Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri otvorení nového akademického roka na Univerzite Komenského v Bratislave v Aule Univerzity Komenského 18. 9. 2006

Magnificencia, vážený pán rektor Univerzity Komenského,
Spectability, Honorability, Excelencie,
vážené dámy, vážení páni, milí študenti,

dovoľte, aby som Vás pri príležitosti otvorenia nového akademického roka 2006/2007 na Univerzite Komenského v Bratislave srdečne pozdravil. Slobodná akademická pôda, hlavne pri takýchto slávnostných príležitostiach, má svoju krásnu a neopakovateľnú atmosféru.Rád ju znovu prežívam, lebo iste viete, že som roky pôsobil na Právnickej fakulte tejto univerzity. Rád sa sem vraciam a stále ju považujem za svoju alma mater. Želám vám všetkým: učiteľom, študentom a pracovníkom, aby nadchádzajúci rok bol pre Vás rokom úspešným, v ktorom naplníte všetky predsavzatia, dosiahnete ciele a rozšírite si svoj obzor o ďalšie nové poznatky.

Všeobecne sa uznáva, že kvalitné vzdelanie je rozhodujúcim zdrojom budúceho rozvoja, prosperity a konkurencieschopnosti SR. Vzdelanie a výchova je aj základnou podmienkou sociálneho porozumenia – odstraňovania sociálnych nerovností, napätia, riešenia rómskej problematiky, neporozumenia medzi ľuďmi. Vzdelanie je aj najefektívnejšou prevenciou v boji proti kriminalite, drogám, protispoločenskému agresívnemu správaniu; ale je aj najlepším stimulom pre vytváranie kvalitného života občanov Slovenskej republiky v budúcnosti.

Naplnenie integračných cieľov – vstup Slovenskej republiky do spoločenstva vyspelých európskych demokracií i do transatlantických štruktúr - otvára aj Vašej univerzite nové možnosti aktivít a predovšetkým medzinárodnej mobility študentov. Na druhej strane to zaväzuje k neustálemu skvalitňovaniu vyučovacieho procesu, odstraňovaniu duplicity vo výučbe s cieľom priblížiť sa k európskemu smerovaniu vysokoškolských systémov.

Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že v systéme vysokoškolského vzdelávania zatiaľ nenastali žiadne zmeny. Prvé kroky sa už urobili v podobe zavedenia trojstupňového štúdia. Avšak v mnohých prípadoch sa transformácia študijných odborov na študijné programy minula pôvodnému zámeru, stala sa iba formálnou, a očakávanú obsahovú zmenu nepriniesla.

Celková reforma školstva je teda jednou z priorít, ktorú bude musieť neodkladne riešiť táto vláda. Reformy sa dožaduje samotné školstvo. Nejde však o reformu pre reformu. Financie, poplatky za štúdium, zvyšovanie platov pedagógom – to je len časť reformy. Ide o spoluúčasť na tzv. centrálnej širokej reforme obsah každého predmetu, formovanie ich metodológie, novej didaktiky a pedagogiky vôbec. Nebude to jednoduché, ale myslím si, že za štyri roky pri vzájomnej podpore každého z nás sa to podarí. Často cestujem po svete a stretávam sa aj s našimi mladými ľuďmi, študentmi a absolventmi vysokých škôl. Vždy sa ich pýtam, prečo odchádzajú zo Slovenska. Stále dostávam tú istú odpoveď – „pretože doma nevieme nájsť dobré podmienky na vlastnú sebarealizáciu“.

Považujem to za vážne varovanie pre ďalší rozvoj Slovenska. Keď tu stojím pred vami, uvedomujem si, že je to výzva pre nás všetkých, aby sme tento negatívny trend odlivu šikovných, vzdelaných mladých ľudí do zahraničia zastavili. Inak hrozí, že naša krajina stratí svoj intelektuálny a odborný potenciál. Inými slovami – Slovensko tak rezignuje na vlastný rozvoj a stratí konkurencieschopnosť voči iným krajinám.

Rozvoj vysokého školstva by mal byť harmonizovaný so strategickým plánom hospodárskeho, sociálneho a kultúrno-duchovného rozvoja celého Slovenska. Len tak možno určiť a sledovať naše priority na dlhšie obdobie, a to bez ohľadu na politickú reprezentáciu, ktorá bude práve pri moci.

Na jeho tvorbe by ste sa mali podieľať aj vy – odborníci pedagogickej a vedecko-výskumnej praxe. Práve vy máte veľké teoretické znalosti, dokážete odhaliť korene mnohých problémov a formulovať potrebám novej doby adekvátne projekty.
Na vysokých školách v SR sa zabezpečuje výučba až v 490 študijných odboroch, pričom medzinárodná klasifikácia UNESCO registruje iba 251 študijných odborov. Nie sú zosúladené požiadavky praxe a štruktúra absolventov, nedostatočne je rozvinutý systém celoživotného vzdelávania a profesijnej rekvalifikácie.

Nedostatočná komunikácia medzi podnikateľským sektorom a školami ukazuje, že problém nie je len vo financiách, ale je to predovšetkým problém kvality obsahu vzdelávania a problémy praxe.
Aktuálna je v súčasnosti aj otázka zakladania vysokých škôl. Dnes na Slovensku skoro každé väčšie mesto žiada zriadiť fakultu. Dostávame sa však do situácie, keď niekoľko fakúlt má v obsahu svojej výučby tú istú problematiku. Prestavbu obsahu, podľa môjho názoru, treba urobiť aj z hľadiska previazania základného výskumu s aplikovaným vývojom v spolupráci s veľkými firmami. Preto využijem všetky možnosti, ktoré mi úrad prezidenta dáva na to, aby sa vzdelávanie stalo skutočnou prioritou Slovenska so všetkým, čo k tomu patrí a čo to prináša.

Európska únia za jeden z hlavných cieľov vyhlasuje poznatkovú či znalostnú ekonomiku. Slovensko, ak nechce zaostať, musí taktiež sledovať tento cieľ. K tejto myšlienke chcem dodať ako nevyhnutnú súčasť rozvoj vzdelanosti a kultúrnosti celej spoločnosti. Samotné poznanie a realizácia informačných technológií nemusí automaticky znamenať výrazný nárast nových pracovných miest, môže však zmeniť pozíciu nášho teritória v rámci logistických reťazcov veľkých nadnárodných firiem. V tejto strategickej súvislosti nemožno opomenúť jav, ktorým je pokles podpory vedy a výskumu. Slovensko sa za ostatných 6 – 7 rokov z tohto pohľadu dostalo, žiaľ, na nelichotivú pozíciu v rámci EÚ. Situáciu treba razantne zvrátiť, nielen o nej hovoriť.

Priority Slovenska v oblasti vedy by mali korešpondovať s prioritami EÚ. Medzi ne môžeme zaradiť kategórie zdravia a výživy, nanotechnológie, biotechnológie, informačné a komunikačné technológie, materiálové a produkčné technológie, energiu, životné prostredie a výskum pre bezpečnosť obyvateľstva, ale aj humanitné odbory. Mám na mysli vedy o štáte a práve, osobitnej kriminológie, a v jej rámci prevenciu, reedukáciu, resocializáciu a spoločenskú reintegráciu. Netreba zabudnúť na žurnalistiku, jej poslanie a etiku.

Pri prevratných spoločenských zmenách vždy významnú úlohu zohrávajú také normatívne systémy spoločnosti, ako je právo a morálka; v histórii došlo aj k posunom náboženskej etiky. Vždy treba niečo zo starých zásad vylúčiť a nahradiť prežité segmenty novými. V oblasti práva sa to odohráva v procese racionálnej kvalitatívnej prestavby celého právneho poriadku.
Problémom reality života môžu však byť rýchle a často opakované zmeny jednotlivých právnych noriem, veľká extenzita počtu prijímaných zákonov.

Tak je to aj u nás. Z nich plynie pre subjekty práva aj nepredstaviteľne veľký rozsah povinností, neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť a niekedy aj nekonzistentnosť. To vyvoláva nespokojnosť aj názory, že zákony sú aj ťažko aplikovateľné, často nepremyslene prijímané a novelizované.

Môj pohľad na našu realitu je však optimistický. Vychádza z presvedčenia o pozitívnom smerovaní, pozitívnej sile evolučného procesu a takýto proces nás vedie k vytváraniu efektívneho právneho poriadku. Nemali by sme však podliehať viere, že pomocou najrôznejších detailných regulácií, obmedzení, či selektívnych zvýhodnení dosiahneme dopredu určený cieľ. Právny štát, to nie je len dobrá ústava, podrobné zákonodarstvo a právny systém vôbec. To sú aj efektívne inštitúcie, ich odborné vybavenie, fundamentálne podmienky a predpoklady usporiadaného štátu a spoločnosti; to je kvalitné právne vedomie, dobré mravné spoločenské zázemie; vzdelanosť všetkých sociálnych vrstiev bez ohľadu na vek a rasu. V zovšeobecnení teda možno povedať, že demokracia je vláda ľudu, vláda občanov, vláda kultúrnych vzdelaných spoluobčanov.

Ale ako, akým spôsobom, to je už otázka iná a ťažko zodpovedateľná. Preto nám musí ísť o kvalitu nášho obyvateľstva. Nielen ako hlava štátu, ale aj ako občan svojej krajiny so znepokojením zaznamenávam nárast netolerancie, národnostnej neznášanlivosti, rôznych xenofóbnych a rasistických postojov, kriminality zasahujúcej ľudské práva a slobody, útoky na zdravie, životy, ľudskú dôstojnosť, sociálne a právne istoty. Nemôžem sa v žiadnom ohľade zmieriť ani s ich podobou, ani s ich zdôvodňovaním. Veď pre tieto postoje a činy niet v demokratickej spoločnosti miesta a opodstatnenia. Orgány verejnej správy musia postupovať dôsledne podľa zákonov, ktoré pamätajú aj na takéto prípady. Viac pozornosti výchove sa vyžaduje od našich škôl, cirkví a náboženských spoločností, samosprávnych orgánov. Sú to povinnosti každého z nás.

Sám vo svojej komunikácii, ako hlava štátu, so všetkými zahraničnými partnermi vždy zdôrazňujem vernosť Slovenskej republiky princípom demokracie a právneho štátu, ako aj spojeneckým záväzkom v integračných zoskupeniach, ktorých sme rovnocennými členmi. Bolo by neprirodzené, keby sme mali byť aj vnútri týchto spojeneckých zoskupení vystavovaní neprimeranej kritike či reakciám na vývoj v našej krajine. Musíme a vieme sa s nimi vysporiadať sami a, samozrejme, na základe spomínaných a uznávaných demokratických princípov.

Vo svojom vyhlásení ku Dňu ústavy som zdôraznil, že by som privítal, aby sa všetky zložky občianskej spoločnosti viac venovali otázkam každodennej mravnosti, ktoré ovplyvnia povahu spoločenskej klímy v našom štáte. Nech to nie je iba mojím želaním, ale odhodlaním nás všetkých, aby sa hodnoty ako solidarita, medziľudské vzťahy, tolerantnosť, vzdelanosť a kultivovanosť stali súčasťou nášho každodenného života. A vysoké školy, naši učitelia, ale aj študenti musia byť nositeľmi demokratických, humanistických a mravných ideálov, noriem a praktických aktivít.

Milí študenti, vážené slávnostné zhromaždenie,
bol by som rád, keby ste si na tieto moje slová niekedy spomenuli a pri vhodnej príležitosti ich aj využili. Prajem vám všetkým na prahu nového akademického roka veľa zdravia a úspechov v pracovnom aj osobnom živote. Prajem aj vám pedagógom, aby sa vám podarilo ešte zvýšiť úroveň, ktorú ste na našej univerzite dosiahli vo vede a v pedagogickom pôsobení. Ďakujem Vám za prácu v nádeji na ďalšie úspechy pre Vás osobne, a tak aj pre slovenskú spoločnosť.