Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča na medzinárodnej konferencii v Trenčianskych Tepliciach, 21. 5. 2009

Vážený pán predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja,
Vážený pán rektor,
Ctení zahraniční hostia,
Milé dámy, vážení páni,

srdečne pozdravujem všetkých účastníkov konferencie. Pozvanie na Fórum do Trenčianskych Teplíc som podporil svojou účasťou preto, že je to ojedinelý a do budúcna perspektívny projekt, ktorý má ambíciu zaradiť sa na popredné miesto medzi konferenčnými aktivitami na slovenskej pôde a postupne aj v medzinárodnom rozmere. Verím, že aj dnešné rokovanie vytvorí diskusnú platformu k významným strategickým i aktuálnym témam spoločenského a ekonomického vývoja doma i v Európe.

Slovensko nie je osamelý, uzavretý, sebestačný ostrov. Je štátom v srdci Európy, členom Európskej únie. Možno nás súčasná svetová hospodárska kríza nepoznačí natoľko, ako to maľujú pesimistické scenáre. Ako však prejdeme úskaliami súčasnej ekonomickej krízy vo svete, to ukážu roky, ktoré sú pred nami. Veľa bude záležať od toho, ako sa dokážeme stmeliť – my, občania Slovenska, i členské štáty Európskej únie – ako priložíme ruku k spoločnému úsiliu. Čaká nás vypäté obdobie, ktoré bude skúškou správnosti pre všetkých. Pre Slovensko, pre Európu, pre svet.

Slovenskej spoločnosti sa vždy podarilo zachytiť, aj keď možno povedať, že na poslednú chvíľu, rozhodujúce dejinné trendy a využiť ich vo svoj prospech. Platí to tak o vzniku prvej ČSR, ale osobitne o posledných dvoch desaťročiach, keď Slováci získali vlastnú štátnosť a integrovali sa do kľúčových štruktúr Európy a moderného sveta. Od začiatku roka sme súčasťou eurozóny, máme novú menu euro. Slovensko je perspektívnym priestorom, dokázali sme v relatívne krátkom čase vstrebať pokrok, dosiahnutý v rozvinutých krajinách.

Môžeme sa pochváliť mnohými pozitívnymi výsledkami. V porovnaní so susedmi máme stabilné politické prostredie a principiálnu zahraničnú politiku, dosiahli sme veľmi priaznivé ukazovatele vývoja ekonomiky.

Prepuknutím hospodárskej krízy vznikli problémy aj u nás. Mali sme svoje predstavy o budúcnosti a žili v presvedčení, že ich budeme aj napĺňať. No prišla kríza a jedným i druhým otriasla v základoch.

Krízu odštartovala kríza finančná, ktorá je určite dielom nerozumnosti, necitlivosti, ale aj chamtivosti. Veď chyby konkrétnych ľudí alebo spoločností máme zaplatiť všetci zo svojich daní, ktoré boli určené na sociálne, zdravotné alebo vzdelávacie programy.

Na nemorálnosti takéhoto počínania sa zrejme zhodneme všetci. Zhodneme sa aj v tom, že sa nás to dotýka všetkých, teda aj Európskej únie ako celku i jej jednotlivých členských štátov. O východiská z krízy sa pokúšame všetci spoločne v rámci svojich vedomostí, možností a zodpovedností.

Riešenia zostávajú predovšetkým v našich rukách, preto si musíme byť vedomí, že čím budú naše záujmy previazanejšie, tým budú presvedčivejšie a aj efektívnejšie.

Rozsah následkov krízy na slovenskú ekonomiku a slovenskú spoločnosť je ťažko predvídateľný. Veľa bude závisieť od hospodárskeho vývoja v USA a najmä v eurozóne. V snahe oživiť finančný systém ochromený úverovou krízou Americká Snemovňa reprezentantov schválila záchranný plán, so sumou 700 mld. USD.

Aj členské štáty Európskej únie podporili plán na záchranu bánk ochromených finančnou krízou. Dnes aj tí najväčší konzervatívci zastávajú názor, že vláda musí intervenovať, aby prispela k oživeniu a zabezpečila zamestnanosť. Úlohou všetkých zodpovedných politikov a manažérov je hľadať cesty ako minimalizovať následky obmedzovania výroby.

Stojíme akoby pred novým uchopením ekonomických nástrojov a pred aktivovaním nástrojov ľudskosti, osobitne solidarity. Inak povedané, stojíme pred udržaním sociálneho zmieru.

Potrebujeme podporiť tých, ktorí budú udržiavať zamestnanosť, tých, ktorí budú vytvárať nové pracovné miesta, tých, ktorí budú pomáhať riešiť sociálne problémy a zložité životné situácie.

A práve o toto sa vláda usiluje aj za asistencie Rady pre hospodársku krízu, ktorá bola zriadená na zastavenie a zmiernenie dopadov hospodárskej a finančnej krízy.

Sám osobne som podporil kroky vlády na udržanie zamestnanosti a zmiernenie dopadov hospodárskej krízy na plecia zamestnancov, garantovanie pracovno-právneho postavenia zamestnancov.

Naši ľudia krízu nespôsobili a nie je dôvod, aby vysoká sociálna pracovnoprávna ochrana, ktorá je garantovaná Zákonníkom práce, bola dnes oslabená.

Pozorne vnímam, ako vláda reaguje na aktuálny stav nepriaznivého svetového vývoja a ako rozpracúva riešenia, ktorými chceme eliminovať vznikajúce škody. Ocenil som jej súčinnosť s Národnou bankou, ich spoločnú ostražitosť pri dohľade nad správaním nášho finančného trhu a pripravenosť zasiahnuť proti každému konaniu, nekorektnému voči našim občanom, voči nášmu štátu.

Hospodárska kríza a jej dopady na Slovenskú republiku je kľúčovým problémom dneška. Naše hospodárstvo má niektoré pozitívne východiská pri príprave protikrízových opatrení. Bankový sektor je v dobrej situácii, zadlženosť štátu i obyvateľstva je podstatne nižšia ako v okolitých štátoch, 70% malých a stredných firiem závisí od domáceho dopytu, ktorý je možné stimulovať a nakoniec Slovensko je z hľadiska príjmov na podstatne nižšej úrovni ako krajiny pôvodnej pätnástky, čo vytvára lepšie predpoklady pre adaptáciu na horšie podmienky.

Oceňujem, že vláda išla príkladom a znížila svoju spotrebu v prospech udržania zamestnanosti. 332 miliónov eur je na rozpočet štátnej správy značný obnos prostriedkov. Verím, že tento príklad nájde nasledovanie aj v iných štruktúrach napojených na štátny rozpočet. Ak nie štát bude musieť pristúpiť aj k iným opatreniam, ako je viazanie rozpočtových zdrojov, či otvorenie štátneho rozpočtu. Musíme však časovo rozložiť využitie týchto zdrojov a jasne definovať ciele a projekty, na ktoré usporené zdroje použijeme.

Štrukturovanie nástrojov, ich finančné zabezpečenie rieši vláda SR, je však dôležité dosiahnuť celospoločenský konsenzus. Naprieč celým politickým spektrom. Delenie na opozíciu a koalíciu je v dnešnej situácii zničujúce.

Slovensko potrebuje koncepcie, ktoré získajú celospoločenskú podporu. Ľudia dnes musia svojej vláde dôverovať, že ich nenechá, ako sa hovorí, v závoze. Som presvedčený, že súčasná vláda tak aj koná. Som rád, že v istých veciach aj časť opozície. Mám teraz na mysli najmä rokovania v národnej rade, pokiaľ ide o prijímanie noviel zákonov, ktorými sa má zamedziť negatívny dopad na súčasnú ekonomiku.

Áno, opozícia má právo predkladať svoje návrhy, veď na to máme parlament, ale konečnú zodpovednosť za ďalší vývoj nesie predsa len vláda.

Vážené dámy, vážení páni,
Súčasná kríza je aj krízou hodnôt. Ani najsystémovejšie štrukturálne politiky, ani najkomplikovanejšie modely fungovania ekonomiky nebudú mať dlhodobý pozitívny dopad na chod spoločnosti, ak pri ich konštrukcii abstrahujeme od ľudského rozmeru, ak sa stratí humánny charakter fungovania spoločnosti. Musíme kultúru sebeckosti nahradiť kultúrou solidarity a sociálnej súdržnosti. Veď to je základom úspechu a prežitia predchádzajúcich generácií, to sú piliere úspechu európskej civilizácie na jej historických základoch. Nie je to nič objavné, len oprášenie skúsenosťami preverených princípov.

Ukázalo sa, a dnes to všetci vieme, že trh všetko nevyrieši. Tu musí nastúpiť štát a zabezpečiť istú nevyhnutnú mieru sociálnej ochrany a sociálnej spravodlivosti. Najmä preto, že sociálna spravodlivosť je jeden z najdôležitejších konštituovaných prvkov demokracie. Pretože spravodlivou je taká spoločnosť, ktorá garantuje nielen základné politické a občianske práva, ale vytvára aj rovnaké šance na zlepšenie spoločenského postavenia a kariéry pre všetkých svojich občanov.

Vážené dámy, vážení páni, ctení hostia,
Slovensko bude schopné obstáť v ďalších vývojových etapách svetovej i európskej ekonomiky len vtedy, ak bude schopné reagovať na všetky civilizačné výzvy, ktoré nasledujúci vývoj bude prinášať. To však znamená, že Slovensko sa bude musieť čo najrýchlejšie na tieto procesy kvalitne pripraviť.

Zhruba pred rokom, práve na stretnutí s členmi Slovenskej obchodnej komory, som povedal, že byť úspešným i za hranicami dokážu len podnikateľské subjekty s vysokou konkurenčnou schopnosťou. Isto mi dáte za pravdu, že v súčasnosti to platí dvojnásobne. Vplyv hospodárskej krízy a pokles exportu sa prejavuje najmä prepúšťaním. Vo viacerých aj veľkých firmách pristúpili podnikatelia k tomuto nepopulárnemu opatreniu.

Konkurencieschopnosť podnikov bola a je limitovaná schopnosťou inovácií vlastných produktov a služieb. Myslím, že slovenský podnikateľský sektor by si mal už dnes vytvárať podmienky na nové inovačné aktivity a svoj technologický rozvoj v budúcnosti.
Jednou z dôležitých oblastí ďalšieho smerovania je prijatie strategických rozhodnutí vo veciach energetickej a potravinovej bezpečnosti. Nedávna kríza s dodávkami plynu ukázala našu zraniteľnosť. Teraz je čas konať.

V súčinnosti s Európskou úniou a v spolupráci s krajinami, z ktorých budeme dovážať energetické suroviny znížime našu jednostrannú závislosť a už nikdy sa nebudeme chcieť dostať do pozície rukojemníka sporu iných krajín. Musíme diverzifikovať zdroje, prepravné trasy plynu a zvýšiť strategické rezervy. Pri zabezpečení elektrickej energie musíme stimulovať šetrenie, postaviť nové atómové elektrárne podľa potrieb našej ekonomiky a podporiť používanie alternatívnych zdrojov.

Aj tu má štát celú škálu pozitívnych rolí, ktoré sú nevyhnutné pre prosperitu. Ide o investície do ľudského kapitálu, stanovenie a uplatňovanie regulačných štandardov alebo budovanie inovačných kapacít. Vhodná štátna regulácia a zrušenie monopolov musí prinášať pre občanov viditeľné výhody, napríklad znížené náklady na živobytie.

Vážení účastníci konferencie,
ctení hostia,
existuje aj bohatstvo, ktoré je súčasťou spoločnosti, no patrí len konkrétnemu človeku, nikto mu ho nemôže vziať – je to jeho duchovné bohatstvo. Preto by v najbližších rokoch malo najväčšiu podporu získať vzdelávanie a výchova. Samozrejme, výsledky takýchto investícií nie sú viditeľné hneď. Mladé generácie musíme vzdelávať k odbornosti, ale aj vychovávať k humanizmu. Práve dnes, keď sa ľudskosť akosi nenosí.

Budúci svet nebude o nič prívetivejší, než ten dnešný, ak ho nezačnú poľudšťovať nastupujúce generácie.

Svet dnes volá po vedomostiach, tvorivosti a inováciách. Musíme ísť do vedomostne náročných projektov, na cene získava rozum a zručnosti. Ak je to tak – a všetko nasvedčuje tomu, že to už ďalej inak ani nemôže byť – potom by malo byť všetko jasné aj pre nás: rozvíjať myslenie a zručnosti, vzdelávať sa tvorivo, k tvorivosti.

Vychovávať vzdelanú a tvorivú spoločnosť, viesť ju k celoživotnému vzdelávaniu. To je imperatív doby, ktorý sa nás všetkých bytostne týka.

Súčasné svetové dianie prinieslo množstvo závažných problémov. I nových otázok a pohľadov, súvisiacich s procesmi integrácie a globalizácie. Vyvstali teda zásadné dôvody na zamyslenie sa nad tým, po akej vývojovej trajektórii sa pohybujeme, aké ciele sme dosiahli. Ale aj – čo všetko možno urobiť, aby sme dnešným zložitým obdobím prešli bez zbytočných strát, aby sme naplnili príležitosti a predstavy, ktoré máme.

Všetky členské krajiny EÚ, vrátane Slovenska, sa podľa mojej mienky, musia vysporiadať s dôsledkami spomalenia svetového hospodárskeho rastu, s prudkým zvyšovaním cien energií a potravín, so životom na dlh a s ďalšími rizikovými faktormi.

Udržanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti bude veľkou skúškou našej spoločnosti v roku 2009. Sám som ho v novoročnom príhovore nazval rokom solidarity a myslím si, že oprávnene. Toto obdobie bude klásť veľké požiadavky na vzájomnú solidaritu.
Názory na dĺžku trvania krízy sa rôznia. Mňa potešila správa , že Slovenským firmám v marci stúpol počet zákaziek, čo sa prejavilo aj na zlepšených číslach zahraničného obchodu. Stále však nejde o zásadný obrat k lepšiemu a koniec hospodárskej krízy u nás.

Prajem vám úspešne rokovanie, pri hľadaní spoločných prospešných riešení, skorý návrat do lepších ekonomických časov a viac solidarity v prospech všetkých obyvateľov Slovenska a Európy.

Ďakujem za pozornosť.