Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR, Bratislava 4. 4. 2012

Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážená pani predsedníčka Ústavného súdu,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
excelencie,
vzácni hostia,
vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
drahí spoluobčania,

vám, poslankyniam a poslancom, blahoželám k dôvere, ktorú ste dostali od občanov pri zastupovaní ich záujmov v Národnej rade Slovenskej republiky. Vyslovujem presvedčenie, že naplníte svoje poslanie, a to v duchu Ústavy a zákonov nášho štátu. Vaše miesto v týchto laviciach je teda akousi skúškou z dôvery občanov vo vašu osobnú zodpovednosť; ale aj skúškou zodpovednosti politických subjektov zastúpených v parlamente.

V poslednom období sa výraznejšie než po minulé roky prejavila vôľa občanov. Razantne nastolili požiadavky na smerovanie vecí verejných, ale aj na celkovú kultúru politiky. Oceňujem, že sa občania ujali svojich práv zúčastňovať sa na správe vecí svojho štátu – to nesmieme podceniť.

V centre pozornosti je najmä životná úroveň. Hoci nás zahraničie ešte vníma ako najviac sa rozvíjajúcu krajinu v rámci Európskej únie, my sami najlepšie vieme, aké vážne problémy máme a ako ich máme prekonať. Problémy sociálne, politické, ekonomické, ale aj duchovno-kultúrne.

Všetky doliehajú na plecia našich občanov. Nie od včera, nie odo dnes, ale postupne už takmer dve desaťročia.

Nie je to len hospodárska kríza, ktorá zhoršila naše životné podmienky. Už v deväťdesiatych rokoch sa rapídne znehodnocoval náš ekonomický potenciál. Strácali sme pracovné miesta v dôsledku konverzie, spretŕhania medzinárodnej strojárskej kooperácie. I v dôsledku rozbitia poľnohospodárskej veľkovýroby, ktorá plnila jednu z rozhodujúcich vitálnych funkcií nášho vidieka, i celého štátu.

V tejto súvislosti musím pripomenúť mnohé okresy, ktoré dodnes trpia, aj z tohto dôvodu, vážnym nedostatkom pracovných príležitostí. Napríklad Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok, Poltár, v ktorých každý tretí či štvrtý obyvateľ bol alebo je bez práce dlhodobo, alebo stratil prácu načas.

V januári tohto roka štatistika vykazovala v rámci Slovenska vyše 408 tisíc nezamestnaných. Varujúca je najmä vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá spôsobuje frustráciu a beznádej, ohrozuje rodiny, produkuje nebývalú mieru chudoby a – hovorí sa mi to ťažko – často i ľudské tragédie. Narastá počet dlhodobo nezamestnaných a v posledných rokoch počet absolventov, ktorí dlhodobo nenachádzajú prácu.

Vážená národná rada,
podľa výsledkov vedeckých prieskumov až 35 % slovenských domácností žije zo dňa na deň. 90 % domácností označuje zamestnanosť na Slovensku za zlú, dokonca až za veľmi zlú. V tejto súvislosti musím pripomenúť článok 36 našej ústavy, ktorý jasne hovorí, že zamestnanci majú „právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň“.

Stratégia tvorby pracovných miest nám žiaľbohu stále chýba a prijímané opatrenia sú zatiaľ mnohokrát ozaj iba čiastkové. Čo je najhoršie, nezamestnanosť berie ľuďom nádej. Jej vysoká miera však sťažuje situáciu aj pri vyjednávaní mzdových podmienok. V tejto pozícii by zástupcovia zamestnancov mali pocítiť väčšiu podporu aj z vašej strany. Ak ju nepocítia, môžu sa posunúť do začarovaného kruhu, na ktorý upozorňujú sociológovia. Totiž, že aj chudoba je dedičná. Z toho, čo som povedal, vyplýva, že sociálna bieda spočíva v nezamestnanosti, no je aj dôsledkom neraz veľmi nízkej mzdy.

Nárast podielu chudobných sa takto stáva limitom i pre úvahy o zvýšení podielu občanov na financovaní napr. zdravotníctva, ale aj školstva a služieb.

Nízke príjmy vnášajú do spoločnosti nedostatočnú výživu, zlyhávanie zdravia, nízku úroveň vzdelania, jeho neukončenie, stratu zmysluplného využívania voľného času, atď. Toto všetko sa podieľa na rozklade osobnosti. V mnohých prípadoch sa tieto dôsledky prejavujú v podobe kriminality, ba i ťažkej zločinnosti.

Stúpajúca kriminalita, šedá a čierna ekonomika sa stávajú spoločenskou rakovinou (odhad Eurostatu hovorí napr. o šedej ekonomike v roku 2010 v SR v rozsahu 3 mld.). V tejto súvislosti musím pripomenúť úroveň právneho vedomia, morálnej komunikácie a obchádzanie princípu spolupatričnosti. Nízke príjmy ľudí ubíjajú. A tí, ktorí strácajú aj posledné možnosti a ocitli sa na okraji spoločnosti, strácajú aj prirodzenú náklonnosť k iným, stávajú sa odporcami zákonnosti a často berú zákon do vlastných rúk.

Oceňujem, že všetci, ako tu sedíte, ste vo volebnej kampani zdôrazňovali nutnosť zásadným spôsobom zvyšovať zamestnanosť. Očakávam, že tieto vaše méty sa nezmenia na vietor predvolebných sľubov, ktorý nám prinesie búrku sociálnych nepokojov. Očakávam od vás aj o to, aby ste hľadali spoločné cesty, lebo spoločné problémy si vyžadujú spoločné riešenia. Tie by sa mali stať novým impulzom k programovému vymedzeniu strednodobých a dlhodobých cieľov štátnej politiky. Je načase, aby sme ju formovali nielen ako ústretovosť voči Európskej únii, ale predovšetkým v záujme občanov tvoriacich tento štát. Aby sme odlišovali všeobecné záujmy od zvláštnych a jedinečných, globálne od európskych a slovenských. Aby nikto nepochyboval, že občan má byť určujúcim subjektom štátnej moci.

Vážený parlament,
popri zamestnanosti sa čoraz hlasnejšie hovorí o zdraví občanov. Aj o tom, že štát musí plniť svoje funkcie na základe spoločenskej zmluvy medzi občanom a štátom. Podľa čl. 40 Ústavy SR: „Každý má právo na ochranu zdravia.“ Právo na ochranu zdravia sa zaručuje každej fyzickej osobe bez výnimky. Týka sa to preventívnej ochrany zdravia i ochrany zdravia v chorobe. Ale skutočnosť často protirečí ústave. Nemôžeme sa teda čudovať, ak v tejto súvislosti analytici hovoria, že spoločnosť sa správa tak, akoby kalkulovala s ľuďmi ako s číslami. Ako keby sa ľudia stali len jednou z nákladových položiek, ktoré treba znížiť na minimum.

V hre je človek, a pritom sa správame, akoby boli v hre len financie. Ale aj s nimi sa dá pracovať ako s prostriedkom, ktorý je tu kvôli ľuďom. Známa „červená knižka“ slovenského zdravotníctva dokazuje, že približne pol miliardy euro je v zdravotnom systéme vynakladanej zbytočne. Že ďalšia pol miliarda euro by sa mohla presmerovať do prevenčných programov bez toho, aby sa reálne dotkla vykonávaných liečebných procesov. Samozrejme, a to zdôrazňujem, kľúčovým predpokladom funkčnosti zdravotníctva, funkčnosti v súlade s ústavou, je transparentnosť podmienok, za akých sa v ňom finančné prostriedky použijú. V zdravotníctve nemôžeme pripustiť, aby sa občan stal objektom experimentovania na úkor zdravia.

A aké je riešenie? Okrem transparentnosti najmä všeobecne záväzné ceny diagnóz, zastavenie plytvania, reálna lieková politika, ale i platby štátu za svojich poistencov aspoň na úrovni 80 %.

Nová vláda musí pokročiť aj vo zvyšovaní potravinovej bezpečnosti, ktorá úzko súvisí so zdravím. Mali by sme sa popasovať so zanedbanou krajinou. Veľké plochy ornej pôdy sa zmenili na trvalé trávne porasty, alebo sú ponechané napospas osudu. O podnikanie v poľnohospodárstve, najmä o zakladanie tzv. rodinných fariem, je malý záujem. Treba hľadať príčinu a treba to zmeniť.

Musíme vytvoriť podmienky na investovanie do rozvoja vidieka, o tom tiež hovorím strašne dávno a dôrazne. Trvalo udržateľný rozvoj vidieka – ako som to už viackrát zdôraznil – nie je možný bez prosperujúceho poľnohospodárskeho sektora a sebavedomého roľníckeho stavu.

Mám na mysli aj reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Musíme sa urýchlene vrátiť k nastaveniu podmienok pre ďalšie prerozdelenie a smerovanie financií v rámci Slovenska, osobitne v rozpočte k novej spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2013. Tá by mala byť zameraná na úrodné podstaty, teda na intenzívne poľnohospodárstvo s produkciou zdravých potravín, na ich udržateľné množstvo a kvalitu. Ale i na ambície prispieť k tvorbe globálnych potravinových zdrojov, po ktorých rastie dopyt.

Pripomínam veľké riziko novej politiky EÚ tzv. doúčtovanie, zamerané len na pomoc subjektom do 20 ha, čo výrazne poškodí slovenské poľnohospodárstvo.

Vážená národná rada,
keďže som sa nepriamo i priamo dotkol našich medzinárodných vzťahov, rád by som podčiarkol, že základom našej zahraničnej politiky by mala byť predovšetkým kontinuita.

Pre Slovensko neexistuje iná rozumnejšia alternatíva rozvoja, než budúcnosť v Európskej únii. V únii s jasnou hospodárskou stratégiou a rešpektovaním demokratického princípu rovnosti štátov. Som presvedčený, že žiadna krajina nemá šancu čeliť zložitým výzvam doby samostatne, bez súčinnosti s partnermi.

Nastupujúca vláda bude veľmi potrebovať práve takúto podporu. Jedno však bude nutné v zahranično-politickej agende zmeniť. Do našich vzťahov so spojencami musíme vrátiť predvídateľnosť, zodpovednosť a dôveru. Som presvedčený, že máme z čoho v tejto oblasti vychádzať. Aj tu sa môžeme oprieť o ústavu, ktorou sme pred dvadsiatimi rokmi vyriešili základnú otázku civilizačného smerovania Slovenska.

Slovensko aj ďalej stavia svoju bezpečnosť na členstve v Severoatlantickej aliancii, na silných spojeneckých väzbách so Spojenými štátmi a kľúčovými európskymi partnermi. Zároveň, a k tomu nás núti doba, musíme pozorne vyhodnocovať geopolitické pohyby na mape sveta. Menia sa akcenty v politike veľmocí. Očividne rastie úloha veľkých rýchlo rastúcich krajín, kam rozhodne patria Rusko, Čínska ľudová republika a India.

Nepodceňujeme dôležitosť bezpečnostnej politiky štátu. Uvedomujeme si, že zaostávame v plnení časti svojich spojeneckých záväzkov. Ak chceme aj naďalej pôsobiť ako dôveryhodný spojenec a aktívny účastník spojeneckých operácií, budeme musieť rezortu obrany preukázať reálnu politickú podporu pri napĺňaní aliančných záväzkov a rozvoji Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Upozorňujem, že nastupujúca vláda bude zodpovedná za komplexný proces prípravy predsedníctva Slovenska v Európskej únii v roku 2016. Ale to nie je úloha len pre vládu, to je úloha pre nás všetkých! Je to ozaj náročná úloha, lebo naša administratívna kapacita je v únii hodnotená ako tretia najnižšia zo všetkých členských krajín EÚ. Bude to obrovská manažérska a edukačná úloha, pri ktorej štát nesmie zlyhať. A teda nikto z nás. Tu vyzývam najmä opozičné parlamentné strany, aby sme sa v európskej a zahraničnopolitickej agende nerozdeľovali – pôjde ozaj o dobré meno Slovenskej republiky. Mali by sme si byť vedomí, že kvalitu a úspešnosť zahraničnej politiky určuje stupeň vnútropolitického konsenzu v hlavných zahraničnopolitických prioritách štátu.

Vážená národná rada,
ako zdôrazňujú sociológovia, morálna úroveň spoločnosti sa pozná podľa toho, ako sa stará o svojich najslabších, najviac znevýhodnených členov. Uskutočnenie verejnej politiky s vysokou morálnou úrovňou – teda tej verejnej politiky, pre ktorú je zabezpečovanie dôstojných životných podmienok, bezpečnosti i slobody každého jej člena posvätným princípom – nemá problémy len s chýbajúcimi zdrojmi, ale aj so spravodlivejším rozdeľovaním tých, ktorými disponuje.

Veľkou prekážkou solidárnej politiky, politiky zameranej na vytváranie príležitostí, je aj chýbajúca spoločenská podpora. Miesto podpory sme svedkami úpadku hodnoty solidarity a pomoci slabším, a to aj vo verejnom povedomí. Presvedčenie, že zabezpečenie základných životných potrieb pre každého je veľmi dôležitou podmienkou spravodlivej spoločnosti, najviac slabne medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Teda medzi tými, ktorí majú väčšiu možnosť ovplyvňovať verejný dialóg a verejnú mienku. Výskumy dokladajú aj zoslabovanie všeobecnej spolupatričnosti a súcitu so znevýhodnenými skupinami.

Znamená to, že zmena verejnej politiky v prospech väčšej podpory a príležitosti pre skupiny, ktoré sú najviac znevýhodnené, bude vyžadovať nielen materiálne zdroje, ale aj intenzívny a neustály zápas o obnovené, či nové porozumenie významov ako je „spolupatričnosť, solidarita a spoločenská zodpovednosť“. To znamená komplexnú a trvalú penzijnú politiku (transparentnú a nemennú), ale i novú kvalitu rozvoja regiónov.

V tejto súvislosti treba dodať aspoň toto. Mimovládne organizácie tvrdia, že prostriedky určené pre Rómov sa k Rómom nedostávajú. Zvláštne je, že najviac takýchto a podobných projektov podporuje štát prostredníctvom „mimovládok“. Je tu teda otázka: kde sú potom peniaze, kde sú výsledky, kde je vyhodnotenie či audit týchto projektov?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
ako som sa už vyjadril, nová ekonomická politika štátu, ktorý je štátom všetkých občanov, sa musí v nasledujúcom období sústrediť na efektivitu. - Týka sa však aj našej kultúry, kultúrno-duchovného života, otázok vzdelávania a výchovy. Už roky počúvame zo všetkých strán, aké máme problémy s našim školstvom. Už roky počúvame, ako to tá-ktorá vláda vyrieši. Vždy čosi začneme a nedokončíme, respektíve zavŕšime totálnym neúspechom. Roky počúvame, že naši žiaci a študenti nevedia prečítať text s porozumením. Nemôžu ho takto prečítať predovšetkým preto, lebo nečítajú alebo čítajú málo. Som presvedčený, že množstvom experimentov sme z našich škôl vypoklonkovali nielen našu literatúru, ale aj úctu k tradíciám a pedagógom. Poznám však aj vynikajúcich študentov, stretávam sa s nimi každoročne pri ich oceňovaní v Prezidentskom paláci. Sú to mladí ľudia, ktorí našli záľubu v poznávaní a premýšľaní. Máme aj úspešných vedcov, len o nich nevieme alebo vieme len málo. Nie sú to celebrity, sú to osobnosti hodné nasledovania. Máme teda potenciál, ktorý akoby nemal ciele. Stále hľadáme, no nenachádzame to, čo potrebuje praktický život. Akoby sme zabudli na staré latinské príslovie „Non schola, set vitae discimus“ – Nie pre školu, pre život sa učíme! Ja by som k tomu ešte dodal, že celý život sa musíme učiť.

Projekt celoživotného vzdelávania musí ísť do reality. Profesné dokvalifikovávanie, ale i proces trvalého celoživotného profesného vzdelávania môže byť nástrojom určitej flexibility pracovnej sily, čo bude jediný nástroj riešenia zamestnanosti, prípravy na povolanie a činnosti vzdelávacej sústavy.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci!
Moje dnešné vystúpenie nemá byť hodnotením uplynulého skráteného volebného obdobia – to si vyhodnotili sami občania a na základe toho tu dnes sedíte vy. Nemá byť ani analýzou stavu vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života krajiny. Aj keď by si to mnohé z nich zaslúžili napr. oblasť životného prostredia, cestovného ruchu, pôsobenia samosprávy, súdnictva. Vy sa im budete venovať podrobne vo vašej každodennej práci.

Chcem vám však pripomenúť, že základy právneho štátu, na ktorých stojí celá spoločnosť, sa upevňujú práve v týchto priestoroch. V nasledujúcom volebnom období to budete teda vy, kto ponesie základné bremeno zodpovednosti za ústavnosť a zákonnosť. Tak ako za právo a spravodlivosť nesú svoju zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní, prokuratúry a súdnictva. Bol by som nerád, aby som po istom období musel na váš účet pripísať to, čo vyslovím na účet predchádzajúcich parlamentov: Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bol od 1. októbra 1990 novelizovaný už 65-krát. A ak si uvedomíme, že skutkové podstaty priestupkov zakotvuje ďalších vyše 300 zákonov, potom sa nemôžeme čudovať, ak sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy – aj z právnickej obce! – že žijeme v právnom bezvedomí. Úprimne si želám, aby ste vy, ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky, zvládli svoj legislatívny proces so cťou. Viem, nebude to ľahké, ale všetci tí, ktorí vás sem poslali, vám veria.

Preto by som chcel, aby ste aj moje prípadné výhrady k vami prijatým zákonom, prijímali s porozumením; nedorozumeniam môžeme predchádzať predovšetkým predbežnými, vzájomnými diskusiami o sporných otázkach.

Napriek tomu, že nebudem hovoriť o tom, k čomu som sa už v predchádzajúcich dňoch opätovne vyjadroval, nemôžem nepripomenúť, že som na tejto parlamentnej pôde vyslovil niekoľko závažných požiadaviek, ale odpovede na ne som sa nedočkal.

Len pripomeniem, že som požadoval zákon o knihe, hĺbkovú kontrolu dodržiavania článku 4 Ústavy Slovenskej republiky, dodržiavanie rovnosti v podpore domácich a zahraničných podnikateľov, atď. No akoby som hovoril do prázdna. Aj túto vetu som už na tejto pôde niekoľkokrát povedal. Žiadal som o odborné vyhodnotenie dostavby nemocnice Rázsochy, o odborné rozpracovanie projektu širokorozchodnej trate, o dostavbu cyklotrónového centra a mnohých ďalších.

Vážená národná rada,
vážená vláda,
preberáte na seba zodpovednosť, ktorá je väčšia než po minulé roky. A budete to mať ťažšie. O to, o čo sú väčšie očakávania občanov od vás. Tí vás povolali k upevňovaniu sociálneho a právneho štátu, národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky.

Som pripravený pokračovať v korektnej spolupráci s národnou radou, podporiť novú vládu najmä pri presadzovaní zákonných opatrení, ktoré budú mať zásadný význam pre sociálny zmier, trvalú zdravotnú starostlivosť, vzdelanosť, prinavrátia nám vyššiu kultúrnosť, i vyššiu kultúru politiky.

Určite nie som sám, kto dospel k poznaniu, že diferencovaná spoločnosť potrebuje diferencované prístupy. To však neznamená rozdielny meter na morálnosť, sociálne a právne istoty.

Pri pohľade Eurostatu na výber daní, korupciu, šedú či čiernu ekonomiku na Slovensku, nám musí byť na prvý pohľad jasné, kde sú finančné prostriedky, ktoré nám v zabezpečovaní vecí verejného záujmu dnes chýbajú.

Rozmer korupcie v SR je Eurostatom odhadovaný na 4 mld. eur, daňové úniky na 3 mld. eur a rozmer šedej ekonomiky na 3 mld. eur. Ak k tomu pripočítame čiernu ekonomiku – 2 mld. eur, tak si viete predstaviť, aké je to číslo. Je zrejmé, že ide o obrovské zdroje, ktoré keby sa využili iba sčasti, pomohli by nám rozpočtové kritériá bez dopadu na občanov či podnikateľov.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
to, čo som vám povedal pred vykročením na spoločnú cestu, som nevyslovil len z čírej povinnosti hlavy štátu. Sú to otázky, ktoré priniesol sám život. Pre mňa bolo cťou v mene štátnickej zodpovednosti vysloviť ich tu a teraz a vyzvať vás k ich riešeniu, k spoločnému riešeniu. Nič z toho, čo som tu dnes povedal, nebolo chytaním tém, ale nastoľovaním najväčších problémov a výzvou k ich riešeniu.

Vážená národná rada,
v závere mi dovoľte poďakovať sa predchádzajúcemu zloženiu národnej rady za spoluprácu. Aj keď sme mali na niektoré problémy, či dikcie zákonov rozdielne názory, rozhodujúce bolo, že sme svoj vzťah riešili v súlade s platnými kompetenciami, ale aj ústavnou zodpovednosťou.

Som si vedomý, že pred každým z vás, pred novým parlamentom, stoja závažné úlohy a rozhodnutia. Očakávam, že ich všetky urobíte v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a v záujme občanov, ktorí vám vyslovili určujúcu dôveru.

Občan totiž nemá povinnosť predkladať riešenia, má však právo požadovať ich od svojej vlády a parlamentu.