Prezident SR pre ruský časopis Vokrug sveta, 12. 11. 2012

Ako dnes osobne vnímate výsledky rozdelenia Československa?

I.Gašparovič: 20 rokov samostatnej štátnosti Slovenska, ale aj Česka jednoznačne ukázalo, že pokojné rozdelenie spoločného štátu ústavnou cestou bolo správnym krokom. Možno konštatovať, že oba národy – Slováci i Česi takto prevzali vlastnú mieru zodpovednosti za realizáciu rozsiahlych a náročných spoločenských štrukturálnych reforiem. Reforiem, ktoré zabezpečili v konečnom dôsledku veľmi úspešný prechod Slovenska i Česka od totality k demokracii a od štátom riadených ekonomík k trhovým ekonomikám. Odpadli tak siahodlhé, ale neplodné diskusie politických elít i verejnosti o tom, kto na koho v spoločnom štáte „dopláca“ a kto koho brzdí v transformácii a reformách. Oba novovzniknuté štáty sa už krátko po rozdelení federácie stali plnoprávnymi členmi OSN a neskôr, po splnení náročných predvstupových podmienok, aj členmi vyspelých európskych a euroatlantických integrácií (EÚ a NATO). Navyše, som presvedčený, že aj psychologicky bolo pre nás Slovákov dôležité utvrdiť sa vo vedomí, že dokážeme samostatne a celkom dobre riadiť svoje vlastné záležitosti. To je dôležitý moment ak si uvedomíme, že Slovensko má za sebou mnoho storočí, počas ktorých bolo v súštátí s niekým alebo pod niekým...

Aký postoj k rozdeleniu ČSFR ste mali v roku 1992?

I.Gašparovič: Ako iste viete, bol som osobne zaangažovaný v politických rokovaniach zástupcov Slovenska a Česka o budúcom štátoprávnom usporiadaní vzájomných vzťahov oboch republík. Rokovania boli dlhé a komplikované. Diskutovali sme o viacerých opciách – od zreformovanej federácie až po konfederáciu. V istej etape rokovaní však už bolo zjavné, že prevažuje politická vôľa oboch politických reprezentácií po samostatnosti oboch republík, dovtedy tvoriacich spoločný štát. Otázka teda nestála „či“ Slovensko a Česko chcú samostatnosť, ale „ako“ a „kedy“ sa k nej dopracujeme. V tejto súvislosti je kľúčové, že prijatie ústavného zákona o zániku Česko-Slovenska vo federálnom parlamente a naň nadväzujúcich legislatívnych aktov bolo výsledkom dohody vládnych elít v oboch republikách, a nie unilaterálneho rozhodnutia len jednej z nich. Vo federálnom parlamente zaň zahlasovali slovenskí i českí poslanci. Výsledok takejto politickej dohody je v moderných dejinách federalizmu v Európe a možno aj širšie bezprecedentný.

Prinieslo rozdelenie Československa nejakých víťazov alebo porazených?

I.Gašparovič: Som presvedčený, a vývoj v posledných dvoch dekádach mi dáva za pravdu, že víťazmi politických rozhodnutí z jesene a zimy 1992 sú občania SR a ČR. Iste, delenie štátu a jeho majetku sa nedá urobiť presne podľa lekárenských váh. V danej chvíli Slovensko nebolo na delenie dobre pripravené. Napriek tomu dnes môžem potvrdiť, že nikdy v dlhej spoločnej histórii Slovákov a Čechov neboli naše vzájomné vzťahy také dobré, ako sú od rozdelenia federácie dodnes. ČR považujeme za nášho najbližšieho spojenca, za skutočného strategického partnera. Podčiarkujem – to nie je názor iba slovenskej politickej elity, to je aj názor slovenských, a dovolím si tvrdiť aj českých, občanov.

So žiadnou inou krajinou vo svete nemáme takú intenzívnu, širokospektrálnu a fakticky bezproblémovú spoluprácu, ako s ČR. Zdôrazňujem, že je veľmi dôležité, že kvalitu našich vzťahov takto vnímajú nielen politici či biznismeni, ale aj bežní občania na oboch brehoch rieky Morava. Svedčia o tom početné prieskumy verejnej mienky i každodenná prax. Mnohí Slováci i Česi sú zároveň držiteľmi štátneho občianstva druhej krajiny, desaťtisíce ďalších Slovákov bez českého občianstva žijú, pracujú a študujú v susednej ČR prakticky za rovnakých podmienok ako českí občania. Spomenúť tiež treba vysoký komfort cezhraničného styku dlho predtým, než SR a ČR pristúpili k Schengenu.

Ako dôležitým bol, podľa Vášho názoru, precedens pokojného/ mierového „rozvodu“ Česka a Slovenska pre demokraciu v strednej a východnej Európe?

I.Gašparovič: Domnievam sa, že to bol veľmi pozitívny precedens. Najmä pri porovnaní s, v tom čase už konfliktným, vývojom v priestore bývalej Juhoslávie. Aj vďaka pokojnému rozdeleniu česko-slovenskej federácie, jej majetku, meny a ďalších atribútov štátnosti a nadviazaniu dobrých susedských, nadštandardných a širokospektrálnych vzťahov medzi nezávislou SR a ČR sa podarilo „reštartovať“ (oživiť) a ďalej rozvinúť tzv. vyšehradskú spoluprácu s ďalšími dvoma susedmi – Poľskom a Maďarskom – do jej dnešnej podoby. Vyšehradská skupina (V4) je v súčasnosti dobre etablovanou a úspešnou značkou v strednej Európe a tiež vzorom demokratickej tranzície, hospodárskej transformácie, regionálnej spolupráce a európskej integrácie pre ďalšie krajiny juhovýchodnej či východnej Európy. Slováci a Česi v r. 1992 a neskôr dokázali, že všetky sporné históriou vygenerované otázky, ktoré sú komplikované politicky, štátoprávne, národnostne, socioekonomicky či akokoľvek inak, je možné a zároveň nutné riešiť pokojným a ústavným spôsobom. V prospech stability a prosperity regiónu, štátu a jeho občanov. Navyše, Slovensko, ako takmer neznáma nová „štátna entita v regióne“, dokázalo silný politický potenciál negatívnych očakávaní na medzinárodnej scéne po rokoch premeniť na vyslovene pozitívny, na „úspešný príbeh“, ako hovoria v Amerike a západnej Európe. Aj to je precedens a príklad, ktorý pomáha tzv. „novým štátom Európy“ (napr. na západnom Balkáne) prekonať stavy frustrácie z ťažkostí transformačného obdobia.

Aké sú podľa Vás v dnešnej dobe hlavné rozdiely medzi Českom a Slovenskom, medzi Čechmi a Slovákmi?

I.Gašparovič: Slováci a Česi sú dva staré západoslovanské národy, ktoré sa isté obdobie histórie vyvíjali „vedľa seba“ a istý čas „žili spolu“. Napriek etnickej a jazykovej blízkosti majú, pochopiteľne, dnešní Slováci a Česi svoje vlastné národné špecifiká. S veľmi veľkou mierou zovšeobecnenia možno konštatovať, že Česi sa vyznačujú azda väčším pragmatizmom, zatiaľ čo Slováci vyššou mierou emocionality, než naopak. Pokiaľ ide o porovnanie oboch ekonomík, po 20 rokoch od rozdelenia sú si SR a ČR bližšie než kedykoľvek predtým, pričom treba uviesť, že SR mala v r. 1993 objektívne horšiu „štartovaciu pozíciu“. SR však český náskok dokázala dobehnúť vďaka tvrdým štrukturálnym reformám. Priemerný rast HDP bol počas dvoch dekád samostatnosti v SR 4,6 %, zatiaľ čo v ČR len 2,8 %. Podľa údajov Eurostatu Čechov sme dokonca predbehli v hrubých disponibilných príjmoch prepočítaných na kúpnu silu. V r. 2010 tak priemerný príjem v SR dosiahol 68 % priemeru EÚ, zatiaľ čo v ČR 66 %.

Na druhej strane, hoci sa hospodárske rozdiely postupne znižujú, v SR sú cca o 19 % nižšie mzdy než v ČR. V r. 2012 dosahuje priemerný mesačný plat v SR 805 eur, v ČR je to po kurzovom prepočte cca 995 eur. Za riekou Moravou je dlhodobo nižšia aj miera nezamestnanosti, pričom rozdiel medzi ČR a SR je aktuálne cca 7 verzus 14 percentuálnych bodov. Za oveľa dôležitejšie než akcentovanie prípadných rozdielov však považujem skutočnosť, že Slováci a Česi sú si naďalej veľmi blízki, veľmi dobre si rozumejú, sú ochotní vzájomne si pomáhať. Veľmi symbolickým dôkazom slovensko-českej vzájomnosti je o.i. to, že v oboch štátoch si aj po rozdelení federácie pripomíname (hoci rôznym spôsobom) výročie 28. októbra, tzn. deň vzniku Česko-Slovenska v r. 1918. Pred niekoľkými dňami sa uskutočnilo spoločné rokovanie vlád oboch krajín (29.10.2012). Chceme v tomto pozitívnom trende naďalej pokračovať.

Čo si myslíte o spoločnom kultúrnom prostredí v Česku a na Slovensku?

I.Gašparovič: Slovákov a Čechov dnes už nemusí spájať štátny zväzok, aby mohli tieto dva národy kultúrne spolupracovať. Naše jazyky sú si veľmi blízke, kým my čítame s obľubou českú literatúru, Česi milujú slovenských hudobných interpretov. Televízie vysielajú spoločné spevácke šouprogramy, v slovenských filmoch hrajú českí herci a naopak. Ku kultúrnemu prepojeniu prispievajú aj zmiešané manželstvá Slovákov a Čechov.

Ako hodnotíte vzťahy Českej republiky a Slovenskej republiky v oblasti športu?

I.Gašparovič: Česko-slovenská hokejová škola patrila k jednej z najlepších na svete a potvrdzujú to i úspechy našich národných reprezentácií aj po rozdelení federácie. Navyše množstvo slovenských aj českých hokejistov pôsobí v NHL a KHL. Od tohto ročníka sú rivalmi v Kontinentálnej lige Slovan Bratislava a Lev Praha. Ich nedávny vzájomný derby – duel v Prahe vypredal prvýkrát od vstupu Leva do KHL tamojšiu arénu. Aj to svedčí o veľkom fanúšikovskom duchu našich národov a verím, že to bude tak aj naďalej. V súčasnosti sa dokonca otvára diskusia aj o spoločnej česko-slovenskej futbalovej lige.

Dá sa povedať, že politika rozdelila Československo, ale dnes je to ekonomika, ktorá tieto dva štáty spája. Možno uvažovať napríklad aj o založení spoločnej ambasády, či o koordinácii v oblasti armády?

I.Gašparovič: Česko je našim najdôležitejším obchodným partnerom, máme množstvo spoločných investícií doma i v tretích krajinách. Ako členovia EÚ vítame možnosť vytvárania spoločných zastupiteľských úradov. Dokonca aj v rámci Vyšehradskej štvorky zdieľame názor, že naše veľvyslanectvá by mali pomáhať občanom v zahraničí, či už ide o Čecha, Slováka, Maďara alebo Poliaka. Vynikajúca je i naša kooperácia v mierových misiách a operáciách krízového manažmentu NATO, EÚ a OSN. V súčasnosti - 20 rokov po rozdelení federácie, môžem s istotou konštatovať, že obe naše republiky, oba naše národy sú si ešte bližšie, ako počas federálneho štátu. Žijeme v zjednotenej Európe, ako členovia Európskej únie nemáme v Schengenskej zóne hraničné kontroly, občania môžu pokojne cestovať, pracovať i študovať v krajinách na obidvoch stranách rieky Morava. Českú republiku považujeme za svojho najbližšieho „spojenca“ a som veľmi rád, že to takto po dvoch dekádach od osamostatnenia Slovenskej republiky vnímajú aj naši občania.