Prezident SR Ivan Gašparovič, exkluzívne pre Hospodárske noviny, 17. 4. 2008

Summit NATO je vždy zahraničnopolitickou udalosťou, ktorá nastolí celé spektrum tém. Tie sú zaujímavé nielen pre politikov, ale aj pre širokú odbornú i laickú verejnosť. Stručne by sa dalo povedať, že diskusia o záveroch summitu v plnej miere odhalí intelektuálnu schopnosť krajiny erudovane hovoriť na tému bezpečnosti sveta a úlohy jednotlivých krajín v ňom.

Úroveň diskusie na Slovensku o výsledkoch summitu ma nepotešila. Často sa výmena názorov zredukovala len na tému radarov a politického hodnotenia vyjadrení ústavných činiteľov. Ak sa aj niekde objavili ojedinelé pokusy tematicky prekročiť horizont radarov, názor zasa uviazol v neznalosti záverečného uznesenia aliancie.

Dovolím si pochybovať, či niektoré z denníkov či televízií priniesli komplexný pohľad na výsledky summitu a cieľov, ktoré slovenská diplomacia dosiahla v Bukurešti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol vstúpiť do tejto diskusie. Mojím cieľom je skončiť s rôznymi dezinterpretáciami a pseudohodnoteniami. Tvrdenia typu, že "slovenská diplomacia sa predstavila na summite úboho, pretože bol jasný postoj Nemecka a Francúzska vo vzťahu ku Gruzínsku a k Ukrajine", považujem za nekompetentné. Evidentne vychádzajú z neznalosti spomínaných záverov summitu.

Poďme však najskôr k pozícii a cieľom, ktoré chcela dosiahnuť slovenská diplomacia pod mojím vedením na summite. V súvislosti s ďalším rozširovaním NATO sa domnievam, že bolo našou politicko-morálnou povinnosťou podporiť nové krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v aliancii. Vzhľadom na to, že to nie je ešte tak dávno, čo sme pred dverami NATO stáli aj my. Zároveň sme vychádzali z presvedčenia, že ďalšie rozširovanie aliancie prispieva k rozšíreniu pásma stability a novej politickej perspektívy pre dané krajiny.

Politickí predstavitelia Ukrajiny a Gruzínska prejavili záujem vstúpiť do aliancie a Slovenská republika z vyššie uvedených dôvodov nemala dôvod tejto snahe brániť. Uvedomovali sme si skutočnosť, že obe krajiny musia na ceste do aliancie plniť celý rad kritérií daných v rámci Akčného plánu pre členstvo (MAP), čo neznamená okamžité potvrdenie členstva, a preto ich vstup do aliancie je stále otvorenou otázkou. Najmä v prípade Ukrajiny, ak jedným z kritérií je aj vypísanie referenda o vstupe. Schválenú deklaráciu dávam do pozornosti Jánovi Čarnogurskému, pretože potvrdzuje správnosť postoja Slovenskej republiky. V deklarácii sa totiž konštatuje, že na konci roka 2008 sa uskutoční zasadnutie ministrov zahraničných vecí NATO, ktorí by mali schváliť otvorenie rokovaní s Ukrajinou v rámci Akčného plánu členstva. Za deklaráciu hlasovala aj delegácia Nemecka a Francúzska - zdôrazňujem pre tých, čo sa s týmto záverom nestihli oboznámiť. Zaujímavé a zároveň smutné bolo sledovať mediálne hodnotenia v súvislosti s postavením radarov v

Českej republike a Poľskej republike. Každý politik má právo na názor.

Podstatné však pre našich partnerov bolo, ako na summite vystupuje slovenská delegácia. Dnes môžem povedať, že tesne pred summitom som sa stretol predsedom vlády, ministrom zahraničných vecí, ministrom obrany, veľvyslancom SR pri NATO, s ktorými sme hľadali spoločnú pozíciu vo vzťahu k postaveniu radarov. Po zjednotení názorov sa náš postoj opieral o tri tematické línie.

• Prvá línia vychádzala z presvedčenia, že tento protiraketový systém musí byť súčasťou výzbroje aliancie.
• Druhá línia vychádzala z rozhodnutia zobrať na vedomie rozhodnutie vlád Poľska a Česka postaviť radar na svojom území. Poľsko aj Česko sú zvrchované republiky, ktorým nemôže žiadna krajina prikazovať, akú zmluvu môžu, respektíve nemôžu podpísať.
• Tretia línia sa opierala o názor, aby sa o tomto systéme rokovalo na úrovni NATO - Rusko, resp. na úrovni USA - Rusko.

Všetky tieto podmienky boli splnené a slovenská delegácia nemala problém podporiť záverečné vyhlásenie. Inými slovami to znamená, že slovenská delegácia išla na summit do Bukurešti s jasnou koncepciou a s jasnými predstavami, ako sa postaviť k nastoleným témam.

Nemusím príliš zdôrazňovať, že náš vojenský príspevok v Afganistane ako súčasť boja proti terorizmu sa taktiež stretol s významným ohlasom. V kuloároch summitu rezonovalo vnímanie Slovenska ako štátu, ktorý nechce byť len pasívnym konzumentom bezpečnosti, ale chce sa aktívne spolupodieľať na stabilizácii nepokojných regiónov vo svete.

Na základe daných faktov považujem summit NATO z hľadiska cieľov, ktoré si kládla slovenská delegácia, za úspešný. Mrzí ma však, ak sa k jeho hodnoteniu pristupuje bez znalostí vecí a zodpovednosti k faktom.

Okrajovo sa tiež dotknem vzťahov Slovenska s Ruskou federáciou. Rusko prešlo celým radom politických a ekonomických zmien, ktoré musí EÚ, ako aj NATO zakomponovať do svojej zahraničnopolitickej a bezpečnostnej stratégie. Ako člen týchto zoskupení podporujme dialóg medzi alianciou a Ruskom a medzi EÚ a Ruskom. Musím s potešením konštatovať, že v rámci bukureštských rozhovorov zaznelo z oboch strán rokovacieho stola, že existuje viac spoločných tém než tých, ktoré nás rozdeľujú.

Na summite bolo zjavne cítiť, že je táto idea prítomná aj v politike jednotlivých štátov EÚ, ktoré si hľadajú cestu zintenzívnenia ekonomickej a energetickej spolupráce s Ruskou federáciou. Slovenská diplomacia túto skutočnosť pozorne vyhodnocuje a hľadá tiež riešenia vo vzťahu k Ruskej federácii, podobné riešeniam partnerských krajín EÚ. Považujem za nekorektné a nepravdivé tvrdenia v niektorých zahraničných médiách (české Lidové noviny), ktoré interpretovali postoje slovenskej delegácie na summite ako blízke zahraničnopolitickým záujmom Ruska.

Chcem zdôrazniť, že Slovensko je integrované hodnotovo, ekonomicky, politicky a bezpečnostne v EÚ a v NATO a od tejto geopolitickej reality sa odvíja aj definovanie jeho strategických partnerov. Napokon túto skutočnosť odzrkadľuje aj parlamentom schválená zahraničnopolitická stratégia SR, ktorá sa premieta aj do konkrétnych krokov a rozhodnutí.

Nezávislí publicisti majú právo na špekulácie a nereálne vízie, avšak summit NATO v Bukurešti bol dôkazom toho, že Slovensko presadzuje politiku postavenú na dôveryhodnosti a zahraničnopolitickej predvídateľnosti.