Prezident SR sa stretol s predsedom Európskeho parlamentu
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič privítal v Prezidentskom paláci predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka, ktorý navštívil Slovensko predovšetkým pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie, ktorá znamenala pád totality. Jerzy Buzek podčiarkol význam novembrových udalostí spred dvoch desaťročí a povedal: „Mám veľký rešpekt voči tým, ktorí bojovali za slobodu a demokraciu.“
Náš najvyšší predstaviteľ na stretnutí vyjadril radosť z toho, že predstaviteľ susedného štátu, bývalý poľský premiér zaujal najvýznamnejšie postavenie v Európskom parlamente. „Som veľmi rád, že naše vzájomné slovensko-poľské vzťahy sú intenzívne, založené na spontánnych, prirodzených a priateľských vzťahoch,“ uviedol Ivan Gašparovič.
Lisabonská zmluva či energetická bezpečnosť. Aj to boli témy, o ktorých diskutovali obaja štátnici. Slovenský prezident uviedol, že Slovensko privítalo ukončenie ratifikácie Lisabonskej zmluvy podpisom Václava Klausa. Doplnil tiež, že slovenská strana prejavila záujem na uvedení Lisabonskej zmluvy do života svojím konštruktívnym postojom na nedávnom summite EÚ.
Partneri diskutovali aj o problematike fungovania Európskej únie, pričom Ivan Gašparovič podotkol, že „Európska únia začína fungovať na základe výnimiek, čo nie je dobré.“
Jerzy Buzek na stretnutí zablahoželal Slovensku k úspešnému vstupu do eurozóny a s uznaním označil našu krajinu za „kľúčového člena Vyšehradskej štvorky.“ Na margo fungovania Európskeho parlamentu, ktorému predsedá doplnil, že považuje za nemenej dôležité demokratické fungovanie národných parlamentov. Dôraz položil aj na úroveň regionálnej spolupráce, ktorá „ je veľmi dôležitá pre Európsku úniu,“ doplnil Buzek.
Obaja štátnici sa intenzívne venovali aj téme energetickej bezpečnosti, pričom Ivan Gašparovič zdôraznil, že Slovensko považuje túto otázku za mimoriadne dôležitú, a preto víta iniciatívu švédskeho predsedníctva v tejto oblasti. Prezident podčiarkol dôležitosť tejto témy najmä v záujme občanov, aby sa predišlo možným dôsledkom plynovej krízy. „Energetická bezpečnosť sa musí dostať v rámci únie na vyšší stupeň v rebríčku priorít,“ povedal Ivan Gašparovič.
