Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k novovymenovaným profesorom, Bratislavský hrad 26. 6. 2007

Vážený pán podpredseda vlády a minister školstva SR,
vážený pán predseda Výboru NR SR pre vzdelanie, mládež, vedu a šport,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážený pán predseda Rady vysokých škôl,
vážené panie profesorky a páni profesori,
ctené dámy, vážení páni,

ľudská múdrosť patrí medzi vrcholné prejavy krásy nášho života. A ako taká je nekonečná, tak ako je nekonečné ľudské poznávanie. A núka sa mi povedať aj to, že čím je národ, čím sú občania múdrejší, tým je aj ich štát múdrejší a krajší.

Vzdelanosť, kultúrnosť a tvorivosť tvoria základné atribúty modernej spoločnosti, úšpenosti jej občanov. Tým nechcem povedať, že o všetkom má dnes rozhodovať rozum.
Stáva sa však nenahraditeľným výrobným prostriedkom, ktorým spoločnosť posilňuje svoje možnosti – obstáť v neúprostnom konkurenčnom boji. Produkty rozumu začínajú rozhodovať o budúcom bytí a nebytí. A nielen v stredoeurópskeom hospodárskom priestore, ale aj v európskom a globálnom priestore vôbec.

Žijeme čas, v ktorom hýbu svetom informácie. Sú naviazané nielen na svojich nositeľov, ale aj na schopnosť podnecovať tvorbu nových, pôvodných informácií.

Ich množstvo je také obrovské, že nás doslova zaplavujú. Aby z nás nerobili bezradné bytosti, musíme ich spracúvať, triediť a usporiadúvať do čitateľných systémov. Medzi osobnosti, schopné takýchto intelektuálnych výkonov, patria bezpochyby aj univerzitní profesori. Najmä od nich očakávame, že popri svojej vedeckej činnosti dokážu – ako vrcholní pedagógovia – organizovať poznávaciu činnosť, vzdelávať a vychovávať nové a nové generácie. Viesť ich aj k celoživotnému vzdelávaniu, láske k múdrosti.

Ak vám dnes spoločnosť, vážené panie profesorky a páni profesori, priznala štatút vysokoškolských profesorov, potom to urobila z dvoch dôvodov. Po prvé – ako zhodnotenie vašej doterajšej pedagogickej a vedeckej práce; a po druhé – ako prejav dôvery vo vaše ďalšie uplatnenie pri rozvíjaní modernej vzdelanostnej spoločnosti.

Predpokladám, že ste v súvislosti s práve vysloveným v duchu zaprotestovali.
Máte pravdu, naša spoločnosť priznáva vzdelávaniu výsostné postavenie, no nedarí sa jej presadiť taký jeho projekt, ktorý by sa trvalejšie etebloval v našom prostredí. Aby sa zásadnejšie posunulo riešenie akútnych problémov, s ktorými rezort vzdelávania zápasí. Nebudem sa vracať do minulosti, pre mňa je dôležitejšia budúcnosť. Minister školstva i členovia rektorskej konferencie ma pravidelne informujú o problémoch a prekážkach, ktoré zdolávajú. Nepochybujem o tom, že posilňovanie autority školstva považujú za imperatív našej doby. No nielen vzdelávacích výkonov a hlbšieho prepojenia školstva s praxou, ale aj jeho výchovnej funkcie.

Súčasný svet potrebuje erodovaného, dynamického, tvorivého a citlivého intelektuála. Človeka, ktorý sa neuazatvára do seba, ktorý svoje vedomostné presahy dokáže uplatňovať a rozvíjať v špičkových, vysoko špecializovaných, mnohonárodnostných tímoch. Preto zdôrazňuje jeho intelektuálny i kultúrny rozmer, komunikatívnosť i ľudskú príťažlivosť. Pravda je, že čas nečaká. Ak nezachytíme svetové tempo vzdelávania, výrazne tým znížime našu príležitosť – byť úspešnou spoločnosťou aj v budúcnosti.

Vážené panie profesorky, vážení páni profesori,
sami zo svojej pedagogickej práce dôverne poznáte všetky úskalia, ktorými sa musíme prehrýzť. Aj vo vás má slovenská spoločnosť tých, ktorí nezastali, keď bolo potrebné ísť. Ísť ďalej.

Preto sa vám chcem v tejto slávnostnej chvíli poďakovať za mimoriadnu prácu, ktorú máte za sebou, ale aj za prácu, ktorú ste odhodlaní vykonať. Ďakujem aj tým, ktorí vám pomáhali vo vašom odbornom raste. Vašim učiteľom a kolegom, ale aj vašim blízkym, ktorí dokázali pochopiť vaše nadanie i poslanie, i schopnosť žiť pre ne. Blahoželám vám k vymenovaniu za profesorov a želám vám, aby vás neopúšťal entuziazmus, túžba po poznaní, po vzdelávaní a pedagogických úspechoch. Ale aj zdravie a radosť zo života.

Vivere est cogitare. Žiť znamená rozmýšľať.