Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na pietnej spomienke pri príležitosti 91. výročia smrti gen. M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji 4. 5. 2010

Drahí spoluobčania, milá mládež,
vážení matičiari!

Stojíme na mieste, ktoré je symbolom osobnej tragédie a zároveň smutnej udalosti našich národných dejín. Sem, na tento kúsok slovenskej zeme, spadlo lietadlo s hrdinom boja za národnú slobodu Slovákov.

Mnoho verzií o jeho smrti uzrelo svetlo sveta od onoho dňa. Veď jeho vzácny život vyhasol práve vtedy, keď sa plný síl a nadšenia vracal na slobodnú slovenskú zem. Žiaľ, slobodný slovenský národ nemohol prijať generála Milana Rastislava Štefánika s príslušnými poctami ako svojho hrdinu. Namiesto toho, aby sa stal vedúcou postavou slovenskej politiky, stráca život, ale neopúšťa Slovensko, svoju vlasť, ktorú tak miloval. Jeho životný odkaz je tu dodnes s nami.

V zlomových a osudových chvíľach potrebuje národ rozhodné a charizmatické osobnosti. Tie, ktoré dokážu včas rozpoznať, kam sa svet hýbe, aké možnosti ľuďom ponúka. Tie, ktoré sa dokážu odovzdať novým príležitostiam a presadzujú národné záujmy. Nezabúdajme na tých, ktorí dokážu prevziať zodpovednosť za rozhodnutia, zjednotiť hlavné národné politické sily, presadiť svojimi činmi politickú vôľu ďalšieho pozitívneho vývoja slovenského národa.

Milan Rastislav Štefánik takou osobnosťou bol. Pevne veril svojmu videniu pravdy, cez ňu v našu lepšiu budúcnosť a samourčenie Slovákov. Pracoval zo všetkých svojich síl na uskutočnení svojich ideálov. Za ich naplnenie bojoval na mnohých frontoch – vedeckom, diplomatickom aj vojenskom.

Aj vďaka Štefánikovi sme sa vymanili spod národného a sociálneho útlaku v Uhorsku. Aby sme spolu s Čechmi vytvorili vlastný spoločný štát. Štefánik bojoval za taký štát v čase, keď existoval len v mysliach pár politikov.

Je dobre, že si mladí matičiari vážia Štefánika a jeho dielo. Isto aj preto, že pochopili jeho zvolania: „Som Slovák telom i dušou, neznám lásky polovičatej.“ Alebo: „Národu sa nedáva, len žobrákovi, národu treba obetovať.“

Verím, že sme dôstojní pokračovatelia Štefánikovho diela, že sú nám jeho myšlienky nielen blízke, ale aj vlastné. Lebo sme ich prijali za svoje. Slovenská spoločnosť má povinnosť stále rozvíjať odkaz, ktorý nám zanechal Milan Rastislav Štefánik. Platí to najmä pri rozvíjaní jeho humanistických, demokratických a republikánskych myšlienok. Od chvíle, čo Milan Rastislav Štefánik tragicky zahynul pri návrate do oslobodenej vlasti, sme prešli dlhú a zložitú cestu.

Dnes jeho pôvodné myšlienky dozrievajú v suverénnom, demokratickom a právnom štáte – Slovenskej republike. Naša vlasť, na oslobodení ktorej Milan Rastislav Štefánik usilovne pracoval, je dnes prosperujúcou a úspešnou krajinou, rešpektovanou vo svete. Milan Rastislav Štefánik bol veľkým synom nášho národa. A takým navždy zostane – v našich srdciach. Aj preto sme dnes tu, kde dotĺklo jeho šľachetné slovenské srdce.