Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na oslavách 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda, Nitra 5. 7. 2013

každý národ, teda aj Slovenský, z času načas, keď je vhodná príležitosť, a najmä také vzácne udalosti ako je blížiace sa 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na územie našich predkov, sa obzrie a pripomína si svoju historickú cestu.

Cestu od svojej „kolísky“, v ktorej sa rodila a rozvíjala jeho ľudská podstata, národná i spoločenská identita, celou jeho náročnou históriou, až po súčasnosť. 

Slovenský národ si túto veľko-moravskú historickú udalosť duchovného, kultúrneho, cirkevno-náboženského i štátoprávneho významu práve v tomto roku uvedomuje a pripomína s veľkou úctou. Veď také osobnosti akými sú solúnski bratia, naši dvaja misionári sv. Cyril a sv. Metod, majú oddávna svoje dôstojné miesto nielen v našich chrámoch a dejinách, ale aj v Ústave Slovenskej republiky.

Slovenská spoločnosť si je vedomá veľkosti týchto svätcov v novodobých štátoprávnych dejinách. To bol dôvod ich dedičstvo zapísať a vyhlásiť aj v Preambule našej ústavy. Navyše, títo svätci majú svoje miesto aj v európskom spoločenstve štátov, ako spolupatróni Európy. 

S hrdosťou, úctou a poďakovaním si pripomíname týchto vzácnych mužov, ktorí neoceniteľnými hodnotami obohatili našu kultúru a zapísali sa do našej národnej histórie.

Slovenský národ vo svojich dejinách prekonával mnohé a mnohé prekážky. Trpel pod jarmom niektorých mocipánov v stredoveku, ale aj v neskoršom období. Preto je prirodzené a pochopiteľné, že náš parlament prijal myšlienku o cyrilo-metodskom dedičstve, ktoré bezvýhradne patrí k histórii nášho národa.

Širokej verejnosti je známe, že sv. Cyril a sv. Metod priniesli nielen Písmo sväté a iné duchovné diela, či samotnú liturgiu v jazyku, ktorý bol blízky našim predkom, ale že vytvorili jedinečnú cirkevnú náboženskú kultúru, novú formu liturgie, ktorú napokon odsúhlasil aj sám pápež Hadrián II. a po ňom aj ďalší pápeži.

Ak by sme však oslavovali týchto dvoch svätých mužov len ako misionárov, ochudobňovali by sme sa o veľké duchovné, kultúrne, náboženské, teologické, humanistické i sociálne hodnoty.

O hodnoty, ktoré vyjadrili aj v právnych aktoch, v cirkevnej organizácii, na poli vzdelanosti, školstva, jazykovedy, ako aj v organizácii celého života vtedajšieho pospolitého ľudu Veľkej Moravy.

Naši vierozvestcovia prišli síce na územie cudzej ríše, ale na pozvanie kniežaťa Rastislava. Prišli pripravení. Boli na tú dobu mimoriadne vzdelaní, a to nielen v teologickom a cirkevnom učení, ale aj v diplomacii, štátnych, medzinárodných a administratívno-organizačných otázkach.

Prišli na územie, ktoré bolo prakticky v područí panstva vtedajších miestnych vládcov, šľachty, medzi sociálne i mocensky diferencované spoločenstvo. Logicky sa dostávali aj do situácií, ktoré neboli len dobroprajné.

Prekonávali ich spoločne aj so svojimi učeníkmi; boli to príkoria, prekážky a rôzne ťažkosti, ktoré mali mnohokrát aj politické pozadie. Oni  však svoje kresťanské učenie, vieru, svoje poslanie, a tak svoje prirodzeno-právne a ľudské zmýšľanie šírili odhodlane, obetavo, s vedomím veľkej zodpovednosti svojho misijného poslania.

Pre svoje pôsobenie boli obžalovaní aj u vtedajšieho pontifika, ktorý ich osobne prijal a vypočul v Ríme.

Pápežovi podávali informácie o svojej teologickej pravovernosti, o učení, o misiách organizovaných v jazyku, ktorý bol vtedy neznámy liturgii a cirkevnej hierarchii. Pápež ich pozorne vypočul a všetky ich počiny schválil a Sloviensky jazyk ustanovil  ako štvrtý liturgický jazyk, po hebrejčine, gréčtine a latinčine.

Cyrilo-metodská tradícia a obdobie účinkovania sv. Cyrila a sv. Metoda na území našich predkov je zásadné fundamentálne obdobie počiatkov formovania nášho národného vedomia, štátoprávneho povedomia, tvorby novej slovanskej a postupne slovenskej kultúry, prijatia liturgie, ktorá nadväzovala istým spôsobom na vierouku a liturgiu už existujúcu na tomto území. Bolo to obdobie postupného formovania národnoštátneho útvaru Veľkomoravskej ríše a nastupujúcich ďalších formácií.

Cyrilo-metodské obdobie nechápeme len ako výlučne cirkevnú misiu. Bola to moderná misia, ktorá mala široký diapazón cieľov, záujmov, prostriedkov jej realizácie, a tomu primerané aj mnohé aspekty účinkov pôsobenia týchto misionárov, ako aj ich učeníkov (Gorazda a jeho spoluučeníkov).

Chvála Bohu, prekonali sme už obdobie, keď na jednej strane, cirkevné učenie predstavovalo týchto dvoch svätcov ako výlučne cirkevno-náboženské, len liturgiu presadzujúce osobnosti.

Bolo však aj obdobie, keď Cyrila a Metoda kvalifikovalo ako osoby, ktoré sú prepojené výlučne s náboženstvom a pre spoločnosť, občianstvo nevhodné, jednoducho neprijateľné. Obidve tieto krajnosti boli v rozpore s pravdou, v rozpore s historickým poslaním, duchovno-kultúrnym, vzdelanostným, sociálnym charakterom učenia týchto dvoch vzdelancov.

Obidvaja solúnski bratia vniesli do našej vtedajšej spoločnosti učenie teologické, liturgickú formáciu, ale aj typicky univerzálne vzdelanostnú, inkulturálnu, čo sa prejavilo aj vo vytváraní škôl základného stupňa, ale aj tzv. škôl, ktoré tendovali k charakteru vysokej školy.

Slovensko bolo a je v zajatí cyrilo-metodského duchovného, a tiež administratívno-právneho a organizačného charakteru a významu.

Priamo alebo nepriamo, najmä neskôr aj sprostredkovane, sa prejavilo pôsobenie týchto dvoch svätcov, aj v architektúre, v architektúre cirkevnej v podobe kaplniek, kostolov, krížov, chrámov aj väčšieho významu; môžeme k tomu pridať aj mnohé kostoly na Slovensku, ktoré do dnešných dní sú funkčné a slúžia bohoslužobným účelom a sú zasvätené práve im.

Význam obdobia Veľkomoravskej ríše nie je zatiaľ docenený. Pritom treba popravde uviesť aj to, že Veľkomoravská ríša nebola typicky tzv. pohanská.

História zaznamenáva christianizáciu tohto územia v takej organizovanej forme už Karolom Veľkým - ale ich príchodom dochádza k podstatnej zmene vo forme hlásania náboženstva, viery a liturgie.

Prišli na toto územie už ako vyslanci so Slovom Božím, s Písmom svätým, ktoré oni preložili aspoň v základných častiach do staroslovienčiny, do zrozumiteľnej reči našich predkov. Prvý text, ktorý bol preložený do staroslovienskej reči boli slová z Jánovho Evanjelia  „Na počiatku bolo Slovo a toto Slovo bolo Boh“. Samozrejme, ďalej to bol rad textov, ktoré už niesli tento znak staroslovienskej zrozumiteľnej reči.

Vážené a ctihodné slávnostné zhromaždenie!

Evanjelizačné účinkovanie sv. Cyrila a sv. Metoda  sa opiera o autenticitu mravného a kultúrneho stavu na Veľkej Morave a cyrilo-metodskú inkulturáciu hodnôt mravnosti, bohoslužobných a liturgických novôt.

Podstatnou mierou zasiahla do toho aj sv. Konštantínom – Cyrilom pripravená Hlaholika, mnohé duchovno-liturgické úvahy v slovienskom jazyku a samotná liturgia.

Také teda boli základy a nadstavba prinesená veľkými mužmi Cyrilom a Metodom. Mužmi, veľkými učiteľmi, vedcami, misionármi, jazykovedcami, právnikmi, teológmi, diplomatmi, naozaj nevšednými osobnosťami doby.

Vstup týchto dvoch učených mužov významne zasiahol aj do právnej, morálnej, kultúrnej, ale aj štátoprávnej oblasti. Bola to syntéza rímskeho a byzantského práva, zásad Nového zákona i Starého zákona. Šlo o kultivovaný, nenásilný vstup aj liturgie do všedného života našich predkov. 

Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie z významných literárnych teoreticko-teologických úvah, ale aj civilných diel; napríklad: Solúnsky edikt, Napomenutie vladárom, Nový zákon, Proglas, Zákon súdnyj ľjudem, ako aj Civilný zákonník, Nomokánon, ktorý môžeme považovať za prvú ústavu na našom území – bol to svetský, aj cirkevný zákonník. 

Už len samotný výpočet niektorých právnych aktov poskytuje základ na zovšeobecnenie týchto aktov, ktoré tvorili autoritatívnu, štátno-mocenskú, ako aj cirkevnú sumu nových základov a pohľadov na aktuálnu dobu, aj s perspektívami ďalšieho ich vývoja. 

Bohatý známy, i menej preskúmaný prameň účinkovania sv. Cyrila a sv. Metoda bol a je celkom isto dôvodom ich zaradenia medzi najvýznamnejšie európske osobnosti. 

A to bol tiež dôvod na ich zaradenie do zoznamu svätých, a dokonca spolupatrónov Európy, blahej pamäti pápežom Jánom Pavlom II. apoštolským listom Egregiae virtutis. Sme hrdí aj na to, že sú dokonca aj spolupatrónmi Európskej únie.

Dovoľte mi, vážení a ctení prítomní, skončiť môj príhovor slovami Preambuly Ústavy Slovenskej republiky:

„My, národ slovenský, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...“ teda my občania Slovenskej republiky žijeme a chcem žiť v duchu a podľa našej modernej Ústavy Slovenskej republiky a mravov našich otcov.

To je projekt, paradigma  našej politickej, občianskej, duchovno-kultúrnej a štátoprávnej koncepcie a dlhodobej stratégie rozvoja Slovenskej samostatnej republiky v spoločenstve európskych zvrchovaných štátov.