Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, 13. 9. 2012

Vážený pán riaditeľ,
vážený pedagogický zbor a pracovníci školy,
ctení hostia,
milí žiaci, študenti,
ďakujem vám za pozvanie na oslavy 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia vo vtedajšej Veľkej Revúcej. Rád som prijal záštitu nad týmto jubilejným podujatím. A ešte radšej som prišiel medzi vás.
Chcem spolu s vami precítiť vzácne chvíle, venované spomienkam na časy minulé. No i chvíle venované súčasnému životu školy, a nepochybne aj víziám do budúcnosti.
Všetkých vás želám pekný sviatočný deň – vedeniu školy, učiteľom, ostatným pracovníkom, i všetkým žiakom a študentom gymnázia. Školy, ktorá má vo svojom názve meno Martina Kukučína; prozaika, dramatika, publicistu, lekára, významného predstaviteľa slovenského literárneho realizmu;
prirodzene, absolventa tunajšieho gymnázia. A ten svoj vrúcny vzťah k Revúcej a ku gymnaziálnym rokom aj literárne zvečnil – v novele Mladé letá.
Áno, najvzácnejšie kapitoly revúckej histórie, ktoré sa stali trvalou ozdobou našich národných dejín, sa písali v 60. a 70. rokoch  19. storočia. Sú spojené so založením prvej „čisto“ slovenskej strednej školy v celej histórii slovenského národa.
Školy, ktorá za dlhé desaťročia prešla rôznymi vývojovými etapami; istý čas bola z vôle uhorských úradov i zatvorená. Nepochybujem, že históriu svojej školy poznáte lepšie ako ja, a ste na ňu aj patrične hrdí.
O Revúčanoch je známe, že si vždy ctili a vážili kultúrne, duchovné dedičstvo predkov. Známe je i to, že za každých okolností – v zložitých časoch, no najmä v ťažkých podmienkach – mali veci verejné za svoje.

Teší ma, že ste si tento zdravý lokálpatriotizmus s presahom do širších slovenských súvislostí zachovali dodnes. Že tu, v centre stredného Gemera, prechádza z generácie na generáciu.

Milí mladí priatelia,
naberáte vedomosti na gymnáziu, ktoré sa pýši nielen tým, že bolo na našom území prvou strednou školou s vyučovacím jazykom slovenským, ale i tým, že jeho absolventmi boli mnohí slovenskí dejatelia, spisovatelia a básnici.
Ako viem, aj vy, súčasní študenti, šírite dobré meno svojej školy a dosahujete výborné výsledky. Tak v štúdiu, ako aj v rôznych predmetových súťažiach. A takýto chýr slúži ku cti všetkým, ktorí sa na úspechoch podieľajú – učiteľom, žiakom, no i rodičom, ktorí vám vytvárajú podmienky na to, aby ste mohli úspešne študovať.
Na prahu nového školského roku by som vám chcel zaželať, aby ste za svojimi povinnosťami vykročili s chuťou a snažili sa absorbovať čo najviac vedomostí, ktoré vám vaši vyučujúci obetavo poskytujú. Neberte to ako frázu, ale naším rozhodujúcim bohatstvom je um a zručnosť našich ľudí. Preto sa musíme s maximálnou vôľou, trpezlivosťou a tvorivosťou vložiť do vzdelávania, vedy a výskumu. Len tak môže táto naša najcennejšia devíza nájsť svoje široké uplatnenie. A nielen v podmienkach Slovenska.
Už dobré tri desaťročia rozhoduje o všetkom, o každom úspechu jednotlivca i spoločnosti kvalita vzdelania. Ona je podstatná, lebo určuje konečnú prosperitu štátu. Len kvalitné vzdelanie dáva mladým ľuďom reálnu perspektívu, aby sa stali plnohodnotnými občanmi európskeho spoločenstva, aby uspeli v tvrdej konkurencii na globálnom trhu práce. A s týmto vedomím pristúpite k plneniu svojich školských povinností, odmenou vám bude úspešná budúcnosť.

Vážené slávnostné zhromaždenie,
Slovenská republika za takmer 20 rokov svojej samostatnej existencie urobila veľký krok dopredu. Sme členom veľkej rodiny európskych demokracií, transatlantických štruktúr, používame spoločnú menu euro. Naša zahraničná politika má vo svete pozitívne ohlasy a okolitý svet nás berie ako rovnocenného a dôveryhodného partnera. 
Dobre rozbehnutú sme mali i ekonomiku. Ako viete, prišla kríza, ktorú sme nezavinili, a s ňou i stagnácia a komplikácie. Hospodárska recesia má na svedomí vysokú nezamestnanosť, ktorá vo veľkej miere postihuje práve mladých ľudí. Vôbec nie je jednoduché nájsť si vyhovujúce zamestnanie, založiť a uživiť rodinu, žiť podľa svojich potrieb, túžob a predstáv. To všetko sú vážne problémy, s ktorými sa musia mladí ľudia boriť, a ktoré ich znechucujú. Mrzí ma, že nemáme dosť možností, ako im od tohto trápenia odpomôcť. 
Na čo sa teda máme upäť? Múdrosť hovorí, že na vzdelávanie, na pestovanie zručností, na rozvíjanie morálno-vôľových vlastností, na racionálne využívanie voľného času, na tvorivosť a kultúrnosť. Ak sa toho všetkého chytíme s plnou zodpovednosťou, ak podchytíme mladých ľudí a mladí pochopia svoje možnosti a cesty k úspechu a kariére, potom sme urobili to najdôležitejšie. Z toho, čo treba zmeniť, sme si vybrali to, čo zmeniť môžeme – sami seba. 
Doba, v ktorej žijeme, svetová globalizácia, obrovský pokrok informačných technológií – to všetko sú výzvy k tomu, aby sme svoju budúcnosť postavili na osobnostiach, odborníkoch ktorí sú schopní obstáť v silnej konkurencii doma i v zahraničí.
V porovnaní s mnohými generáciami vašich predchodcov máte dnes otvorené možnosti štúdia v zahraničí, možnosti cestovať a spoznávať svet, zbierať skúsenosti a jazykovo sa vzdelávať. A takéto šance sa oplatí využiť.
Očakávam, že väčšina z vás bude v štúdiu na vysokej škole. Veď preto ste sa rozhodli pre gymnázium, ktoré študentov na túto dráhu pripravuje vari najlepšie. Stále totiž platí – a v dnešnej ére globalizácie zvlášť! – že absolventi s vyšším vzdelaním majú lepšie vyhliadky na uplatnenie v praxi.
Naša spoločnosť však potrebuje aj kvalitné stredoškolské kádre  a zdatných odborníkov v rôznych remeslách. Iste si všimli, že niektoré profesie nám začínajú na trhu práce chýbať.
A pritom viem, že prílev zahraničných investorov je podmienený predovšetkým dostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Aj vo vašom blízkom okolí sú fabriky, ktoré môžu mať o krátky čas problém s dobre pripravenými ľuďmi.
Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť problém, ktorý nám komplikuje život. V čoraz väčšom meradle sme svedkami toho, že naša spoločnosť investuje do vzdelania odborníkov a títo nám potom odchádzajú za lukratívnejšími pracovnými podmienkami do zahraničia.
Pokiaľ sa po nejakej dobe vrátia o skúsenosti bohatší, je to v náš prospech. Mnohí však ostávajú, hoci ich akútne potrebujeme doma. Riešenie poznáme: štát musí vytvoriť takú motiváciu, ktorá  udrží schopných odborníkov doma, teda aby za prácou neodchádzali. 
Tí najstarší z vás, z radov študentov, sa už o krátky čas budete rozhodovať, kam po maturite. Dobre si uvážte svoj výber. Rozhodnite sa tak, aby ste sa zo svojho výberu tešili vy, vaši rodičia a blízki, vaši učitelia a priatelia; teda aby sme sa z vášho rozhodnutia tešili všetci. Nezabúdajte, že správa vecí verejných čoskoro prejde do vašich rúk. Budete to vy, mladé generácie, ktoré ponesú zodpovednosť, ako budete vyzerať Slovensko v budúcich desaťročiach.

Možno som hovoril podľa niekoho dlho, podľa iného krátko. To podstatné, čo som vám chcel povedať, som však povedať musel. Úprimne ako pedagóg, otec i starý otec, ale aj ako prezident. Dúfam, že vám moje  myšlienky pomôžu ako dobrá rana. A tá býva nad zlato.
Na záver už len želanie: jubilujúcemu Gymnáziu Martina Kukučína prajem do budúcnosti ďalší úspešný rozvoj, všetkým vám, pracovníkom – pedagogickým i nepedagogickým, veľa síl pri výchove a vzdelávaní mladej generácie, vnímavých a po vedomostiach túžiacich žiakov. Nuž a žiakom a študentom úspešný školský rok, veľa chuti do učenia s vedomím – čo vieš, to ti nikto nevezme.

Ďakujem vám za pozornosť a milé prijatie.