Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti štátneho sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu na pietnej spomienke pri Pamätníku obetiam protikomunistického odboja na cintoríne v Ružinove, Bratislava 17. 11. 2010

Vážení poslanci národnej rady ,
Vážený pán minister obrany,
vážený pán predseda Zväzu protikomunistického odboja,
vážené excelencie,
vážení účastníci pietneho zhromaždenia. 

Deň boja za slobodu a demokraciu má dva rozmery. Jeden, posúvajúc nás po horizontále času, sa nás pýta, čím boli pre nás hodnoty slobody a demokracie v našich dejinách. Ten druhý, posúvajúc nás po vertikále svedomia, sa nás pýta, čím sú pre nás tieto hodnoty dnes?

Občianske, politické, sociálne, hospodárske či kultúrne práva sa dnes berú ako samozrejmosť. V minulosti však väčšinou takou samozrejmosťou neboli. Národný, sociálny či politický útlak bol realitou, proti ktorej bojovalo mnoho generácií slovenských vzdelancov. Národohospodárov, politikov, spisovateľov, duchovných... Národnú či politickú slobodu, spravodlivý demokratický politický systém bolo potrebné vybojovať. Česť a sláva patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili tohto boja, alebo ho akokoľvek podporovali.

Aj ich zásluhou dnes žijeme v slobodnom, suverénnom, demokratickom štáte. No jedným dychom musíme priznať, že ani súčasný sociálno-ekonomický systém nie je dokonalý. Aj on má svoje nedostatky, ktoré využívajú vo svoj prospech jednotlivci a rôzne záujmové skupiny.

Neraz za cenu nerešpektovania základných práv a slobôd. Zárukou lepšej budúcnosti je však skutočnosť, že sa môžeme spoľahnúť na širokú občiansku podporu nášho ústavného zriadenia.

Vážení prítomní,
stojíme pri pamätníku, ktorý symbolizuje obete neslobody. Tú poslednú sme zažili na vlastnej koži. Nedemokratický systém, porušujúci základné práva a slobody, známy ako mašinéria totality, prinútil radových občanov prijímať pravidlá v rozpore so svojím svedomím a presvedčením.

17. november však nie je obyčajný deň v kalendári. Pre našu spoločnosť predstavuje zlomový historický moment. Spoločnosť prestala mlčať a tolerovať zlo. Nabrala odvahu prejaviť svoju mienku, slobodnú verejnú mienku. A zjednotila sa na potrebe politických zmien. Opustili sme nanútenú totalitu, zvolili sme slobodu a demokraciu. Samozrejme, nebolo by to možné bez širších geopolitických zmien, zániku bipolárneho sveta a konca studenej vojny.

Dnes využívame príležitosť vzdať poctu obetiam neslobody. Teda tým, proti ktorým sa viedli vykonštruované politické procesy, končili na popravisku, či v dlhoročných väzeniach. Politikom, literátom, vojakom, vedcom, biskupom, duchovným, rehoľníkom, ale aj roľníkom, živnostníkom i robotníkom.

Režim pod heslom zostrovania triedneho boja hľadal i videl svojich nepriateľov všade. S úctou spomíname na našich mučených i popravených politických väzňov. Spomíname i na tých, ktorí boli deportovaní mimo územia republiky. Ktorých zdravie a životy boli zničené vo väzeniach, v gulagoch, alebo v transportoch do táborov nútených prác.

Zoznam popravených, zastrelených na hraniciach či umučených nie je krátky.

Násilie bolo takmer vo všetkom. Roľníkom násilne odnímali pôdu, živnostníkom zatvárali dielne a obchody, kňazom odnímali štátny súhlas, veriacim odmietali ustanoviť biskupov, mnohým mladým ľuďom kvôli ich triednemu pôvodu či politickému presvedčeniu rodičov nedovolili študovať na vysokých školách. V slobodnom podnikaní, v slobodnej umeleckej tvorbe, v slobodnom šírení informácií videl režim svoje ohrozenie.

V tomto zložitom období totality sme dokázali vytrvalo a účinne vzdorovať ideologickému tlaku, aby sa nedostal do nášho súkromia. Najmä sila rodinných väzieb sa ukázala ako účinný prostriedok na odovzdávanie kolektívnej pamäti. Na uchovávanie hodnôt nášho duchovného a kultúrneho dedičstva. Tým sme si ubránili svoju duchovnú a národnú identitu, i svoju ľudskú dôstojnosť.

Diela trvalej hodnoty vytvorené v tomto období sú svedkom slobody a nezlomnosti ľudského ducha. I toho, že ani útlak a zastrašovanie nedokáže zničiť v ľuďoch sily tvorivosti, humanizmu a medziľudskej solidarity.

Vážené pietne zhromaždenie,
17. novembra sa na tomto mieste schádzame už roky. Uvedomujeme si nesmiernu dôležitosť toho, aby sa hodnotám slobody a demokracie dostávalo stálej pozornosti a úcty. Lebo aj dnes sa stretávame, hoci sporadicky, s prejavmi extrémistických skupín, ktoré propagujú hnutia obmedzujúce ľudské práva a slobody, či vyzdvihujúce totalitné režimy. Stretávame sa aj s útokmi na osobnú slobodu či majetok občanov, s násilím na športových podujatiach, s korupciou, so snahou ovplyvňovať výsledky volieb, či s inými negatívnymi spoločenskými javmi. Ba sme svedkami aj toho, ako sa pod falošnou zámienkou slobody prejavu porušuje zákon a ohrozuje bezpečnosť občanov.

Zápas za nastolenie slobody a demokracie nás stál mnoho úsilia. No ešte budeme musieť vynaložiť veľa síl, aby sme eliminovali všetky nástrahy, ktoré ohrozujú fungovanie demokratických inštitútov nášho spolužitia. Boj za ideály slobody a demokracie je trvalý, nikdy sa nekončiaci proces. Rozvoj demokratickej spoločnosti si vyžaduje najmä všestranné posilňovanie ústavnosti, právneho štátu a solidarity. A osobnú zodpovednosť. Aj za kvalitný, dôstojný a bezpečný život občanov.

Ďakujem Vám všetkým za to, že ste dnes prišli na toto pietne miesto. Spoločne tým vyjadrujeme úctu obetiam nespravodlivého režimu a naše odhodlanie zostať verní ich odkazu.