Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti 10. výročia pôsobenia NÚSCH v nových priestoroch, Bratislava 10. 5. 2007

Vážený pán minister,
vážený pán generálny riaditeľ,
vážení účastníci konferencie,
vzácni hostia,
dámy a páni,

nepochybujem o tom, že ak by sme tu mali jeden po druhom vstať a povedať, ktoré hodnoty života považujeme za najpodstatnejšie, ani jeden z nás by neopomenul zdravie.

Život a zdravie. Slová, ktorých vzťah je priamy, o mnohom vypovedajúci, mnohé určujúci. Zhutnene povedané: dobré zdravie je predpokladom kvalitného života. Keď sa dostaneme do vašich rúk, pýtate sa nás, už pacientov, ako žijeme. Ako dbáme, ako sa staráme o vlastné zdravie. A ľudia, pacienti, cítiac vašu blízkosť, vašu účasť na ich osude, priznávajú sa k svojim slabostiam, zverujú vám do rúk svoje srdce, a ako na dlani aj svoju dušu. Ľudský príbeh má zložité súvislosti. Podmieňujú ho mnohé okolnosti. Najviac azda podmienky, v ktorých človek žije.

Uponáhľanosť a napätie, uzavretosť a povrchnosť vstupujú do nášho každodenného života. A nevstupujú mäkko, ale doslova tvrdo. Nevieme, nestíhame žiť zdravo. A pritom chceme žiť naplno, vychutnať si život. Ako hlava štátu neviem obísť také hodnoty ako sú zdravé medziľudské vzťahy, šľachetnosť a nezištnosť. Ale ja ich neviem obísť ani ako človek, veď aj ony hovoria o ľudskom srdci.

Dnes si pripomínate 10. výročie pôsobenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb – jednej z najmodernejších a najlepšie vybavených slovenských nemocníc, vrcholového pracoviska srdcovocievnej medicíny Slovenskej republiky – v nových priestoroch. Pri rozličných príležitostiach zaznelo, že v tomto zariadení pracujú vysoko teoreticky erudovaní, prakticky zdatní zdravotníci, ktorých meno už poznajú tisícky našich i zahraničných pacientov. Máte dobré meno, strážte si ho. Veď vrátiť človeku zdravie či dokonca život, to je to najväčšie víťazstvo, najkrajší pocit na svete. Za vašu prácu vám patrí vďaka, obdiv a uznanie celej spoločnosti.

Ochorenia srdca a cievnej sústavy – spolu s cukrovkou, onkologickými ochoreniami a chronickými chorobami dýchacích orgánov – sú dnes problémom, ktorý treba riešiť zásadným spôsobom. Najprv sa zdalo, že sa týkajú len vyspelých krajín a vysokého veku. Dnes už vieme, že je to celosvetový problém. Vyspelé krajiny prijímajú rozhodnutia na ich zvládanie. Ostatní by ich mali nasledovať, pretože epidemický charakter výskytu týchto ochorení má mimoriadne vážny dosah nielen na zdravie a dĺžku života obyvateľov. Predstavuje aj vysokú ekonomickú a sociálnu záťaž. Aj u nás prijímame opatrenia, aby sa týmto chorobám v maximálnej miere predchádzalo. A ak už prepuknú, zabezpečujeme účinnú liečbu, ktorá bráni rozvoju komplikácií.

Podľa Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľov predstavujú srdcovo-cievne ochorenia hlavnú príčinu úmrtnosti v členských štátoch EÚ. V Európe zomiera ročne na kardiovaskulárne choroby takmer dva a pol milióna žien, a jeden a pol milióna mužov.

Žiaľ, ani situácia v Slovenskej republike nie je v tejto oblasti ochorení lichotivá. Sú príčinou takmer 56% všetkých úmrtí. Úmrtnosť je evidentne vyššia aj porovnaní s Českou republikou, Poľskom či Rakúskom. V úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia prekračujeme nielen európske, ale aj celosvetové štandardy, pričom alarmujúci je najmä výrazný posun vzniku týchto ochorení do mladších vekových kategórií.

Príčiny tohto stavu v podstate poznáme. Ako som už naznačil, je to zrýchľovanie tempa života, ale aj predlžovanie aktívneho ľudského veku. Zvyšuje sa tým psychická záťaž, pribúdajú stresy. Tam niekde je začiatok problémov, ktoré môžu mať nedozierne následky.

Aj preto sa pýtame, či je život v globálnom svete bohatší, zdravší a šťastnejší. Ak je odpoveď kladná, znamená to, že sme na správnej vývojovej ceste. No ak je odpoveď rozhodujúcej časti obyvateľstva záporná, potom je potrebné nastúpenú cestu prehodnotiť, korigovať a optimalizovať.

Nie je to ľahká úloha. Naša spoločnosť bola v posledných rokoch svedkom i aktérom mnohých reforiem. Zasiahli aj zdravotnícky sektor. Neraz som prízvukoval, že zdravie ako najvyššia hodnota, sa nemôže obrátiť na trhovú položku, že pacienta nemôžeme považovať za klienta. Aj preto som využil svoje právomoci a vrátil som do parlamentu viaceré zdravotnícke zákony na opätovné prerokovanie. Čas ukázal, kde je pravda. Pritom som nikdy nebol proti reformám v zdravotníctve. Naopak, myslím si, že sú veľmi, veľmi potrebné. Ich cieľom však musí byť najmä vyššia úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdravotnej prevencie. Osobitne budúcich generácií. Táto zodpovednosť nám vyplýva z ústavy.

Ak chce štát zvyšovať účasť pacienta na liečbe, ale aj zodpovednosť občana za vlastné zdravie, musí konať zodpovedne a citlivo. Teda postupne a systémovo. Nepopieram, že ekonomická vybilancovanosť je dôležitá. No nesmie človeka ponižovať, či dokonca ho vylúčiť z užívania jeho základných, ústavou chránených práv. V opačnom prípade budeme mať ekonomicky ziskový zdravotnícky sektor, ale chorú populáciu. Všetci vieme prečo. Mnohí občania si návštevu lekára alebo nemocnice nebudú môcť dovoliť. Aspoň v súčasnosti.

Preto zdôrazňujem – potrebujeme reformu zdravotníctva, ale zodpovednú, systémovú, citlivú a postupnú.
Zdravie je bohatstvom národa. Len zdravý národ dokáže vytvárať duchovné a materiálne hodnoty, ktoré ho prežijú.

Vážení účastníci konferencie,
milí priatelia,
dnešný významný deň začínate, ako inak, pracovne – odbornými prezentáciami.
Želám vám v každom smere srdečnú, tvorivú atmosféru počas celého dnešného stretnutia. A do budúcich rokov čo najmenej pacientov. A ak už za vami prídu, tak len vďačných a spokojných, ktorých svojimi výkonmi vrátite do aktívneho života. V zmysle vašej prísahy a poslania.

Ďakujem vám za prejavenú pozornosť.