Pri príležitosti zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO sa stretol prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v Prezidentskom paláci s generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom.
Slovenský prezident zablahoželal opätovne generálnemu tajomníkovi NATO k zvoleniu do funkcie a ocenil, že po svojom nástupe tak „energicky a progresívne pristúpil k predstavám o reorganizácii Severoatlantickej aliancie.“
Ivan Gašparovič tiež vyjadril potešenie, že Slovensko sa stalo centrom neformálnej schôdzky ministrov obrany Aliancie. „Vidím v tom aj symboliku v kontexte piateho výročia členstva Slovenska v NATO,“ uviedol prezident SR.
Anders Fogh Rasmussen poďakoval slovenskému prezidentovi za jeho silnú podporu jeho kandidatúre na tento post. „Ďakujem vám aj za vašu silnú osobnú zaangažovanosť v oblasti členstva a pôsobenia Slovenskej republiky v NATO,“ uviedol Rasmussen. Osobitne ocenil prístup Slovenska k zahraničným mierovým misiám NATO, konkrétne v Kosove a v Afganistane.
Podľa Rasmussena NATO mieni aj naďalej zostať v Afganistane a dokonca chce posilniť aj svoju vojenskú účasť. „Jedným z odporúčaní je zvýšiť počet členov bezpečnostných jednotiek Afganistanu. Je to veľmi dôležité odporúčanie, pretože chceme preniesť zodpovednosť za mier a bezpečnosť v Afganistane na samotných Afgancov,“ zdôraznil generálny tajomník NATO.
Prezident Ivan Gašparovič v tejto súvislosti zdôraznil, že slovenská účasť v afganských mierových misiách nie je iba v pozícii vyslaných ženistov. „V súčasnosti máme v misii 244 príslušníkov v Afganistane a čoskoro ich bude 262. Národná rada SR vyslovila súhlas s vyslaním zdravotníckeho tímu do vojenských operácií ISAF. Na zabezpečenie plnenia dodatočných úloh bolo na leteckú základňu vKandahare vyslané družstvo 11 príslušníkov našich ozbrojených síl,“ doplnil slovenský prezident.
Aby NATO mohlo dosiahnuť cieľ - zvýšenie počet členov bezpečnostných jednotiek v Afganistane, potrebuje viac vyškolených a vzdelaných afganských členov bezpečnostných služieb. A na to podľa Rasmussena bude Aliancia potrebovať väčšiu zaangažovanosť svojich členov. „Taktiež potrebujeme aj civilnú podporu rozvoja krajiny a jej infraštruktúry,“ doplnil generálny tajomník NATO.
Podľa Rasmussena sú ďalšími prioritami NATO - okrem Afganistanu - aj terorizmus, počítačová kriminalita a globálna bezpečnosť, o týchto okruhoch chce Aliancia podľa vyjadrení generálneho tajomníka NATO hovoriť aj s ruskou stranou.
Anders Fogh Rasmussen na stretnutí so slovenským prezidentom pripomenul, že „musíme sa zároveň držať kľúčových princípov a teda aj v otázke Gruzínska a jeho nezávislosti,“ uviedol na margo spolupráce s Ruskom. Ďalej konštatoval, že v nasledujúcom období sa Aliancia sústredí na oblasť Západného Balkánu a na napĺňanie podmienok Akčného plánu členstva, kde najbližšie k členstvu má podľa jeho slov Čierna Hora. „Srbsko vnímam ako kľúčového hráča a preto by som rád videl väčšiu spoluprácu s touto krajinou,“ uviedol Rasmussen. Podľa jeho vyjadrení zostáva teritoriálna obrana aj naďalej kľúčovou úlohou Severoatlantickej aliancie.
Prezident Ivan Gašparovič na rokovaní vyjadril potešenie, že spolu s generálnym tajomníkom NATO zdieľajú spoločné názory na bezpečnostnú politiku. „Balkán je veľmi dôležitá oblasť pre pokoj a stabilitu v Európe,“ zdôraznila hlava štátu.
Slovensko, podľa prezidenta, aj keď má iný názor na uznanie nezávislého Kosova, urobí všetko pre to, aby sa situácia v Kosove nestala neprijateľnou pre obyvateľov tejto srbskej provincie.
Ivan Gašparovič sa vyjadril aj ku vzťahom NATO a Ruska. „S Ruskou federáciou potrebuje mať Aliancia dobré vzťahy, aby vyťažila všetko, čo je pre obe strany potrebné,“ pripomenul náš prezident.
Náš najvyšší predstaviteľ sa na stretnutí pýtal aj na problematiku novej stratégie Aliancie, kde v komisii nie je zatiaľ ani jeden zástupca Slovenska. „Chcel by som vás požiadať, aby aj Slovenská republika mohla participovať na tomto projekte, pretože si myslím, že aj my máme dobrých odborníkov na niektoré z kľúčových oblastí záujmu Aliancie a to konkrétne vo vzťahoch so Západným Balkánom a Ruskom,“ tlmočil svoje požiadavky prezident Gašparovič generálnemu tajomníkovi NATO. Ivan Gašparovič v tejto súvislosti zdôraznil, že by pre Alianciu mal byť zaujímavý aj hlas menších štátov.
Anders Fogh Rasmussen na margo tejto požiadavky uviedol, že komisiu zloženú z dvanástich osôb zostavil z čisto odborného hľadiska a nie z pohľadu zástupcov členských krajín. Pripomenul však, že komisia je otvorená pre každú pripomienku a námet na prípravu novej strategickej koncepcie NATO.
Generálny tajomník NATO hlavu štátu ďalej informoval aj o nadchádzajúcej návšteve Ruskej federácie. „Strategické partnerstvo NATO a Ruska je našou prioritou, ale budeme ďalej pokračovať aj v politike otvorených dverí so všetkými, ktorí prejavia záujem o členstvo v Aliancii, čiže vrátane Gruzínska a Ukrajiny,“ uviedol Rasmussen.
Prezident Ivan Gašparovič sa zaujímal aj o názor generálneho tajomníka NATO na prípadnú účasť Ruska na pôsobení v Afganistane. Podľa Rasmussena by Rusko mohlo poskytnúť vybavenie pri príprave a výcviku afganských bezpečnostných jednotiek.
