecká firma a najväčší podnik na Slovensku vôbec, patrí napríklad k požívateľom našej daňovej politiky.
"Jednotná daňová politika nemôže v EÚ existovať " (2)
DIE WELT: O ústave EÚ nemá na Slovensku ako v Nemecku rozhodovať národ, ale parlament. Prečo?
Gašparovič: Zmluva o ústave EÚ je taká komplikovaná, že by sa rozhodovanie o tom malo prenechať politikom. To však nie je vyslovenie nedôvery občanom. Ak oni alebo parlament budú chcieť, vypíšem aj referendum.
DIE WELT: Spor o možný vstup Turecka do EÚ sa tiahne celou Európou a na Slovensku dokonca vládnymi stranami. Ako sa vaša krajina v tejto otázke rozhodne?
Gašparovič: Ťažko povedať. Faktom je, že rozhodnutie 25 krajín EÚ musí byť jednoznačné v decembri. Áno alebo nie. Nie som proti prijatiu, musíme si však byť vedomí rizík. Z môjho pohľadu Turecko ešte nie je na to zrelé, predovšetkým čo sa týka otázky ľudských práv. Myslite však aj na problémy, ktoré by EÚ pripravilo turecké poľnohospodárstvo. A nemožno zabudnúť ani na to, že ide o islamskú krajinu. Prispôsobí sa tomu kresťanská Európa? To sotva.
DIE WELT: Vaša krajina odnedávna patrí aj do Nato. Kritici hovoria, že dve veľké rozšírenia o Východoeurópanov Alianciu oslabili. Čo do Nato prináša Slovensko?
Gašparovič: Pravda je práve celkom opačná. Nato z nových členov profituje. Už pred vstupom sme sa zúčastnili spoločných misií a teraz sa, okrem iného, angažujeme v Afganistane a v Iraku. Problém je celkom inde. Slovenská, ale aj iné armády, sa menia na profesionálne armády. To stojí peniaze. Peňazí je všade nedostatok.
DIE WELT: Vaša prvá zahraničná cesta viedla, prirodzene, do Česka. Obidve krajiny musia sprísniť svoj spoločný hraničný režim, kvôli úzkym väzbám medzi ľuďmi je toto však skôr váhavé.
Gašparovič: Sme si vedomí požiadavky EÚ na opevnenie slovensko-českej hranice. Samozrejme, že cez hranicu existujú úzke väzby, takže dotknutým ľuďom by bolo len veľmi ťažko vysvetliť, že by sme radikálne zasahovali do ich života. Keď Slováci a Česi pristúpia k Šengenskému dohovoru, vec sa tak či tak vyrieši sama.
Článok vyšiel v pondelok, 18. októbra 2004. |
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač