Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2006
Prezident SR protektorom Európskej akadémie vied a umení
24. apríl 2006
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič sa stal protektorom Európskej akadémie vied a umení. Slávnostná inaugurácia hlavy štátu na tento prestížny post sa konala v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Na slávnosti bol prítomný prezident Európskej akadémie vied a umení Felix Unger, predseda SAV Štefan Luby, prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš a ďalší hostia. Prezident Európskej akadémie vied a umení Felix Unger v inauguračnom prejave vyzdvihol pedagogickú činnosť Ivana Gašparoviča, ocenil jeho vzťah k vede, výskumu a umeniu za taký významný, že sa prevzatím insígnií Európskej akadémie vied a umení zaradil do prominentnej spoločnosti, v ktorej figurujú napr. slovinský, rakúsky, taliansky prezident, španielsky kráľ Juan Carlos, či pápež Benedikt XVI.
Prezident Ivan Gašparovič v inauguračnom príhovore zdôraznil nadčasovosť kvalitného umenia a vedy. „Uvedomujeme si, že jedným z neuralgických bodov slovenskej súčasnosti je nedostatočná podpora rozvoja nášho školstva a našej vedy, podpora nášmu umeniu. Poznáme situáciu, rozpracovali sme viacero, myslím si, užitočných projektov. Zatiaľ sa nám akosi nedarí úspešne ich uvádzať do života. Raz nie sú financie, inokedy zas projekty. A keď už máme financie aj projekty, akoby sa čosi zauzlilo, začneme strácať čas, tempo, elán“, uviedol Ivan Gašparovič. Ocenil užitočnosť vedy a umenia, ale s akcentom na ich reálnu prítomnosť a využitie ľuďmi.
Prezident Slovenskej republiky v príhovore tiež ocenil zásluhy Európskej akadémie vied a umení, jej výskumnú, publikačnú, expertíznu a organizačnú činnosť.
„Za osobitne významný čin Akadémie, ktorého iniciátorom bol pán prof. Felix Unger, považujem vytvorenie združenia CEN – stredo- a východoeurópskych akadémií vied. Aj to, že sa pod egidou Akadémie koordinuje spoločný postup v oblasti vedy a výskumu i vo formovaní európskej vednej politiky, vrátane jej podpory formou komunitárnych programov“, zdôraznil Ivan Gašparovič. V príhovore sa dotkol aj témy globalizácie , ktorú označil za ďalší lakmusový papierik, vďaka ktorému zisťujeme, v akom prostredí sa nachádzame a ako sa v ňom správame.
„Hoci globálne problémy poznáme už dávnejšie, neoliberálny prístup presadzovania globalizácie ako jediného možného, priam spásonosného riešenia, je, podľa môjho názoru, prinajmenšom problematický. Veď čím je projekt väčší, tým pevnejšie by sme ho mali držať v rukách, organizovať, regulovať, kontrolovať. Lebo všeličo sme v súvislosti s globalizáciou predpokladali, ale mnohé sme neočakávali a ani nevedeli. Dostaneme sa z osídiel vlastnej nedôslednosti? V čom sme sa azda mýlili? Myslím si, že nie v projekte, nie v ideáloch, ale v metóde, v prístupe k jeho realizácii. Aj v ľuďoch. Veď napríklad niektoré snahy po monopolnom ovládaní svetového trhu môžu mať nežiaduce dôsledky nielen pre vedu a inovácie, ale aj pre spotrebiteľov, občana“, uviedol prezident SR a to aj v súvislosti s trendmi v kultúre a umení. „ Aj keď masová kultúra a spotrebný životný štýl majú isté pozitíva, jej producenti a manažéri sa vybrali cestou naháňania vysokých ziskov, a to za každú cenu. Akoby si neosvojili zásadu, že za kultúru sa platí, dopláca sa na nekultúrnosť. Ak totiž chápeme kultúrnosť ako realizovanú kultúru, a pritom analyzujeme prítomnosť, potom sme svedkami povážlivého úpadku kultúry a umenia. Áno, umenie má plniť aj funkciu oddychu a zábavy, ale nemôže to robiť povrchne, plytko, bez prehlbovania systému všeľudských hodnôt. Nemôže produkovať diela, ktoré nespĺňajú ani tie najelementárnejšie kritériá estetiky i etiky“, uviedol v závere inauguračného príhovoru prezident Ivan Gašparovič pri vstupe do spoločenstva členov Európskej akadémie vied a umení, ktorá má približne 1300 členov, z ktorých e 15 je nositeľmi Nobelovej ceny.
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač