Prípitok prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri, podávanej na jeho počesť prezidentom Helénskej republiky Karolosom Papouliasom, Atény 18. 11. 2008

Vážený pán prezident,
Excelencie, dámy a páni!

Dovoľte mi predovšetkým poďakovať v mene svojej delegácie i v mojom vlastnom za priateľské privítanie, ktorého sa nám dostalo po príchode na štátnu návštevu Helénskej republiky. Už prvé kontakty a rozhovory, ktoré som dnes absolvoval, mi pripomenuli to, čo som nielen dávno vedel, ale o čom som bol hlboko presvedčený: že totiž Slováci a Gréci sú dva národy, ktoré majú k sebe blízko a ktoré veľmi ľahko a bezprostredne nachádzajú cestu k vzájomnému porozumeniu.
Je samozrejme významné, ak sa to vzťahuje na vrcholných štátnych predstaviteľov, ale ešte dôležitejšie je, ak to platí na širokej občianskej úrovni. Takto spolu s celou delegáciou vnímame túto synergiu, tešiac sa jej pôsobeniu aj počas dvoch ďalších dní na Vašej pohostinnej pôde - v Aténach či Thessalonikách, pri ďalších iste podnetných a príjemných pracovných i spoločenských stretnutiach.
Ak teda Slováci a Gréci nachádzajú cestu k sebe ľahko, tak tým iba napĺňame odkaz našich predkov spred mnohých storočí.
Keď knieža Rastislav, panovník Veľkej Moravy - ktorej podstatná časť sa rozprestierala na území dnešného Slovenska - pochopil v polovici 9. storočia potrebu pozdvihnúť svoj ľud civilizačne na úroveň ostatných vtedajších európskych národov, vyslal poslov so žiadosťou o pomoc k byzantskému cisárovi Michalovi III.
A práve z gréckych Thessaloník prišli v roku 863 na jeho pokyn na naše územie učení bratia Cyril a Metod, ktorí našim predkom priniesli prvé písmo nášho vlastného jazyka a úspešne šírili medzi nimi náboženstvo a vzdelanie.
Slováci pokladajú svätcov Cyrila a Metoda za praotcov svojho národa. Vďaka za ich civilizačnú misiu prežila aj tisícročie útlaku, neslobody a izolácie. Odkaz na cyrilometodské duchovné dedičstvo sme preto pochopiteľne pred 15-imi rokmi zakotvili aj v preambule ústavy svojej samostatnej republiky.
Dobre si uvedomujeme, že po zániku Veľkej Moravy sa Slováci ocitli v područí iných národov a tak i kontakty medzi Slovákmi a Grékmi boli iba sporadické. Grécko však - zásluhou svojej slávnej antickej histórie, filozofie a kultúry - vždy vyžarovalo špecifickú príťažlivosť a tešilo sa sympatiám našich predkov.
Aj preto bolo pre nás veľmi prirodzené prijať na našom území a poskytnúť náhradný domov tým gréckym občanom, ktorých vývoj po druhej svetovej vojne a po občianskej vojne v Grécku prinútil opustiť svoju vlasť. Spolužitie s nimi bolo u nás vždy bezproblémové a aj vzájomne obohacujúce.
K posilneniu tejto žičlivej spolupatričnosti medzi Slovákmi a Grékmi prispel významnou mierou vedec a spisovateľ Vojtech Zamarovský. Z desiatok populárnych kníh tohto neúnavného propagátora helenizmu na Slovensku čerpalo vedomosti niekoľko generácií Slovákov a aj ja sám k nim patrím.
Je vskutku zadosťučinením pre nás, jeho krajanov, že bol z rozhodnutia Aténskej prefektúry v roku 2006 - hoci už tesne pred svojou smrťou - poctený čestným titulom „Veľvyslanec helenizmu“.

Vážený pán prezident,

celkom nové možnosti pre rozvoj a ďalšie prehĺbenie našich priateľských dvojstranných vzťahov sa nám otvorili v posledných rokoch, osobitne po vstupe Slovenska do rodiny vyspelých európskych štátov v máji 2004.
Aj s odstupom takmer piatich rokov by som Vám chcel pri tejto vzácnej príležitosti opätovne poďakovať za trvalú podporu Grécka Slovensku na jeho ceste do Európskej únie a euroatlantických štruktúr. Fotografia najvyšších slovenských štátnych predstaviteľov, podpisujúcich prístupovú zmluvu o vstupe do Európskej únie na pozadí historickej Atalovej stoy v antickej Agore v Aténach práve počas gréckeho predsedníctva v Európskej únii, zostane natrvalo v pamäti súčasníkov a bude oprávnene figurovať v našich učebniciach dejepisu ako spomienka na tento veľký medzník v novodobej histórii Slovenska.
Ak spomínam päť rokov pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii, je namieste aspoň stručne skonštatovať, že ide o päť rokov ozaj pozoruhodných úspechov mojej krajiny. Uskutočnili sme významné reformy, hoci spočiatku bolestivé, ale dnes už prinášajúce ovocie aj na úrovni radových občanov. Náš ekonomický rast dosahuje kontinuálne, už niekoľko rokov za sebou, vysoké hodnoty. Vlani bolo Slovensko druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi členských krajín únie, ktorá nám prognózuje pozitívny vývoj aj na ďalšie obdobie, a to i napriek aktuálne zaznamenávaným krízovým javom vo svetovej ekonomike.
Na Slovensko prišli viacerí významní zahraniční investori a ako prvá z krajín bývalého východného bloku sa po splnení náročných maastrichtských kritérií staneme od prvého dňa nadchádzajúceho roku 2009 novou členskou krajinou eurozóny. Z bývalého outsidera sa Slovensko stalo vo viacerých aspektoch regionálnym lídrom.
Kým donedávna nás napĺňalo pocitom uspokojenia, ak sme dokázali držať krok s ostatnými krajinami regiónu, dnes už neváhame, kde nám na to stačia sily a schopnosti, vykročiť vpred a ukazovať cestu.
Aj preto mnohí na Slovensku nevnímame pričlenenie k vyspelým krajinám, používajúcim spoločnú európsku menu iba v rýdzo ekonomickej dimenzii, ale aj ako symbolické zavŕšenie dlhého emancipačného zápasu Slovákov.

Vážený pán prezident, dámy a páni,

hovorí sa, že charakteristickou črtou Slovákov, popri trpezlivosti a vytrvalosti na ceste za svojim cieľom, je skromnosť. Dúfam, že mi bude odpustené, ak som ako ich najvyšší predstaviteľ pri tejto slávnostnej príležitosti na chvíľu danú nepísanú normu obišiel a trochu sa pochválil niektorými nespornými úspechmi, ktoré sme s prispením všetkých občanov našej multietnickej krajiny v uplynulom období dosiahli. Samozrejme sme si vedomí toho, aké obrovské množstvo práce a náročných úloh pred nami naďalej stojí.
Už som tiež naznačil, vážený pán prezident, že bilaterálne vzťahy s Vašou krajinou pokladáme za bezproblémové a priateľské. Platí to v prvom rade o politických vzťahoch, kde naše krajiny dosahujú prirodzeným spôsobom vo väčšine otázok vysokú mieru vzájomného porozumenia.
Rezervy vidíme pravdaže najmä v rozvoji obchodnej a ekonomickej spolupráce. Nie je preto náhoda, že v mojom sprievode počas tejto oficiálnej recipročnej návštevy Grécka je aj skupina slovenských podnikateľov.
Chcem veriť, že kontakty, ktoré počas týchto troch dní nadviažu, sa čo najskôr odzrkadlia vo vzájomne výhodných kontraktoch.
Pozitívne takisto vnímame pokračujúce školské a akademické výmeny, pritom však tiež očakávame, že ich počet bude ďalej narastať. Potešila ma informácia o nedávnom zriadení katedry slovanských štúdií na Národnej Kapodistriovej univerzite v Aténach. Vytvorili sa tak predpoklady i priestor na prezentáciu slovenských dejín, jazyka a kultúry.
V rovnakom zmysle sa treba s potešením zmieniť o veľkorysom kroku gréckej strany, vďaka ktorému sme nedávno mohli privítať gréckych lektorov na dvoch našich univerzitách - v Bratislave a Prešove.
Uvítali by sme isteže aj viac umeleckých prezentácií s cieľom vzájomného lepšieho poznania našich kultúr. Svetoznáma grécka história, umenie i kultúra sú na Slovensku pomerne dobre známe a cenené, som však presvedčený, že aj my máme v tejto oblasti čo ponúknuť.
Považujem dokonca za našu povinnosť, aby sme ako stále ešte relatívne nový člen európskej rodiny našim partnerom poskytli možnosť lepšie poznať aj túto našu tvár. Som preto rád, že spolu so mnou pricestoval na návštevu Grécka aj jeden z najvýznamnejších predstaviteľov mladej generácie slovenských umelcov a víťazstvom v ďalšej prestížnej medzinárodnej súťaži čerstvo ovenčený husľový virtuóz Dalibor Karvay, na ktorého koncert zajtra večer Vás aj z tohto miesta srdečne pozývam.

Vážený pán prezident,
Excelencie, dámy a páni,

dovoľte, aby som na záver pozdvihol čašu a pripil na zdravie pána prezidenta Papouliasa, na prosperitu a úspechy Vašej krásnej krajiny a jej obyvateľov, ako aj na trvalé priateľstvo a dobré perspektívy spolupráce medzi Slovenskou republikou a Helénskou republikou!