Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti udelenia štátnych vyznamenaní, Bratislava 1. 1. 2008

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky,
vážené poslankyne a poslanci Národnej rady SR,
vážení členovia vlády SR,
excelencie,
ctení hostia,
vážení ocenení, dámy a páni,

človek by sa mal usilovať, aby to, čo robí, prinášalo uspokojenie. No nie iba jemu. Čím väčší je okruh tých, ktorých dokážeme potešiť, ktorým dokážeme pomôcť, tým väčšie je aj naše zadosťučinenie. Ale spokojní by sme so sebou nemali byť nikdy. Aj po úspešných výkonoch si zvykneme hovoriť: dalo sa to urobiť aj lepšie, aj viac.

Uvedomujeme si to najmä po zdolaní hraničných, vypätých a mimoriadne náročných situácií. Takými sú aj tvorivé činy, ale aj činy hraničiace so sebažertvou.

Vážené slávnostné zhromaždenie,
ľudský život sa spája s konkrétnym časom a priestorom. Náš život je z hľadiska času spojený s dvadsiatym a dvadsiatym prvým storočím, z hľadiska priestoru s Európu, konkrétnejšie so Slovenskom, srdcom Európy. To je naše vymedzenie, nie ohraničenie. Lebo súčasnosť je dôsledkom toho, čo bolo. A zároveň príčinou toho, čo bude. Môžeme povedať, že naše staršie generácie sú deťmi priemyselnej revolúcie, tie mladšie deťmi revolúcie informačnej.

Našej dobe sa pripisujú rôzne prívlastky – najčastejšie sa o nej hovorí ako dobe a spoločnosti vedomostnej. Osobne si však myslím, že nestačí človeku len vedieť. Musí aj rozoznávať, posudzovať, hodnotiť, čo ľudstvu prináša skutočný osoh, a čo sa za také len vydáva. K tomu potrebuje hodnotový systém, ktorý mu pomáha orientovať sa v spleti záujmov a vzťahov súčasného sveta. Preto tak často pripomínam, že by sme mali žiť dobu hodnotovú, objektívne a racionálne kritickú.

Dnes je našou prvou, východiskovou hodnotou a bázou skutočnosť, že máme vlastný, samostatný a suverénny štát. Pripomínajúc si jeho 15. výročie, chcem podčiarknuť, že štát prosperujúci a úspešný. To však neznamená, že nemáme čo zlepšovať a naprávať.

Aby sme naplnili očakávania našich občanov, nemôžeme kvalitu nášho života merať len ekonomickými kritériami. Rozhodujú o mnohom, no nie o všetkom. Veď slovenskými národnoštátnymi záujmami by mali byť nielen ekonomické, ale aj sociálne, kultúrne a mravné ciele. Podarilo sa nám zmobilizovať ekonomiku. Aby sme dosiahli v spoločnosti hodnotovú rovnováhu, potrebujeme rovnako úspešne zmobilizovať aj svoje duchovné sily. Platí to pre všetky tri piliere štátnej moci, ale aj pre samosprávne orgány a nezávislé občianske aktivity. Povedané náročne: pre každého nášho občana.

Ak sme dnes, pri príležitosti nášho najväčšieho občianskeho sviatku, Dňa vzniku Slovenskej republiky, odovzdali vysoké štátne vyznamenania ľuďom, ktorí dokázali spojiť svoje ja – svoje tvorivé, organizačné a humánne vlastnosti a schopnosti – s celospoločenským záujmom, vzdávame im zaslúžený hold. No berieme tým na seba aj zodpovednosť za obraz, ktorý má slúžiť ako príklad pre všetkých.

Slovensko potrebuje a vždy by si malo vážiť ľudí, ktorí mu robia dobré meno doma i v zahraničí. Ktorí sprostredkúvajú naše národné bohatstvo, šíria ho s nezištnou láskou a obetavosťou. Úprimne si želám, aby sme takých ľudí mali čo najviac. Aby ste vy, vážení laureáti, neustávali vo svojom poslaní, aby vám žičilo zdravie i ľudia.

V duchu myslím aj na tých, ktorí sa dnešnej slávnostnej chvíle nedožili. Za ich blízkych hovorím: Postoj chvíľa, si krásna, aj keď si ťažká.

Vážené slávnostné zhromaždenie,
keď som sa dnes v novoročnom príhovore obracal na našich občanov, pokúšal som sa upriamiť pozornosť na medziľudské vzťahy. Všetkým som zaželal, aby každý deň v roku 2008 stretli dobrého človeka.

Dobrý, šľachetný a žičlivý človek je v súčasnom svete – vzácny. Chcem vám povedať, že mne sa tento vinš dnes splnil. Lebo aj tu som stretol – nie jedného, ale hneď niekoľkých dobrých, vzácnych ľudí. A určite som nebol sám. Čaká nás však ešte 364 dní Nového roka. Každý z nich bude novým hľadaním, novou výzvou. Verím, že aj naplnenou príležitosťou.

Ďakujem vám za prejavenú pozornosť.