Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k účastníkom výročného zhromaždenia delegátov Republikovej únie zamestnávateľov, Bratislava 27. 4. 2007

Vážený pán podpredseda Národnej rady SR,
vážený pán prezident Republikovej únie zamestnávateľov,
vážení delegáti a hostia,
milé dámy,
vážení páni,

Privítal som možnosť zúčastniť sa výročného rokovania Republikovej únie zamestnávateľov, najreprezentatívnejšieho združenia svojho druhu na domácej scéne. Chcem sa vyjadriť k niektorým otázkam, ktorých riešenie bude, podľa môjho názoru, rozhodujúce pre naše ďalšie smerovanie.

Náš spoločný cieľ, priblížiť sa k životnej úrovni vyspelej Európy, možno dosiahnuť iba prostredníctvom výrazného a dlhodobého hospodárskeho rastu. Ten môže štát podporovať najmä vytváraním takých podmienok, ktoré posilňujú ekonomickú konkurencieschopnosť krajiny. Ona je prvoradým predpokladom zdravého, kvalitného podnikateľského prostredia.

Schopnosť konkurencia je dnes kritériom existencie. Pre tých, ktorí v nej prehrajú, znamená ústup z pozícií, v nejednom prípade aj zánik. Je to krutá daň globalizácii. Tá – zjednodušene povedané – nehľadí vľavo ani vpravo, len vyberá. Má jediné meradlo – za každú cenu a maximálne uprednostňuje lepších.

V podnikateľskej sfére sa točí okolo znižovania nákladov, najmä v oblasti surovín a energií, v oblasti organizácie a riadenia, a v oblasti ľudských zdrojov. V oblasti energií a surovinových vstupov sa v najbližšom období neočakáva výraznejší pokles nákladov. Pokiaľ ide o organizáciu a riadenie, tam sa v súčasnosti realizuje vlna zmien, osobitne prostredníctvom dodávateľských služieb a zoštíhľovania riadiacich štruktúr.

Rozhodujúcou oblasťou úspor sa stáva oblasť nákladov na ľudské zdroje. Teda ľudsky najcitlivejšia oblasť. Týka sa nielen úpravy foriem pracovných úväzkov a z toho vyplývajúcej úpravy miezd, ale aj znižovania daní a odvodov. Tu sú v podstate otázky jasné – je to otvorený proces, ktorý by mal priniesť synergetický efekt. A tento by mal priniesť trvalé zvyšovanie primeraného zisku, teda nie zvyšovanie za každú cenu. Kritériom jeho únosnosti je sociálny zmier.

Slovensko sa v budúcnosti nevyhne ani spružneniu foriem zamestnávania, čo zároveň môže priniesť aj nárast neistoty v zamestnávaní pracovníkov. Vzhľadom na globalizáciu sa tento jav, spolu so zvyšovaním pracovnej mobility, prijíma ako problémom. Nemali by sme ho odsúvať, ale hľadať jeho zmysluplné riešenie. A to pre všetkých jeho účastníkov. Takže sa z neho nemôže stať bezhlavý nátlak. Zamestnanec znesie veľa, ale nemôžeme od neho žiadať čokoľvek. Najmä ak si uvedomíme, že tento vývoj v podstate vedie k utlmovaniu sociálnych funkcií štátu.

Otvorene treba hovoriť aj o konkurenčnej výhode kvalitnej, ale najmä lacnej pracovnej sily, ktorá je jedným z dôvodov nášho úspechu na poli zahraničných investorov. Aj keď túto našu výhodu zatiaľ úspešne využívame, musíme si priznať, že to nie je to žiadna slávna výhoda.

Obzvlášť nie perspektívna. Táto koncepcia môže vyvolať nové vnútorné problémy, pretože je schopná priniesť aj pokles celkových príjmov domácností. Ten zasa obmedzenie spotreby obyvateľstva. A následne to môže znamenať aj obmedzenie priestoru pre miestne viazané malé firmy a živnostníkov, ktorí poskytujú služby obyvateľstvu. V konečnom dôsledku to môže vyvolať výrazné zvyšovanie závislosti od exportu.

Preto musí štát presadzovať takú politiku vo vzťahu k svojim občanom, aby sa cítili jej užitočnými a cennými členmi. Musí presadzovať politiku dlhodobej prosperity spoločnosti – solidaritu a stabilitu, legitimitu spoločenského poriadku a upevňovanie sociálnej súdržnosti. Vo väzbe na to vyvstáva pred nami otázka: Ako zvyšovať efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov tak, aby sme vytvárali priestor pre zníženie tlaku na odvodové povinnosti, ale zároveň zachovali prijateľnú podobu sociálnej orientácie, ktorú deklaruje Ústava Slovenskej republiky.

Podľa môjho názoru sa v ďalšom vývoji nezaobídeme bez princípu solidarity, ktorý umožňuje riešiť a kompenzovať mnohé problémy bez výraznejších spoločenských deštrukcií. Mali by sme si pozornejšie všímať závery Európskej únie, ktorá nás upozorňuje na problémy chudoby, na pomoc znevýhodneným skupinám obyvateľstva, na ráznejšiu podporu rozvoju zaostávajúcich regiónov a podobne. Z tohto hľadiska sa teda princíp solidarity javí ako jeden z rozhodujúcich faktorov, formujúcich budúci vývoj spoločnosti, celkovej spoločenskej klímy, ale aj verejného sektora.

Podľa významných analytikov máme dočinenia aj s ďalšou skutočnosťou. Slovensko sa otvorilo koncernom globálneho významu, najmä v automobilovom priemysle. Na prvý pohľad je to potešiteľné konštatovanie. Povážlivé na tejto skutočnosti je však to, že tieto nové ekonomické a priemyselné štruktúry vznikajú najmä z rozhodnutia zahraničných firiem, teda len malou mierou na základe existujúcich zámerov a stratégií slovenskej exekutívy.

Aby sme dosiahli vyváženosť podnikateľského prostredia, mali by sme rozvíjať také formy podpory malých a stredných podnikov, ktoré sú bežné v podmienkach Európskej únie.

Ak to nedokážeme, prinútime podnikateľský sektor, aby sa orientoval výlučne na spoluprácu s veľkými zahraničnými firmami (to je však vzhľadom na počet domácich subjektov nereálne!), alebo aby išiel do útlmu či skončil svoju činnosť. Zdôrazňujem: štátna politika musí zohľadňovať nielen poskytovanie investičných stimulov a podporu investícií zo zahraničia, ale aj podporu domácim podnikateľom, najmä malým a stredným podnikom. Ak sa budem držať len štatistických údajov – vytvárajú významnú časť hrubého domáceho produktu a pridanej hodnoty, ale aj pracovných miest.

Popritom, že malé a stredné firmy pôsobia ako stabilizačný faktor vývoja ekonomiky, že zveľaďujú rast hrubého domáceho produktu, že riešia problém nezamestnanosti, plnia aj ďalšiu dôležitú úlohu. Približujú a zvyšujú ekonomickú úroveň jednotlivých regiónov.

Z dlhodobého hľadiska očakáva Slovensko príchod zahraničných investorov z radov stredných firiem. Najmä v rámci logistických a subdodávateľských reťazcov, napojených na veľké nadnárodné korporácie. Práve spolupráca s týmito firmami, prípadne priama spolupráca s veľkými nadnárodnými investormi, osobitne z pozície subkontraktorov, by mohla byť novým riešením pre slovenské firmy.

Práve tu očakávam, že sa výrazne zvýši pomoc slovenským firmám. A nemusí ísť len o priamu finančnú pomoc. Ale aj o pomoc v oblasti informácií, v oblasti logistiky, ktorú môže zabezpečovať štát priamo alebo pomocou vládnych agentúr či agentúr realizovaných z verejného obstarávania. Vo väzbe na Slovensko sa javí perspektívnym vstup firiem z oblasti softwarového inžinierstva. Malo by ísť o vstup firiem s vysokou pridanou hodnotou a zároveň operujúcich v oblasti, ktorá má dlhodobú perspektívu, a bez ktorých sa, samozrejme, nezaobídeme.

Ako pozitívne sa javí zoskupovanie podnikov a koordinácia spolupráce vyšších územných celkov pri vytváraní vhodného regionálneho podnikateľského prostredia. V spájaní síl jednotlivých samospráv a v združovaní finančných prostriedkov vidím ďalšiu možnú pomoc malým a stredným firmám. Spoliehanie sa na pomoc zo štrukturálnych fondov Európskej únie je – osobitne pri izolovaných projektoch – zjavnou nevýhodou. Ich doterajšou základnou črtou je značná zložitosť, ale aj nevyspytateľnosť rozhodnutí bruselskej administratívy.

Perspektívnou sa javí oblasť ekologizácie krajiny. Získanie ekologických certifikátov a štandardov by mohlo významne posilniť pozíciu našich malých a stredných firiem v rámci spolupráce s veľkými a strednými zahraničnými investormi. To isté platí aj v rámci spolupráce s nadnárodnými koncernami, ktoré využívajú pripravenosť malých a stredných firiem ako jeden z faktorov zvýšenia vlastnej konkurencieschopnosti na globálnych trhoch.

Okrem toho by ekologizácia krajiny mohla byť novým zameraním malých a stredných firiem. Výstavba skládok komunálneho odpadu, výstavba čistiarní odpadových vôd, regulácia a separovaný zber odpadu, atď. Tu všade vidím dlhodobý priestor pre malé a stredné firmy lokálneho významu. V rade prípadov vyžadujúci aj menej kvalifikovanú prácu. Tým sa vytvára priestor na zvyšovanie zamestnanosti problémových či minoritných skupín, pre ktoré hľadáme uplatnenie v spoločnosti.

Vážené dámy, vážení páni,
kvalita a efektivita sú základom konkurenčnej schopnosti každej produkcie. To platilo včera a platí to aj dnes. Dnes sa však od nás navyše očakáva, že ju podporíme aj vysokou dynamikou inovačného prostredia, tvorivosťou, ale aj zmysluplnou motiváciou ľudských zdrojov.

Motivácia s nízkou cenou práce môže byť výhodná pre globálnych blúdiacich investorov, hľadajúcich okamžitý a krátkodobý zisk. Lenže dlhodobá konkurenčná schopnosť – a to si, predpokladám, uvedomujeme všetci – závisí najmä od nových technológií, nových výrobkov, ktoré tvoria vysokokvalifikovaní a správne motivovaní ľudia. A na tomto úseku sa od nás očakáva jednoznačnejšie a ráznejšie nasadenie. Od štátu i celého podnikateľského prostredia.

Ak sa dnes konštatuje, že pracovník musí za života niekoľkokrát zmeniť profesiu, malo by to byť výzvou pre rozvinutie systému celoživotného vzdelávania, rekvalifikácie, profesijnej flexibility, atď. Nemôžeme sa obmedziť len na percento výdavkov na školstvo z hrubého domáceho produktu. V tomto kontexte by mali prísť na stôl zásadné kvalitatívne zmeny vo vzdelávaní. A podnikateľské prostredie by malo nastoliť svoje oprávnené požiadavky. Vrátane zamerania stredného odborného školstva, ktoré nemôže ignorovať súčasné potreby zamestnávateľov. Zisťujeme, že svojou orientáciou už nevyhovuje potrebám moderného priemyslu. Dôležitú úlohu by mala v tomto smere zohrať aj samospráva, ktorá musí na seba zobrať značnú časť zodpovednosti za stredné odborné školstvo na svojom území. V zmysle toho, čo som povedal, očakávam väčšiu ústretovosť medzi školstvom, samosprávou a podnikateľmi.

Slovenské hospodárstvo prechádza v súčasnosti významnou etapou vývoja. Zápasí s novými možnosťami, problémami a výzvami.

Musíme sa rozhodnúť (no nesmie to trvať dlho!), akým dielom ešte zostaneme v industriálnej ére, a akým dielom vkročíme do spoločnosti, o úspechu ktorej rozhodujú vedomosti, zručnosti, tvorivosť a kultúrnosť. Ten modernejší priestor je perspektívnejší. Nielen ekonomicky, ale aj ľudsky. Nemali by sme totiž zabúdať, že moderný svet je nielen o informáciách, o znalostnej ekonomike, ale aj o človeku a hodnotovej orientácii spoločnosti.

Vážení prítomní,
predpokladám, že sa zhodneme na tom, že žiaden podnikateľ by nemal byť pri svojom podnikaní zvýhodňovaný, a teda ani znevýhodňovaný voči iným. Ani štátne orgány nemajú určovať, ktoré odvetia, alebo ktorí podnikatelia majú byť úspešní a ktorí neúspešní. O tom musí rozhodnúť spravodlivá hospodárska súťaž.

Ekonomika sa môže zdravo vyvíjať len vtedy, ak účastníci trhu môžu slobodne a bez obmedzení vstupovať do zmluvných vzťahov. Aj preto považujem za nezdravé, ak nefunguje účinný systém vymáhania záväzkov z týchto vzťahov. Aby podnikateľský sektor nemusel žiť v obavách, musíme razantnejšie vstúpiť do vymáhateľnosti práva, zvýšiť funkčnosť súdneho systému i systému mimosúdneho riešenia sporov. Pretože – ako som už pri inej príležitosti povedal – nevymožiteľné právo nie je právo.

Podnikanie je každodenné rozhodovanie s prihliadnutím na všetky známe, ale aj nepredvídateľné okolnosti. V tom aj na existujúcu a budúcu legislatívu. Pre podnikanie je preto dôležité, aby legislatívne prostredie bolo čo najstabilnejšie, aby jeho budúci vývoj bol koncepčný a zmysluplný, a tým aj predvídateľný.

Aj preto mi dovoľte, aby som vám na záver môjho príhovoru zaželal stabilné legislatívne prostredie, čo najmenej zbytočných a nezmyselných prekážok v podnikaní. Osobne si želám, aby vás neopustila vitalita, chuť zdolávať problémy a hľadať také riešenia, ktoré získajú zaslúžené ocenenie nielen na slovenskej pôde, ale aj – obrazne povedané – za jeho humnami.

Ďakujem vám za možnosť podeliť sa s vami o moje názory.