Prezidenti SR a ČR Ivan Gašparovič a Václav Klaus si dnes v Bratislave pripomenuli 40. výročie udalostí Augusta 1968


Pri príležitosti 40. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa si položením vencov na Šafárikovom námestí si prezidenti Slovenskej republiky a Českej republiky uctili pamiatku obetí augustovej intervencie. Ivan Gašparovič a Václav Klaus spoločne vzdali úctu Danke Košanovej, Stanislavovi Sivákovi a kapitánovi Jánovi Holíkovi pri pamätnej tabuli na budove Univerzity Komenského.

Podľa Ivana Gašparoviča bola vojenská invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa spoločnou tragédiou Čechov a Slovákov. „Bolo to našou spoločnou tragédiou, je to čierna časť našej spoločnej histórie,“ povedal slovenský prezident. Ivan Gašparovič sa vyjadril, že aj napriek tomu, že sovietske vojská oslobodili bývalé Československo, tanky slobodu neprinášajú. „Ak prídu, tak zvyknú zostať a to už nie je sloboda, keď niekto niekomu diktuje,“ upozornil. „To, čo sa stalo v ten deň, nebola otázka hodiny, ale skôr mesiacov, kedy dochádzalo k situácii, že niečo nie je v poriadku. Obyčajní ľudia nemohli uveriť tomu, že do prosperujúcej krajiny, s dobrou ekonomikou vstúpili vojská piatich krajín, aby v nej zostali ďalších dvadsať rokov. No aj napriek tomu prejavili obyvatelia veľkú odvahu a odhodlanie. Najvyšší predstaviteľ SR na záver pripomenul, že aj keď Česká a Slovenská republika sú dva samostatné štáty, ich budúcnosť, ako členov EÚ, je spoločná.

„Vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa 21. augusta 1968 bol definitívnym začiatkom konca komunizmu,“ uviedol český prezident Václav Klaus počas návštevy Bratislavy. „August bol istým bodom zvratu, kedy, myslím, komunizmus stratil aj u tých, ktorí mu verili. Práve 21. august ukázal celú iracionálnosť a tragickosť komunizmu,“ zdôraznil Václav Klaus. Obdobie pre dňom intervencie označil český prezident ako „celonárodnú túžbu zmeniť nezmyselný, absurdný, neefektívny a totalitárny režim komunistickej strany“.

Prezidenti si prezreli aj výstavu fotografií Ladislava Bielika venovanú augustu 1968, kde je umiestnená aj legendárna fotografia s mužom s odhalenou hruďou stojacim proti hlavni sovietskeho tanku.