Rozhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pre Le Monde, 28. 7. 2004

InterFrance Média (IFM): Akým spôsobom by ste Vy prezentovali Slovensko?
Ivan Gašparovič (IG): V prvom rade je dôležité pozrieť sa do histórie Slovenského národa. Slovensko je mladý štát, ale starý národ. Už v 8. storočí bola slovenčina jedným zo štyroch liturgických jazykov katolíckej Cirkvi a Maďari tvorili menšinu vo vzťahu k ostatným národom žijúcim v Uhorsku. Od roku 1993 sa Slovensko po rozdelení s Českou republikou začalo správať suverénne a sebestačne, začalo sa usilovať o vstup do európskych zoskupení a tiež do NATO. Podmienky sa vytvorili po tom, ako na Slovensku padol komunizmus. Dnes môžeme povedať, že Slovensko za krátkych 11 rokov existencie dosiahlo maximum možného. Postupne sa stalo členom Rady Európy, NATO aj členom EU. Z týchto postojov Slovensko dnes začína budovať svoj nový moderný štát, založený na demokratických princípoch.

IFM: Vo svojej inauguračnej reči ste hovorili o tom, že Slovensko sa zameriava na trhovú ekonomiku a na vzťahy. Ako ste to mysleli?
IG: Slovensko sa v súčasnej dobe jednoznačne hlási k Lisabonskej stratégii, ktorú však nevnímam ako centrálne riadený projekt, ale ako súhrn reforiem, vykonávaných jednotlivými štátmi Európskej únie. Dlhodobým cieľom Slovenska je dosiahnuť dlhodobo udržateľný rast ekonomiky, čím sleduje aj postupné zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Slovenská republika má v perspektíve úlohu znížiť štrukturálnu mieru nezamestnanosti do roku 2010 pod hranicu 10 %. V rámci napĺňania kritéria Paktu stability Slovensko chce do roku 2006 znížiť deficit verejných financií na úroveň 3 % HDP. V rámci týchto predstáv Slovensko už dnes realizuje novú daňovú reformu a od budúceho roku by sa mala začať uplatňovať reforma starobného dôchodku. Toto všetko dnes ukazuje, že sa zlepšuje aj vonkajšia bilancia Slovenska. V súčasnosti Slovensko exportuje do krajín EU 60 % svojich výrobkov. Po vstupe do EU očakávame, že nebude dlho trvať a náš export do týchto štátov bude tvoriť 90 % výrobkov. Tieto prognózy a výsledky dnes na Slovensku otvárajú možnosti pre zahraničných investorov a musím povedať, že v poslednej dobe zahraniční investori Slovensko vyhľadávajú. Najväčší podiel na zahraničnom obchode má v súčasnosti firma Volkswagen a dá sa povedať, že Slovensko sa dostáva do povedomia výrobcov automobilov, keďže veľkú investíciu na Slovensku teraz realizuje aj firma PSA Peugeot Citroen. Dokonca som počul, že už aj ďalšia automobilová spoločnosť prejavila záujem o Slovensko, aj keď neviem, či z tohto pohľadu by sa Slovensko nedostalo do rizika, ak by sa špecializovalo na jeden produkt. V súčasnosti sú to však pre Slovensko výhodné investície. Trnavský región zvýši zamestnanosť o vyše 6 500 pracovných miest, resp. výroba v PSA Peugeot Citroen zamestná 6 500 ľudí, a to nielen z regiónu Trnava. Počíta sa, že podniky, ktoré budú dodávať komponenty pre Peugeot Citroen zamestnajú ďalších 9 000 občanov. Vo vzťahu k znižovaniu nezamestnanosti je to pre Slovensko veľký úspech. Keď som spomínal všetky tieto ekonomické pozitívne perspektívy, musím tak ako ste reagovali na moje inauguračné vystúpenie povedať, že pri týchto úspechoch zatiaľ nezaznamenávame taký výrazný úspech pri znižovaní sociálnych nedostatkov, ktoré na Slovensku sú. Život na Slovensku pri porovnaní ekonomických a sociálnych ukazovateľov sa skutočne zhoršil. Stále je tu vysoká miera nezamestnanosti a nízke zárobky, čo je zasa výhodné pre investorov a podnikateľov. Slovensko kleslo podľa rebríčka o životnej úrovni obyvateľov, ktorý vydáva OSN, z 39. na 42. miesto, čo nie je dobrý signál. Nestačí mať len stabilnú ekonomiku, ale je potrebné v rámci zvyšovania ekonomickej sily hľadať odozvu najmä na Slovensku pri vyrovnávaní ekonomicko-sociálnych rozdielov v regiónoch. Slovensko má nevyrovnanú ekonomicko-sociálnu politiku regiónov. Stále je vysoká inflácia. Toto má však určitý odraz aj v nutných krokoch, ktoré musí vláda robiť, a to sú štrukturálne reformy. Slovensko sa pustilo veľmi razantne do reforiem. A to je to, čo ste v mojom inauguračnom prejave postrehli ako určitú výčitku, že vláda pri realizácii týchto reforiem nemala zhodnotené dopady najmä na sociálne postavenie občanov.

IFM: Spomenuli ste, že Slovensko je síce mladý štát, ale na druhej strane starý národ. Ako v súvislosti s tým vnímate zmeny na Slovensku, hlavne za posledných 15 rokov a ako vnímate národnú identitu pre ostatný svet?
IG: Prvý krok a zároveň to podstatné je, že sme sa stali samostatným štátom po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a hneď po 1. januári 1993 sme nadviazali bilaterálne styky s viac ako 50 krajinami a počet našich ambasád v zahraničí stále stúpa a tiež vďaka našej zahraničnej politike sme sa dostali do povedomia, ktorú chceme tvoriť v rámci politiky EU, NATO a OSN. Slovensko nielen svojou kultúrou a históriou sa dostáva do povedomia Európy a sveta, ale aj budovaním nového Slovenska na základe nových ekonomických vzťahov. Slovensko sa otvára svetu a myslím, že každý kto príde dnes na Slovensko zistí, že Slovensko je naozaj kultúrnym národom Európy. Ako som naznačil na začiatku na Slovensku dokonca bol prvý kresťanský kostol v strednej Európe, skôr ako v Poľsku.

IFM: Mnohí ľudia Vás spájajú s pánom Mečiara, chcel by som položiť túto otázku priamo Vám, ako Vy vnímate to, čím sa odlišujete od pána Mečiara?
IG: Takúto otázku som dostával aj v priebehu volebnej kampane, odpovedal som dvoma slovami – volám sa Gašparovič. Určite, že môj pohľad na vnútornú a zahraničnú politiku v niektorých predstavách sa líšil a líšil sa od začiatku. Je pravda, že s pánom Mečiarom som spolupracovali viac ako 10 rokov a myslím si, že naše prvé kroky najmä pri vytváraní nového štátu boli veľmi pozitívne. Asociované štáty, ktoré sa zbavili socializmu museli absolvovať jeden základný krok, a to zmenu zo socialistického systému na systém trhový. To znamenalo pristúpiť k privatizácii, a tak ako privatizácia bola potrebná, tak bola do určitej miery aj problematická. K privatizácii sa často dostávali ľudia, ktorí nemali záujem okrem získania majetku rozvíjať tieto podniky. Došlo k veľkým daňovým a finančným únikom, mnohé podniky skrachovali. To vytváralo v politickej atmosfére Slovenska súboje politických strán práve o majetok. Privatizácia poznačila všetky etapy vývoja Slovenska a tu dochádzalo k určitým nezhodám medzi mnou a pánom Mečiarom. Najmä pri vedení politickej strany z pohľadu riešenia problémov pri nerešpektovaní názorov iných, či už opozičných alebo aj neutrálnych názorov. Strana pána Mečiara sa dostala do izolácie, nevedela nájsť koaličného partnera, a preto aj keď voľby vyhrávala v posledných voľbách vládu nezostavovala. Tu dochádzalo k názorovým nezhodám medzi mnou a pánom Mečiarom, a preto som túto stranu opustil. Aby som to jednou vetou zhrnul, pokiaľ išlo o budovanie nového štátu, myslím, že pán Mečiar má na tom zásluhu, ktorú mu nemožno zobrať. Postupne sa však svojim direktívnym rozhodovaním dostal do izolácie, kedy akákoľvek spolupráca s ním bola nemožná.

IFM: Hovoríte o tom, že Slovensko je otvorená krajina, ako je podľa Vášho názoru Slovensko v Európe vnímané a ako by malo byť vnímané?
IG: Som presvedčený, že zo začiatku Slovensko nebolo chápané z reálneho postavenia. Často sa vytváral o Slovensku obraz, ktorý neexistoval. Poviem vám jeden príklad. Po roku 1989, keď padli bariéry a Berlínsky múr, Československo sa stalo bez akýchkoľvek problémov ako druhá postsocialistická krajina po Maďarsku členom Rady Európy. Bez poukazovaní zo strán iných štátov na otázky cirkevnej, občianskej alebo aj inej diskriminácie Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sme obaja museli znovu požiadať o členstvo v rade Európy samostatne. Reakcia na Českú prihlášku bola pozitívna, bez problémov, ale Slovensko bolo okamžite označované za nacionalistický štát, kde nie je pluralita názorov, kde sa potláča Cirkev a národnostné menšiny. Môžem zodpovedne povedať, že to nie je pravda. Slovensko v tom čase malo tie isté zákony ako Česká republika. Postupne sme na základe demokratických princípov menili zákony a môžem povedať, že po tom, ako nás dlhé roky navštevovali raportéri Rady Európy svoj pohľad jednoznačne menili. Svedčila o tom aj výstupná správa raportérov Rady Európy pod vedením pani Halonen, súčasnej Fínskej prezidentky, že Slovensko môže byť príkladom pri riešení národnostnej otázky pre ostatné krajiny. Som presvedčený, že je to skutočne pravda. Áno, máme jeden problém, ale nie je to problém týkajúci sa len Slovenska ani novej Slovenskej republiky. Je to problém, s ktorým sa po storočia borí celá Európa, niekde úspešne, niekde menej úspešne, a to je problém s Rómami. Slovenská vláda však má predstavu a dlhodobý plán na riešenie tohto problému. Som presvedčený, že teraz sa nám spolu v EU podarí tento problém vyriešiť.

IFM: Ako hodnotíte súčasné budovanie Európskej Únie, pretože sa hovorí, že Európa by sa mala stať prosperujúcim kontinentom? Čo by podľa Vášho názoru mohlo Slovensko priniesť do EU?
IG: Slovensko robilo všetky kroky, aby sa do EU dostalo, pretože existenciu mojej krajiny v tomto geopolitickom priestore bez právplatného členstva v EÚ si viem, len veľmi ťažko predstaviť. Na druhej strane si uvedomujeme, že EU nebude nejakým združením pre sociálne programy. Kto chce v EU prospievať, bude musieť vynaložiť veľa energie a môj výrok vo vzťahu k účinkovaniu Slovákov v EU je taký, že EU nám nebude nič dávať zadarmo, ale na druhej strane nebude nám brániť našej iniciatíve. Čiže bude záležať na nás a na jednotlivých štátoch akou formou sa v EU presadia. Slovensko svoju identitu bude musieť v EU zdôrazňovať nielen históriou a svojou kultúrou, ale aj ekonomickou silou, ktorú na Slovensku vidím v rozvíjaní malého a stredného podnikania, ktoré bude schopné vytvárať stabilné pracovné miesta.

IFM: Ako by ste popísali svoje osobné vnímanie vzťahov Slovenska a Francúzska, najmä teraz, keď obidva štáty sú členmi EU?
IG: Môžem odpovedať jediným slovom, a to pozitívne. Mohli by sme rozprávať o spolupráci s Francúzskom v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, ale aj politickej. Jedna z najvýznamnejších slovenských osobností 20. storočia - vedec, astrológ, politik a vojak Milan Rastislav Štefánik bol francúzskym generálom. O jeho historických zásluhách pre Slovensko i Francúzsko svedčí aj skutočnosť, že vo Francúzsku má aj sochu. V súčasnosti je spolupráca jednoznačná, daná členstvom v EU a NATO. Zo strany ekonomickej je tu jednoznačný dôkaz, spomínaná investícia Peugeot Citroen. Pokiaľ ide o európsku politiku, tá je budovaná na báze spoločnej európskej politiky v rámci EU. Som presvedčený, že do budúcnosti Francúzsko ako jeden z ekonomicky aj politicky najsilnejších štátov Európy bude pre Slovensko tým, s ktorým sa bude podieľať na budovaní európskej politiky. Tiež som presvedčený, že Slovensko v rámci EU, ale aj NATO nebude štátom, ktorý bude len prijímať názory a rozhodnutia, ale bude štátom, ktorý bude pri tvorbe týchto názorov a rozhodnutí. Dúfam, že Slovensko bude pre Francúzsko zodpovedným a rešpektujúcim partnerom.

IFM: Ešte nedávno ste boli v úzkom kontakte s mladými ľuďmi, pretože ste pôsobili ako pedagóg, dokonca ste boli medzi študentmi veľmi obľúbený. Aké hodnoty by ste chceli preniesť na súčasnú mladú generáciu, ale aj na budúce generácie?
IG: Posledné roky svet zažíva veľmi dynamickú politiku, najmä v sociálnych zmenách a prvoradou úlohou pre budúce generácie je urobiť všetko pre to, aby nedochádzalo k tým momentom, ktoré vo svete začínajú nadobúdať široké rozmery, a to je netolerancia, korupcia a terorizmus. Môj odkaz pre mladých ľudí je, žiť slobodným životom, ale zároveň rozumným a rešpektujúcim sa navzájom. Ja som na mojom inauguračnom vystúpení okrem iného vo vzťahu k občanom povedal vetu, aby sme vo vzťahu jeden druhému boli ľudskí ľudia.

IFM: Do istej miery sme už spomínali Vaše predstavy o vývoji Slovenska, aká je však vaša vízia vývoja Slovenska na najbližších 15 rokov, teda do roku 2020?
IG: Ja som na začiatku naznačil víziu, kde som hovoril, dokedy chce Slovensko dosiahnuť stabilitu, zníženie nezamestnanosti a inflácie a podobne. Toto sú myslím tie ciele, ktoré Slovensko musí dosiahnuť, no jeden z problémov, ktoré Slovensko má bude otázka riešenia vnútornej politickej stability. Na Slovensku je strašne veľa politických strán, ktoré medzi sebou súťažia až bojujú a dokonca tie politické strany s veľmi blízkou filozofiou a programom. Bude preto úlohou do budúcna, a to by si mali mladí ľudia uvedomiť, robiť všetko pre to, aby sa na Slovensku vykryštalizovali stabilné politické strany, ktoré bude občan akceptovať a rešpektovať a vytvorí tak politickú stabilitu najmä v parlamente. Parlament tak bude vo vzťahu k svojej vláde schopný schvaľovať vládne programy a pomáhať pri ich realizácii.

IFM: Táto príloha novín Le Monde Vám dáva možnosť vyjadriť svoje silné posolstvo pre čitateľov týchto novín. Čo by ste im chceli odkázať?
IG: V 50-tych rokoch na Slovensku aj vo svete prebiehala studená vojna a boj o postavenie jednotlivých štátov a zaradenie do určitého systému. Dnes môžeme povedať, že takýto svet už neexistuje, najmä nie v Európe. Dnes by úlohou mala byť prosperita občana. To je úloha pre nás a pre všetky štáty do budúcnosti, pretože štáty budú slobodné a suverénne vtedy, keď bude slobodný a suverénny občan.