| |
Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na úvod slovensko-slovinského ekonomického fóra Slovinská republika, Ľubľana 15. 3. 2010 |
Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Prejavy prezidenta SR v zahraničí | Rok 2010 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na úvod slovensko-slovinského ekonomického fóra Slovinská republika, Ľubľana 15. 3. 2010
Vážený pán prezident,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
oceňujem toto stretnutie delegácií slovenských a slovinských podnikateľov a predstaviteľov hospodárskej sféry, ktoré umožňuje nadviazať na podobné stretnutie v Bratislave počas návštevy slovinského premiéra pána Boruta Pahora na Slovensku v apríli minulého roku.
Považujem za mimoriadne dôležité, aby sme predovšetkým teraz, v čase prehlbujúcich sa sociálnych dopadov globálnej hospodárskej krízy, hľadali akékoľvek možnosti na vylepšenie bilancie vzájomnej obchodnej výmeny i na hľadanie možností spoločných aktivít vnútri našich krajín i na tretích trhoch.
Štruktúrou hospodárstva sú si naše krajiny veľmi podobné - obe sú proexportne zamerané v kombinácii s výrazne obmedzenými surovinovými zdrojmi a malým národným trhom.
Táto charakteristika spôsobuje našu závislosť hospodárskeho rozvoja od globálnych ekonomických pohybov a kríz a musíme s tým počítať pri hľadaní východísk z nich.
V hospodárskej a obchodnej oblasti nevidím zásadné prekážky, ktoré by bránili dynamickejšiemu rozvoju bilaterálnej spolupráce medzi Slovenskom a Slovinskom. Jediným obmedzujúcim faktorom je zmienená podobnosť štruktúry výrobných odvetví oboch ekonomík, ktorá v určitej miere stanovuje limity rozvoja obchodnej výmeny.
Na druhej strane však vysoká úroveň rozvoja týchto odvetví vytvára predpoklady pre vyššie formy hospodárskej spolupráce, a tiež zapájanie sa do spoločných projektov v rámci programov Európskej únie.
Svet je veľký a my nemáme kapacity obsiahnuť všetky odborné informačné toky, nemáme dostatok odborne zdatne pripravených ľudí ani hustú sieť diplomatických a obchodných zastúpení, ktoré by boli efektívnym každodenným partnerom a tykadlami slovenských či slovinských ekonomických záujmov v jednotlivých teritóriách.
Preto vidím zmysel v intenzívnej a otvorenej vzájomnej komunikácii a koordinácii všetkých aktérov hospodárskeho života v našich krajinách s tými, ktorí zabezpečujú medzinárodné kontakty, vymieňajú si informácie, ktorí prezentujú možnosti našich výrobcov a povzbudzujú predaj ich výrobkov, ktorí podporujú príliv zahraničných investícií, ktorí pomáhajú otvárať dvere podnikateľom, obchodným komorám, ktorí pracujú v medzinárodných organizáciách disponujúcich určitými zdrojmi a pod. Tu všade je stále značný priestor pre ďalšiu, podstatne užšiu súčinnosť rezortov zahraničia, hospodárstva, obchodných komôr, podnikateľských zväzov i ekonomických združení našich krajín.
Vážené dámy a páni,
Slovensko po vlaňajšom prepade ekonomiky očakáva v tomto roku oživenie rastu, aj keď riziká nižšej dynamiky rastu pretrvávajú. Musíme sa vyrovnať s tvrdým dopadom krízy na trh práce, na konkurencieschopnosť ekonomiky a možný pokles zahraničných investícií. Analytici predbežne odhadujú rast slovenského HDP v tomto roku na cca 3 %. Ako som už v úvode naznačil, oživenie slovenskej ekonomiky je však z veľkej časti závislé od obnovenia celkovej dôvery v globálnej ekonomike a následne od oživenia zahraničného dopytu a pokračovania dôležitých infraštruktúrnych projektov.
Slovensko, podobne ako Slovinsko, je členom eurozóny a ja osobne sa stotožňujem s názorom, že zavedenie eura bolo významným stabilizačným prvkom finančného sektora a slovenskej ekonomiky počas minulého roka. Výrazne stlmilo infláciu, ktorá bola mediálne očakávaná ako negatívny dôsledok zavedenia eura na Slovensku. Sme radi, že spoločnú menu máme a že sme spoľahlivým a dôveryhodným členom eurozóny. Uvedomujeme si však, že euro samé osebe nie je zárukou trvalo udržateľného rastu.
Vážené dámy a páni,
osobne by som veľmi uvítal, keby výsledkom rokovaní počas tohto fóra bolo, okrem iného, aj zosúladenie časti aktivít slovenských a slovinských podnikateľov pri spoločnom prieniku na trhy tretích krajín. Z našej strany by sme radi využili Vaše poznatky a skúsenosti z trhov krajín bývalej Juhoslávie, kde vidíme veľký a ešte stále nevyužitý priestor na uplatnenie našich investičných aktivít.
Očakávam, že predstavitelia výkonných a odborných ekonomických inštitúcií za slovinskú aj slovenskú stranu Vám, vážení podnikatelia, predostrú zaujímavé ponuky a informácie o podnikateľsko-investičných možnostiach oboch krajín.
Chcem využiť túto príležitosť, aby som osobitne a konkrétnejšie poukázal na to, že Slovensko má veľký záujem o spoluprácu v elektrotechnickom priemysle a energetike, kde sú už rozpracované aj perspektívne podnety od slovinskej Asociácie elektrotechnického a elektronického priemyslu (AEEP).
Mám na mysli najmä oblasť využívania obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovania energetickej účinnosti a distribučných energetických systémov. Slovensko už dnes patrí k významným výrobcom produktov v elektrotechnickom segmente priemyslu, ktorý je spolu s automobilovým lídrom slovenského priemyslu. Výrobky spotrebnej elektrotechniky s vyššou pridanou hodnotou, kde dominuje výroba LCD panelov, priniesli Slovensku prvé miesto vo výrobe televízorov na obyvateľa vo svete – rovnako ako aj vo výrobe osobných automobilov.
Slovenské firmy majú záujem o účasť na slovinských rozvojových projektoch v oblasti energetiky, obnove a výstavbe novej železničnej siete, dobudovaní diaľničnej infraštruktúry. Viaceré naše firmy získali v Slovinsku dobré referencie pri výstavbe diaľničnej siete (napr. Skanska a Uranpress) a budovaní energetickej infraštruktúry (Elektrovod a SES Tlmače) a veríme, že budú participovať aj na ďalších nových projektoch.
Na druhej strane rezervy registrujeme v oblasti zahraničných investícií. Slovenská republika zatiaľ nepatrí medzi prioritné teritóriá slovinských investorov, ale verím, že aj toto ekonomické fórum ukáže niektoré nové možnosti aj pre ich investičné zámery na Slovensku.
Vážený pán prezident,
vážené dámy a páni,
ak prebiehajúcu krízu vnímame ako šancu na hľadanie nových riešení, na posunutie vzájomnej komunikácie a koordinácie rezortov a podnikateľov ďalej dopredu, potom je kríza i šancou pre zachovanie tvoriacich sa koordinačných mechanizmov na postkrízové obdobie. Jednoducho naše krajiny potrebujú súčinnosť a nápady podnikateľskej a obchodnej sféry.
Myšlienky, podnety, či projekty z dnešného dialógu vnímajme ako súčasť vytvárania ďalších oporných bodov pre pokračovanie vzájomne výhodnej spolupráce a hospodárskeho rastu oboch našich krajín. |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač