Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k účastníkom VI. zjazdu Konfederácie odborových zväzov SR, Piešťany 13. 11. 2008

Vážený pán prezident,
vážení odborári,
vážení účastníci zjazdu,
ctení hostia,

dovoľte, aby som pozdravil rokovanie tohto zjazdu a poďakoval sa Vám za doterajšiu aktivitu a angažovanosť pri presadzovaní záujmov a zlepšovaní sociálnych podmienok širokej obce odborárov, združených v odborových zväzoch.

Po roku 1989 sa na Slovensku sformoval moderný, pluralitný a stabilný systém reprezentácie záujmov. Záujmové skupiny, akou je i Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, sa stali stabilizujúcim prvkom nášho politického systému, neoddeliteľným spojencom demokracie.

Tak ako celá spoločnosť i vy, odborári, prešli ste svojím neľahkým vývojom. Boli obdobia, keď sa vám darilo viac, inokedy menej presadzovať odborové záujmy. Svoje peripetie poznáte dôverne.

Dnes, prostredníctvom svojich zástupcov v Hospodárskej a sociálnej rade, máte možnosť ovplyvňovať vážne politické rozhodnutia. A v nevyhnutných prípadoch organizovať aj efektívne nátlakové akcie. Hoci Konfederácia nemá priamu zákonodarnú iniciatívu, podarilo sa vám v uplynulých rokoch sústavným tlakom presadiť množstvo legislatívnych noriem v prospech zamestnancov. Verím, že vplyv odborov, pri hájení záujmov zamestnancov v rámci sociálneho dialógu, nezoslabne.

Aj na tejto pôde sa chcem poďakovať predstaviteľom odborov za dohodu o okruhu ekonomických ukazovateľov, tzv. Pakt stability, čím ste podporili plnenie maastrichtských kritérií. Spoločne sme dokázali zabezpečiť sociálny pokoj a zmier, aby sme od januára 2009 mohli na Slovensku platiť eurom.

Hoci sú maastrichtské kritériá tvrdými kritériami, ich plnenie prinieslo Slovensku viac úžitku ako sme pôvodne čakali. Myslím si, že nás donútili pracovať obozretnejšie a zodpovednejšie, čo sa dnes, v čase finančnej krízy a hospodárskej recesie, prejavuje na pripravenosti našej vlády, pracovať pružne a veľmi cielene. Zhodnocujeme metódy práce, ktoré vyvolali podmienky prijatia eura. Ale aj, paradoxne, také problémy, ako je odstavenie jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach a nedokončenie 3. a 4. bloku v Mochovciach. Považujem za úspech, ak dokážeme využiť negatíva vo svoj prospech. Dostavba Mochoviec dá prácu tisícom ľudí, poskytne nám energetickú sebestačnosť. Nové investičné projekty, rekvalifikácie, otváranie nových pracovných príležitostí, podpora mobility pracovnej sily, to sú – podľa môjho názoru – riešenia, ktoré môžeme a aj spúšťame proti znižovaniu výroby a prepúšťaniu z práce. Nepochybujem, že takéto kroky vítate aj vy, odborári.

O to viac, že Slovensko aj bez dôsledkov recesie – medzi ktoré patrí aj prepúšťanie z práce – trvalo zápasí s vysokou nezamestnanosťou. Povážlivá situácia je najmä vo vývoji dlhodobo nezamestnaných, kde sme sa v rámci EÚ ocitli na poslednom mieste. Apelatívne pôsobí aj skutočnosť, že slovenskí občania pracujúci v zahraničí – v odvetviach priemyslu a stavebníctva – nám doma začínajú chýbať.

Nezakrývame ani problémy súvisiace s finančnou krízou. Iste ste aj vy ocenili rozhodnutie vlády, že bude chrániť vklady v bankách. Musíme však viať na vedomie aj skutočnosť, že napriek relatívne malej zadlženosti obyvateľov, ale aj podnikateľskej sféry na Slovensku, treba rátať s tým, že pre najbližšie roky sa zhoršia úverové podmienky.

Preto sa javí nevyhnutné – a vláda na tom permanentne pracuje – aby sa realizovali opatrenia na udržanie domáceho podnikateľského sektora, ktoré by kompenzovali stratu možnosti získavania finančných prostriedkov od bánk, ale v prípade potreby aj sociálne balíčky, na riešenie dopadov na obyvateľov.

Sme si vedomí, že najbolestivejšie dopady finančnej krízy budú súvisieť so zamestnanosťou, so skrátenými režimami organizácie práce, ale aj s prepúšťaním.

Preto stratégia budúcnosti trhu práce, likvidácie a vytvárania nových pracovných miest, musí byť vzájomne prepojená, a to tak na ekonomické potreby podnikov, na strategické zámery vlády, ako aj na schopnosti a flexibilitu zamestnancov. Najdôležitejšie bude, ako sa podnikateľské subjekty budú vedieť vysporiadať s cyklickými výkyvmi predaja tovarov a služieb, ako dokážu predvídať a v predstihu sa pripraviť na zásadné zmeny v globálnom prostredí. Riešenie týchto problémov nemožno uskutočňovať iba na úkor zamestnancov, prepúšťaním či znižovaním ich sociálneho statusu.

S problémami na trhu práce súvisia aj požiadavky vzťahujúce sa na náš vzdelávací systém. Ten zatiaľ nereaguje dostatočne pružne na výzvy podnikateľskej praxe, ani na výzvy trhu práce, či politiky zamestnanosti.

Dnes sa pozornosť sústreďuje na zvyšovanie počtu nastupujúcich na vysoké školy, počtu absolventov stredných a vysokých škôl, počtu vyučených. Problém však nie je v počtoch, ale v ich obsahovej príprave a jej proporciách.

Problém je aj v tom, že je zatiaľ sa nám nedarí špecifikovať objektívne potreby trhu práce, ktorý má značne premenlivé požiadavky. Momentálne potrebujeme ľudí so stredoškolským vzdelaním. Pýtam sa však, čo bude o desať rokov? Budeme potrebovať najmä inžinierov? Koľko a s akým zameraním? Možno by sa nám dýchalo a konalo ľahšie, ak by sme o celoživotnom vzdelávaní menej hovorili a viacej ho rozvíjali. Zatiaľ tomu tak nie je.

Musíme uvažovať dlhodobo a strategicky. Musí nám ísť o celkové zvýšenie vzdelanostnej úrovne populácie, zvýšenie vzdelanostnej úrovne národa. Tým sa môžeme najefektívnejšie a najúčinnejšie brániť proti neustále sa meniacim podmienkam vonkajšieho prostredia.

Som presvedčený, že aj vy, odborári, by ste sa mali viacej angažovať za rozvoj celoživotného vzdelávania. Aby ste mohli byť aj naďalej kvalifikovaným a rozhodným ochrancom lepších pracovných podmienok pre zamestnancov, aby ste aj naďalej reprezentovali nefalšovanú solidaritu.

Musíte ďaleko viac ako doposiaľ klásť dôraz na celoživotné vzdelávanie, musíte sa stať centrom poradenstva pre zamestnancov, podieľať sa na zvyšovaní rastu ich kompetencií a znalostí. Slovensko potrebuje hrdých a sebavedomých zamestnancov, ktorí sa nestratia v tvrdom konkurenčnom globálnom prostredí. Odbory by túto zdravú sebadôveru mali vlievať medzi svojich členov a prostredníctvom nich ju prenášať aj na ostatných zamestnancov, ale aj na zamestnávateľov.

Nástrojom k tomu musí byť kvalifikovaný a systematický sociálny dialóg, a to na všetkých úrovniach. Sociálny dialóg je totiž jednou z najvyšších foriem komunikácie. Je to najkvalitnejšia forma rozhovoru, založená na úcte jedného k druhému, na vzájomnej dôvere a otvorenosti.

Nie všetko je však v ideálnom stave. Nie všetci vedia viesť trpezlivý a vecný dialóg. Dialóg predsa musí spieť k dohode, ktorá je dobrá predovšetkým pre občana.

Ak budú spokojní občania, bude to dobré aj pre slovenskú spoločnosť, pre budúcnosť Slovenska a jeho ďalší rozvoj.

Som rád, že vláda Slovenskej republiky pripravila víziu rozvoja Slovenskej spoločnosti a pripravuje k tomuto závažnému dokumentu verejnú diskusiu. Čaká nás zmena štruktúry hospodárstva, ale i zmena charakteru práce. Určite bude dochádzať k väčšej diferenciácii medzi manuálnou a duševnou prácou, medzi zamestnancami s vysokou a nízkou kvalifikáciou.

Stále však musíme myslieť na podstatu, a síce, že práca je vyjadrením ašpirácie ľudí v ich pracovnom živote a ľudskom šťastí, v kvalitnom a trvalo udržateľnom živote v rodine a v ich súkromí.

Vážení odborári,

slovenská spoločnosť a slovenská politika za relatívne krátke obdobie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky dosiahla viditeľné úspechy. Máme pevnú a skonsolidovanú medzinárodnú pozíciu.

Naša ekonomika dosahuje vysoký rast hrubého domáceho produktu a naša mena sa upevňuje. To všetko nás zaväzuje, aby sme v našom úsilí neustali, aby sme riešili všetky problémy aj k spokojnosti Vás, odborárov, Vašich rodín, i celej spoločnosti.

V retrospektíve spoločenských zmien, po transformácie spoločnosti a pri presadzovaní reforiem sme sa dokázali vyhnúť sociálnym otrasom a otvoreným sociálnym konfliktom.

Osobitne rád vyslovujem za to poďakovanie aj Vám, predstaviteľom odborov, ktorí máte bezprostredný podiel na týchto výsledkoch. Zároveň vyjadrujem presvedčenie, že aj v nasledujúcom období budete v rámci sociálneho dialógu hájiť pozíciu zodpovedného sociálneho partnera.

Želám rokovaniu vášho zjazdu príjemnú a tvorivú atmosféru. Každému z Vás, i všetkým Vašim členom, veľa úspechov v pracovnom i osobnom živote.