Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na summite stredoeurópskych prezidentov Srbská republika, Nový Sad 19. 6. 2009

Vážený pán predseda, excelencie, dámy a páni!

Dovoľte mi, aby som ospravedlnil svoj neskorší príchod, ale ešte dnes ráno som sa musel venovať doma nevyhnutným povinnostiam, ktoré vyplývajú z mojich ústavných povinností.

Zároveň by som sa chcel ospravedlniť, ak budem opakovať niečo, o čom ste už predpoludním hovorili. Pripisujem veľký význam faktu, že po roku sa opäť stretávame a opäť v regióne západného Balkánu, v regióne dynamického vývoja, ale i očakávaní ďalších zmien.

Sme tu zástupcovia členských krajín Európskej únie, kandidátskych krajín a ašpirantov na členstvo. Bez ohľadu na status všetky krajiny musia v súčasnosti čeliť hlbokej hospodárskej kríze a viaceré naše krajiny postihla kríza dodávok plynu začiatkom tohto roka. Preto som privítal aj zvolenú tému nášho stretnutia a považujem ju za dobrý príspevok k riešeniu týchto aktuálnych problémov súčasnosti.

Hovorí sa, že k poznaniu môže človek dôjsť tromi cestami. Uvažovaním – to je tá najušľachtilejšia cesta. Napodobňovaním – to je cesta najľahšia. A potom na základe vlastnej skúsenosti. To je cesta najťažšia.

Možno povedať, že pokiaľ ide o nedávnu energetickú krízu, Slovensko dospelo k poznaniu tou najťažšou cestou. Výpadkom plynu prichádzajúceho cez Ukrajinu sme boli jednou z najviac postihnutých krajín. Uvedený výpadok mal za následok nielen podstatné zníženie výroby a ekonomickej aktivity (čo sa nepochybne prejaví aj na tohtoročnom slovenskom HDP), ale dokonca ohrozil uprostred zimy vykurovanie obydlí bežných občanov. Táto plynová kríza znamenala pre nás aj novú skúsenosť na medzinárodnej scéne. Niektorí z našich partnerov totiž zostali hluchí k našim slovám a žiadostiam a naopak, mnohí iní nám ochotne a nezištne pomáhali.

Chcel by som preto využiť aj túto príležitosť a poďakovať predstaviteľom tých krajín, ktorí nám pomáhali v tom najťažšom období a hľadali s nami východiská z tejto situácie.

Ďalší problém spočíva v tom, že plynovú krízu sprevádzali aj prvé vážne následky globálnej svetovej krízy. Podstatné ale je, že vzniknutá situácia naštartovala procesy, ktoré by mali viesť k novým riešeniam. Realizácia navrhovaných riešení však potrvá niekoľko rokov a vyžaduje vysoké investičné náklady. Preto sa vynára otázka, čo dovtedy. Ako docieliť, aby sa situácia z januára 2009 neopakovala. Najmä keď sme v nedávnych dňoch zachytili signály, že zastavenie dodávok plynu cez plynovody prechádzajúcimi územím Ukrajiny sa môže zopakovať.

Som presvedčený, že dnes nikto nepochybuje o strategickej dôležitosti agendy energetickej bezpečnosti. Niet pochybností ani o tom, že je to agenda geopoliticky a politicky príliš citlivá na to, aby ostala len v rovine posudzovania technických a obchodných aspektov.
Dospeli sme k názoru, že len celistvá, jednotná a spolupracujúca Európa, s čím súvisí aj členstvo krajín západného Balkánu v EÚ, môže mať celistvý, bezpečný a fungujúci energetický systém.

Slovensko je malý hráč, preto vítame kolektívne úsilie o riešenie energetických otázok, či už v rámci OSN, EÚ, Energetického spoločenstva alebo v regionálnom rozmere susedských krajín. Z nášho pohľadu je dôležitý spoločný postup pri koncipovaní, ale aj samotnej realizácii energetickej politiky. Spoločný postup sa môže realizovať v profile celoeurópskom, ale zároveň aj regionálnom.
Slovenská republika bude naďalej podporovať aktivity a vytvárať predpoklady na vytvorenie spoločnej energetickej politiky EÚ zameranej na vonkajšiu energetickú bezpečnosť EÚ a jej členských krajín.

Sme zároveň za diverzifikáciu zdrojov a prepravných trás, za vytvorenie integrovaného energetického systému EÚ, ako aj vytvorenie a presadzovanie efektívnej politiky v oblasti klimatických zmien a zvyšovania energetickej efektívnosti.

Energetická bezpečnosť patrí medzi kľúčové prvky súčasnej slovenskej politickej scény. Slovenská republika víta každé úsilie zamerané na posilnenie energetickej bezpečnosti, medzi iným aj rozhodnutie o výstavbe nových energetických projektov navrhnutých v rámci Hospodárskeho plánu obnovy Európy ako aj rozhodnutie smerujúce k výstavbe plynovodu Nabucco. SR navrhuje v tejto súvislosti zintenzívnenie spolupráce s krajinami strednej Európy.

A teraz dovoľte niekoľko slov k Európskej únii ak jej rozširovaniu. Slovenská republika podporuje rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu a to nielen preto, že Únia sa k tomu zaviazala v solúnskej agende, ale najmä preto, lebo je presvedčená, že to prispeje k životaschopnosti EÚ na globálnej scéne, ako aj k posilneniu mieru, stability a bezpečnosti na európskom kontinente.

Krajiny západného Balkánu sa nachádzajú v rozličných štádiách integračného procesu. Úlohy, ktoré krajiny majú splniť, majú nielen transformovať ich spoločnosť, hospodárstvo a spôsob politického uvažovania, ale pripraviť ich tak, aby boli pre Úniu prínosom.
V prístupovom procese krajín regiónu sa objavujú problémy, pre ktoré ťažko nájsť paralely v tých krajinách, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004. Pokladáme za dôležité, aby nedochádzalo k ústupom zo stanovených požiadaviek a kritérií. Súčasne sa nazdávame, že EÚ by mala byť viac kreatívna v nachádzaní spôsobov, ako pomôcť lídrom krajín západného Balkánu v prekonávaní ich problémov. Od lídrov týchto krajín to ale vyžaduje oddanosť európskej vízii, vnútorné presvedčenie, ako aj odvahu robiť potrebné a nevyhnutné politické i ekonomické kroky.

Vyrovnanie sa s minulosťou tvorí súčasť transformačného procesu a podľa nás súčasť dôležitú. Naplnenie tohto cieľa môže byť sprevádzané ťažkosťami a byť zdĺhavé, ale je dôležité pre zdravý vývoj spoločnosti.

Zároveň sme presvedčení, že treba oceniť pokrok, ktorý niektoré krajiny západného Balkánu dosiahli v rámci Road Map pre bezvízový styk. Zavedenie vízovej liberalizácie za predpokladu splnenia príslušných podmienok považujeme za správny politický signál najmä smerom k obyvateľom krajín západného Balkánu, pre ktorých sa tým zvyšuje atraktivita EÚ a približuje perspektíva členstva v nej.
Sme toho názoru, že EÚ by mala mať voči západnému Balkánu jasnú stratégiu a transparentnú politiku, aj keď v súčasnosti rieši niekoľko dôležitých výziev. Musí prekonávať následky hospodárskej krízy a nachádzať svoju novú inštitucionálnu rovnováhu.

Môže sa zdať, že rozšírenie únie nie je v súčasnosti jej prioritou. Integrácia Srbska, Chorvátska, Macedónska akoby bola zablokovaná. Existuje riziko, že proeurópske sily budú vytlačené euroskeptikmi a možno aj nacionalistami, čo by malo veľmi negatívne dopady nielen pre tento región, ale aj pre samotnú EÚ. Navyše, krajiny západného Balkánu by mali cítiť podporu EÚ aj v zložitom období globálnej ekonomickej krízy. Som presvedčený, že únia si ale svoje záväzky splní a na rozšírenie sa dôkladne pripraví.

V závere dovoľte, aby som poďakoval jeho Excelencii, pánovi Borisovi Tadičovi za vhodnú voľbu miesta na toto naše stretnutie. Vojvodina si právom zaslúži prívlastok Európa v malom, lebo takmer každý z nás tu môže nájsť vzorku svojho národa.

Pre nás je pobyt vo Vojvodine o to významnejší, že tu žijúca slovenská menšina je najkompaktnejšou a najvýznamnejšou krajanskou komunitou medzi dva a pol miliónmi Slovákov, ktorí žijú roztrúsení po celom svete. Schopnosť toľkých národností a etnických skupín spolunažívať na takom malom priestore môže byť pre niektoré európske krajiny a národy vzorným príkladom.