Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na prijatí ocenených členov a dobrovoľníkov Slovenského Červeného kríža, Bratislava 5. 5. 2010

Vážená pani prezidentka Slovenského Červeného kríža,
vážení vyznamenaní a ocenení,
ctené dámy, vážení páni,

pred chvíľou ste si pri príležitosti každoročných osláv Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Zrkadlovej sieni primaciálneho paláca prevzali vyznamenania a ocenenia. Vyjadrenie úcty a vďaky za to, že ste ani na chvíľu nezaváhali nasadiť vlastné zdravie, či dokonca život, aby ste pomohli zachrániť život blížneho. Spoločnosť nezabúda a ctí si vás.

Som veľmi rád, že, už roky sa zachováva pekná tradícia spoločných stretnutí pri príležitosti vášho sviatku a oceňovaní najlepších členov a dobrovoľníkov červeného kríža. V dnešnom svete, žiaľ, zďaleka nie je samozrejmosťou nezištne pomáhať iným. Vy patríte k tým vzácnym ľuďom, ktorí sa dobrovoľne obetujú v prospech iných, ktorí potrebujú pomoc. Svoj voľný čas, svoje pohodlie ste zasvätili poslaniu pomáhať v núdzi, zmierňovať utrpenie, zachraňovať zdravie a životy. Vašim krédom sa stali slová zakladateľa Henryho Dunanta: Siamo tutti fratelli (všetci sme bratia), vyslovené v ťažkých časoch vojnových hrôz. Za to vám vyslovujem úprimnú vďaku ako prezident i ako občan Slovenskej republiky.

Novodobá história najmasovejšej dobrovoľníckej organizácie na Slovensku sa píše už viac ako deväť desaťročí. Napĺňa najhumánnejšie myšlienky a ciele – nezištne pomáhať všade tam, kde je to potrebné - v boji proti epidémiám, pri živelných pohromách, vo vojnových konfliktoch, či pomáhať núdznym a hladujúcim, ktorých je, žiaľ, i v 21. storočí ešte stále mnoho.

Takéto slávnostné chvíle nie sú príležitosťou len na vyslovenie vďaky za vykonanú prácu; otvárajú priestor hľadať odpovede na súčasné dianie vo svete, nepokojnom svete, v ktorom sme stále svedkami prejavov násilia, zla, ale i vojnových konfliktov.

Veľkým nebezpečenstvom pre ľudstvo sú aj prírodné katastrofy – zemetrasenia, záplavy, ktorých je pri klimatických zmenách oveľa viac ako v minulosti. A pred ničivými následkami sa účinne nevie chrániť žiadna krajina, či je bohatá alebo chudobná. Bohužiaľ, ešte aj dnes milióny ľudí trápi hlad, nedostatok pitnej vody, nemoci, na ktoré zomierajú, lebo nemajú na lieky. V treťom svete je ešte stále krutou realitou to, čo my, našťastie, nepoznáme. Základné ľudské istoty pre tieto ťažko skúšané národy nie sú samozrejmosťou, musia o ne bojovať i za cenu najväčších obetí.

Dlhé roky práce členov a dobrovoľníkov červeného kríža zanechali v našej spoločnosti dojem, akoby tu takáto organizácia bola od nepamäti. Jednoducho ste sa stali prirodzenou, neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života. A nielen vtedy, keď treba rýchlo pomáhať v nešťastí. Vaše pravidelné celoročné aktivity – spomeniem aspoň tú najdôležitejšiu: organizovanie bezplatného darcovstva krvi – sú pre našu spoločnosť nesmierne dôležité. Oceňujem aj vašu angažovanosť v oblasti zdravotnej výchovy obyvateľstva, pomáhate starým a chorým spoluobčanom, bezbranným a odkázaným. V duchu odkazu Henryho Dunanta: „Každý môže v rámci svojich možností a schopností urobiť niečo pre to, aby pomohol dobrej veci a urobiť tento svet lepším“. A to sú, podľa mňa, najdôležitejšie a najušľachtilejšie prejavy ľudskosti a solidarity s trpiacimi.

Jednoduché slová nesmierneho významu. Dnes, po vyše 150-tich rokoch rovnako aktuálne, možno ešte oveľa dôležitejšie. Naša krajina ešte stále trpí následkami, ktoré spôsobila svetová hospodárska a finančná kríza. Ľuďom berie prácu, podkopáva životné istoty. My všetci, celá naša spoločnosť, chceme a musíme obstáť v ťažkej skúške, ktorou prechádzame. Nebojím sa o výsledok, veď, ako sa hovorí, po každom mraku vyjde slnko. Ale v týchto ťažkých časoch sa musíme viac zomknúť a oveľa intenzívnejšie ako doposiaľ aplikovať výzvy k spolupatričnosti, tolerancii, ochote pomôcť. Jedným slovom k solidarite. Teda hodnoty, ktoré sú vám vlastné, inak by ste nemohli robiť to, čo robíte.

Vážené dámy, vážení páni,
som na vás hrdý a ďakujem vám za všetkých, ktorým ste pomohli. Prajem vám – a vaším prostredníctvom všetkým pracovníkom Slovenského Červeného kríža – dobré zdravie, spokojnosť v práci i v rodinách, a veľa, veľa síl pri napĺňaní vznešených princípov humanity.

Ďakujem vám, že ste prišli, som rád, že som opäť spoznal ľudí, ktorých životným krédom je obetovať sa a vlievať nádej tam, kde chýba, podať pomocnú ruku a s ňou aj kus svojho srdca – veď to je vari najväčší dar človeka človeku.