Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vrátil Národnej rade SR zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dôvody vrátenia zákona:  

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “ schválený zákon“).

Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.

II

 Účelom schváleného zákona je podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač 193) vytvoriť legislatívne podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V platnom a účinnom § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa upravuje nesprávny úradný postup. Podľa čl. I ôsmeho bodu § 9 ods. 4 prvej vety schváleného zákona možno právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom priznať len ak poškodený využil účinné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Zo znenia čl. I ôsmeho bodu § 9 ods. 4 prvej vety schváleného zákona nie je jasné a jednoznačné, aké prostriedky má poškodená osoba ako účinné využiť na dosiahnutie nápravy. Poškodená osoba (najmä fyzická osoba ), pokiaľ nemá právnické vzdelanie a nemá ani finančné prostriedky na poskytnutie právnych služieb, nemá možnosť objektívne posúdiť, ktoré prostriedky sú na dosiahnutie nápravy účinné. Okrem toho zo znenia čl. I ôsmeho bodu § 9 ods. 4 prvej vety schváleného zákona nie je jasné, či poškodená osoba musí využiť všetky účinné prostriedky na dosiahnutie nápravy, alebo či stačí uplatniť len jednu z nich. Znenie čl. I ôsmeho bodu § 9 ods. 4 prvej vety schváleného zákona teda umožňuje rôzny výklad a vedie k právnej neistote. Treba pripomenúť, že použitie prostriedkov je spravidla aj časovo náročné. Znenie čl. I ôsmeho bodu § 9 prvej vety schváleného zákona podľa môjho názoru tiež sťaží poškodeným uplatnenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 36/95). Princíp právnej istoty spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (najmä rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 48/97).

III

V nadväznosti na pripomienku uvedenú v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s týmito zmenami: 1. V čl. I ôsmy bod znie: „ 8. V § 9 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú: „(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.“. Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.“.

 2. Čl. II znie: „Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013.“.