Aktuality
   

Rozhovor pre mesačník Extra Plus, 1. 3. 2009

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2009 | Rozhovor pre mesačník Extra Plus, 1. 3. 2009

Kampaň nemá byť šou

Ivan Gašparovič: Nik z mojej rodiny, a už vôbec nie ja, by sme do niečoho takého, ako je BMG, nikdy nevstúpili


Eva Zelenayová, Pavel Kapusta


Podľa prieskumov verejnej mienky má favorit blížiacich sa prezidentských volieb víťazstvo isté už v prvom kole. Podľa tzv. slovenských médií môžu byť výsledky volieb také prekvapujúce ako pred piatimi rokmi, keď bol favorizovaným kandidátom Eduard Kukan, no nakoniec sa ním nestal. Voliči neprišli voliť, lebo ho považovali za istého víťaza.

O tom, že Slovensku nežičiace médiá si veľmi želajú podobný výsledok, svedčia aj články ladené v prospech opozičnej kandidátky. Neriešia problematický osobnostný profil liberálky podporovanej kresťanskou stranou, hľadajú šmuhy na tvári protikandidáta. Doteraz nezmierený s úspechom svojej bývalej straníckej dvojky, ktorá ho porazila vo volebnom zápase o post hlavy štátu pred piatimi rokmi, je aj Vladimír Mečiar a pred tohtoročnými voľbami to dáva jasne najavo. Víťaz tohto zápasu je v špičkovej politike pomaly už dvadsať rokov, vždy na najvyšších ústavných postoch. Bol spoluaktérom najdôležitejších politických rozhodnutí v najnovšej slovenskej histórii, je spoluautorom slovenskej ústavy a od roku 1993 prvým nekonfrontačným prezidentom. Docent práva, prezident Slovenskej republiky a zároveň kandidát na funkciu prezidenta v ďalšom volebnom období - Ivan Gašparovič.

Svoju kandidatúru ste ohlásili v poslednej chvíli. Prečo?

Už pred piatimi rokmi, keď som nastúpil do úradu prezidenta republiky, dostával som otázky od médií, ale aj občanov, či budem pokračovať aj v nasledujúcom volebnom období. Čiže tieto otázky tu boli permanentne, no ja som sa k nim verejne nevyjadroval. Mal som svoje prezidentské povinnosti a im som sa venoval. Na druhej strane som bol druhým kandidátom, čo svoju kandidatúru predložil do NR SR.

Čo rozhodlo, že sa znova uchádzate o post hlavy štátu?

Vlani v septembri ma navštívili členovia prípravného výboru občianskeho združenia Náš prezident a požiadali ma, či by som súhlasil s tým, že ma predstavia ako svojho kandidáta. Súhlasil som s podmienkou, že si to želajú občania a potvrdia to svojimi podpismi pod petíciou. Za necelý mesiac doniesli tridsaťtisíc podpisov.

Sú medzi členmi občianskeho združenia Náš prezident nejaké známe osobnosti?

Napríklad historik a diplomat profesor Matúš Kučera, dlhoročný choreograf SĽUK-u Juraj Kubánka, tréner hokejistov bratislavského Slovana Robert Pukalovič a čo ma osobitne teší, do tejto iniciatívy sa zapojilo veľmi veľa mladých ľudí, najmä študentov. Doteraz som pre svoju kandidatúru, okrem toho, že som s ňou súhlasil, nič neurobil. Čas pre moje aktivity nastane až počas oficiálnej kampane.

Pätnásťdňová predvolebná kampaň, ako ju definuje zákon, je časovo absolútne nedostatočná aj pre známejších kandidátov. Myslíte si, že občan má dosť informácií, aby sa správne rozhodol?

Tretíkrát bude volený prezident v priamych voľbách, teda občianskym hlasovaním, za rovnakých legislatívnych podmienok, aké sú dnes. Netvrdím, že zákon je dobrý, že ho netreba zmeniť, ale súčasné voľby sa už legislatívne meniť nedajú. Ak niekto z kandidátov tvrdí, že nemá dosť možností prezentovať sa, považujem to skôr za výhovorku. Ja som bol pred piatimi rokmi presne v tej istej situácii a nesťažoval som sa.

Napokon, zákon je problémový aj preto, že sa odvoláva na nejestvujúci tlačový zákon...

Áno.

V mnohých štátoch máva kampaň pred voľbami prezidenta oveľa búrlivejší charakter ako na Slovensku, napríklad v USA má podobu megašou, ktorou žije celá krajina. Je vám taký štýl kampane sympatický?

Nie je a ani si neviem predstaviť, že by na Slovensku bolo niečo podobné. V Amerike je úplne iný štýl politického a občianskeho života a nemyslím si, že by sme mali ľutovať, že u nás niečo také nemáme. Peniaze sa dajú využiť aj ináč, ako sa míňajú na kampaň v USA, ktorá je ovplyvňovaná obrovskými dolárovými injekciami od volebných sponzorov. A prezident potom musí naplniť veľké množstvo ich želaní - ako sa majú USA správať v domácej i zahraničnej politike.

Do súťaže vstupujú najmä kandidáti výrazne ideologicky vyprofilovaní. Či už ide o Františka Mikloška, Dagmar Bollovú alebo Ivetu Radičovú, predstavujú vyhranenú hodnotovú orientáciu. Aký je váš hodnotový svet?

Som v politike dvadsať rokov, takže moje predstavy budovania Slovenska sú občanom dostatočne známe. Môjmu heslu Myslím národne, cítim sociálne som sa nespreneveril a som presvedčený, že by malo byť krédom každého prezidenta.

A čo kresťanský rozmer?

O Slovensku neprajníci hovoria, že nemá svoju históriu, tradície, čo nie je pravda. Sme síce mladý štát, ale jeden z najstarších národov v Európe. Hoci bolo obdobie, keď Slováci nemohli mať svoje školy, nesmeli hovoriť po slovensky nielen v úradoch, v škole a na ulici, ale ani doma, aj po stáročiach si zachovali svoju kultúru, tradície, jazyk, územie a vieru. A myslím si, že práve viera zohrala veľkú úlohu, že dnes môžeme hovoriť o Slovensku ako o slobodnom, demokratickom štáte, ktorý rešpektuje celý svet.

Aký by mal byť ideálny prezident?

To je hypotetická otázka. Na svete neexistuje nič ideálne. Ale prezident by mal akceptovať realitu, a to nie je vždy jednoduché.

Myslíte si, že je správne, ak sa prezident drží v ústraní politického zápasu?

Nie, prezident sa musí zúčastňovať na politickom zápase, ale je rozhodujúce, kedy a z akých dôvodov. Je nešťastím, ak prezident kričí, vrieska a búcha po stole len preto, aby o ňom vedeli, že tu je. Nie je vecou prezidenta, aby zasahoval do vnútropolitického zápasu strán. Ale ak sa to týka štátu, potom musí jednoznačne dať najavo svoje postoje a vstúpiť do politického boja. Spomeňme si, koľko bolo kriku pri zostavovaní vlády po posledných parlamentných voľbách. Musel som konať rýchlo, lebo akékoľvek odďaľovanie vytvorenia novej vlády by bolo na Slovensku vytváralo politický nepokoj a situácia by sa bola zhoršovala. Bolo mi jasné, že ak by som nekonal hneď po predložení návrhu novej vlády zo strany Roberta Fica, vznikol by priestor na rôzne politické a zákulisné boje a Slovensko by na novú vládu čakalo aj niekoľko mesiacov. V Česku aj Rakúsku taká situácia nastala. Ja som podobný scenár nedopustil. Podobne razantne som sa postavil proti niektorým slovenským europoslancom nielen maďarskej národnosti, ktorí sa postavili negatívne k vláde a vytvárali atmosféru, že Slovensko sa mohlo dostať do veľkých problémov.

Čiže je dobre mať skúseného prezidenta?

Som presvedčený, že áno. V prezidentskej funkcii je už neskoro zaúčať sa do politiky, to by bolo zlé. Ale ešte horšie je, ak niekto ide do boja o funkciu len preto, že ho do toho niekto tlačí. Pamätám sa, ako niektorí predstavitelia aj zo súčasných kandidátov hovorili, že by funkciu prezidenta nezvládli a dnes kandidujú.

Do úvahy v prvých prezidentských voľbách prichádzalo aj vaše meno. Váš vtedajší stranícky kolega Michal Kováč vás odhováral, že ste mladý, že ešte môžete byť prezidentom neskôr. Verili ste tomu?

Vtedy som bol členom HZDS a veľa členov a sympatizantov ma vyzývalo, aby som išiel kandidovať. Ja som to rázne odmietol a možno jednou z príčin bol aj môj vek. Politický aj fyzický. Iba aktívnou účasťou v politike a spoločenskom živote človek získava nezaplatiteľné skúsenosti, ktoré potrebuje na vykonávanie funkcie prezidenta. Vtedy som nemal záujem a povedal som nie. Je pravda, že Michal Kováč mi povedal, že som ešte mladý, ale jeho slová neboli tým rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý som odstúpil. Cítil som, že táto funkcia je pre skúsenejších a Michal Kováč bol v politike už aj za federácie. Ja nie. Či sa niekedy v budúcnosti stanem prezidentom, tým som sa vtedy naozaj nezaoberal.

Prezident republiky má každý rok možnosť podať správu o stave republiky. Vy ste toto právo využili trikrát. Vaša predposledná správa nebola typickou, vyjadrili ste v nej podporu vláde po parlamentných voľbách. Štandardné parametre mala opäť tá tretia, s ktorou ste vystúpili pred pár dňami...

Ide o právo, nie povinnosť prezidenta a vystúpiť by mal podľa toho, či si to situácia v štáte alebo aj vo svete vyžaduje. Poslednú správu som mal pripravenú už dlhšie, ale veľmi som zvažoval, či nevystúpiť až po voľbách, keďže moje funkčné obdobie sa končí až v polovici júna. Bral som do úvahy, že postoj médií ku mne je taký, že nech poviem čokoľvek, vždy to obrátia proti mne. Nikomu nebránim vyjadrovať sa slobodne, len konštatujem realitu. Po dlhšom zvažovaní som sa nakoniec rozhodol, že v parlamente vystúpim aj s rizikom, že poniektorí novinári toto moje legitímne právo označia za súčasť predvolebnej kampane.

Váš bývalý stranícky šéf Vladimír Mečiar sa netají tým, že využije všetko, aby vás pred verejnosťou znemožnil. Už vás spojil so zodpovednosťou za privatizáciu Nafty Gbely, v zásuvke má pripravené cédečko so zoznamom klientov BMG Invest. Kedysi ste boli blízki spolupracovníci, nie je to smutné?

Málokto na Slovensku nepozná postoje nás dvoch a málokto nevie, prečo aktivity Vladimíra Mečiara vo vzťahu ku mne sú negatívne, stále sa stupňujú a vytvárajú hektickú atmosféru. Pán Mečiar si vymýšľa - o privatizácii, BMG, o kadečom. Chcem čestne vyhlásiť, že nik z mojej rodiny, a už vôbec nie ja, by sme do niečoho takého nikdy nevstúpili, pretože vieme, čo to je. Takže sa tým nemienim zaoberať. Na druhej strane by bolo dobré, keby pán Mečiar verejne tie mená prečítal - aspoň sa dozvieme, koľko desiatok priezvisk Mečiar na tom zozname bude. Veď nie je jeden Gašparovič na Slovensku, ani jeden Mečiar.

Podpredseda KDH Daniel Lipšic dosť nešťastne vstúpil do zápasu o prezidentskú funkciu, keď deklaroval podporu kandidátke opozície Ivete Radičovej a súčasne sa ospravedlňoval za to, že bývalá vládna garnitúra, ktorej súčasťou bola aj Iveta Radičová, morálne zlyhala. Ako hodnotíte túto jeho iniciatívu?

Keď som to počul, tak som to nepochopil. Čo tým Lipšic myslí a na koho sa obracia? Koho vyzýva? Nechcem jeho vystúpenie hodnotiť. S tým sa musia vyrovnať tí, čo v tom čase robili vládnu politiku. Ak ju robili štýlom, ako to opísal Lipšic, potom si myslím, že je potrebná sebareflexia. A veľmi silná.

Z prieskumov agentúry MVK vyplýva, že až 40 percent voličov KDH je rozhodnutých voliť vás, 33 percent Mikloška a len 25,5 percenta chce hlasovať za Radičovú. Čo myslíte, prečo vám dávajú voliči KDH prednosť pred liberálkou Radičovou?

Už ste si aj odpovedali. Bolo by predsa proti kresťanskej filozofii, keby kresťania alebo tí, čo majú iné hodnoty ako voľnomyšlienkari, hlasovali za kandidáta, ktorý patrí do tejto skupiny.

Čo si myslíte, komu viac vyhovuje, že ste umierneným prezidentom - koalícii alebo opozícii?

Ja by som nehovoril o umiernenosti, skôr o zodpovednosti a už vôbec nie o tom, komu to má viac vyhovovať. Bol som vo funkcii prezidenta počas pôsobenia dvoch celkom odlišných vlád. Politicky aj filozoficky. A vždy som stál na pozícii vytvárania atmosféry pokoja. Rešpektoval som minulú vládu, ak jej kroky boli v záujme Slovenska. Nezhodli sme sa najmä v sociálnych otázkach, lebo som bol presvedčený, že nie sú na prospech všetkých občanov. Dnes počúvam, že som taký ako Smer. Lenže moja filozofia a sociálne programy sú takmer zhodné s politickou stranou Smer, takže nevidím dôvod, prečo by som mal svoje postoje meniť len preto, že ich má také isté najsilnejšia vládna politická strana. Nech by prišla akákoľvek vláda a jej program bude zhodný s mojou predstavou pomáhať občanom a budovať náš štát, bude mať moju podporu.

Oslovili vás niektoré témy vašich konkurentov? Uskutočnili by ste ich?

Oslovili ma v tom, že vychádzajú z mojich predstáv.

Zrejme sa budete chcieť vyhnúť priamej konfrontácii s názormi protikandidátov. Nemožno však prehliadnuť urputné úsilie Radičovej a jej tímu získať voličov za každú cenu. Ako by ste charakterizovali ambíciu tejto dámy miešať karty v slovenskej politike z pozície prezidentky?

To by ste sa mali spýtať jej. Je pravdou, že svojho času vyhlásila, že sa nebude usilovať o post hlavy štátu, takže za jej kandidatúrou jednoznačne vidím vôľu strany, ktorej je podpredsedníčkou a ktorá jej to dala za úlohu. Z tohto pohľadu je jej úsilie oprávnené, je však otázne, ako by potom nestranícky vykonávala funkciu prezidentky.

Ste presvedčený, že jej kandidatúra je skôr záujmom SDKÚ-DS ako jej osobným?

Podľa jej vlastného vyjadrenia áno.

Takže je na tom lepšie prezident, ktorý svoju funkciu vykonáva bez straníckeho pozadia, iba podľa svojho svedomia?

Určite. Na druhej strane prezident nemôže byť osamelým bežcom. Musí reagovať na politické dianie a spoluvytvárať postoje štátu predovšetkým smerom von. Prezident musí prijať aj názory oponentov, ak sú v záujme politiky štátu.

Vráťme sa ešte k americkému štýlu prezidentskej kampane, kde prichádza k priamej konfrontácii kandidátov, a napriek vášmu postoju k nej sa z nej trochu inšpirujme. Tam bez okolkov zaznieva argumentácia, prečo ja áno a prečo môj protivník nie. Tak teda, prečo vy áno a prečo Radičová nie?

Predovšetkým preto, že za mojou kandidatúrou sú občania a za Radičovou politická strana. Mám dlhoročné skúsenosti z politiky, ktoré dokážem pretaviť do rozhodnutí v prospech občanov i štátu. Napríklad otázka vrátenia zákonov sa javí ako jednoduchá vec, ale nie je. Zákon môže prezident vrátiť, ak je v rozpore s ústavou, ale aj vtedy, keď zistí, že vplyv zákona môže mať veľmi negatívny dosah na sociálne postavenie občanov. Stranícky kandidát to má ťažšie. Som rád, že moju kandidatúru podporujú dve veľké strany - Smer a Slovenská národná strana, ale rozhodujúce je, že som kandidátom občanov. Mám bohaté skúsenosti z medzinárodných inštitúcií. V OSN som napríklad vystúpil s návrhom na jej reformu, v centrále Európskej únie som hovoril o potrebe budovania alternatívnych zdrojov v energetike, podporil som budovanie atómovej energetiky a moje názory boli vložené aj do konečného dokumentu únie. Mať dobrý vzťah s premiérom a parlamentom je tiež veľmi dôležité, veď vieme, aké kontraproduktívne a nezmyselné boli v minulosti nezhody medzi ústavnými činiteľmi. Preto považujem za veľmi dôležité, aby prezident bol konsenzuálny.
Zrejme je to aj vaša najväčšia prednosť...

Je naozaj zbytočné vyhľadávať spory medzi vládou a parlamentom. Napriek tomu sa niekedy musím postaviť do pozície, keď nesúhlasím ani s vládou, ani s parlamentom. Tak to bolo v prípade učebníc s vyučovacím jazykom maďarským. Vôbec som neprotestoval proti dvojjazyčnosti názvov v učebniciach, ale proti tomu, že zákon bol v rozpore s ústavou a niektorými ďalšími zákonmi. Ja som rozhodol v zmysle zákonov, parlament politicky, ale naše rozhodnutia nevyvolali nijaké napätie medzi nami, ani v spoločnosti.

Ako ste spokojný s kompetenciami, ktoré prezidentovi vyplývajú z ústavy?

Slovensko je parlamentná demokracia a za úspechy či neúspechy nesie zodpovednosť vláda. Nie prezident. Prezident má kompetencie v rámci uzatvárania medzinárodných zmlúv, čo je dosť dôležité. Môj predchodca túto výsadu prenechal vláde, ja som si ju vzal späť. A môžem povedať, že mnohé zmluvy museli upravovať na základe mojich pripomienok. Ďalej je tu veľmi dôležitá úloha prezidenta ako reprezentanta štátu. Samozrejme, svoje postoje musí koordinovať s vládou a ministrom zahraničných vecí. Je známe, že sme sa v minulosti nie vždy zhodli, ale nakoniec sme našli riešenia.

Napriek tomu, že mnohí pozorovatelia aj politici vám zazlievajú vaše športové aktivity, práve zásluhou športu ste sa dostali napríklad na stránky amerických The New York Times. Tipovali ste výsledok hokejového zápasu Zvolen - Martin a v tejto súvislosti sa Times pýtajú, či nebudete vzorom aj pre amerického prezidenta Obamu. Teší vás takýto záujem?

Určite. Všade vo svete sa dobre prijíma, ak má prezident nejakého koníčka. Bývalý prezident USA Clinton hral na saxofóne a ľuďom to bolo sympatické, dokonca ho za to oslavovali. Ja nepotrebujem, aby ma národ oslavoval preto, že hrám na fujare, ale je mi ľúto, že to novinári zosmiešňujú. Na folklórnom festivale v Detve sme sa s lotyšskou prezidentkou Vairou Vike-Freibergovou objavili v našich národných krojoch a ľudia boli nadšení. Novinári zdesení. Netajím sa tým, že mám šport rád, preto neviem, prečo by som nemohol cez víkend navštíviť nejaké športové podujatie. V amerických médiách som sa však objavil aj v oveľa vážnejšej polohe. Napríklad vo Washington Post zverejnili moje politické názory na vzťah Európy, USA a Ruska, naposledy po stretnutí s prezidentom Bushom. U nás sa tieto veci nepublikovali.

Ako tipujete výsledky prezidentských volieb?

Nie som veštec. Bude tak, ako rozhodne občan.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]