Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Celonárodnej slovenskej púti k sv. Cyrilovi a Metodovi, Nitra 5. 7. 2011

Eminencie,
excelencie,
vážení duchovní otcovia,
vážení veriaci,
drahí spoluobčania.

Dnes sme prišli do Nitry, aby sme si spoločne uctili svätého Cyrila a svätého Metoda, spolupatrónov Európy. Musím však hneď na začiatku povedať, že vždy, keď sa vraciame k nim, mali by sme sa vracať aj k sebe. Mali by sme sa pýtať, či sme pokračovateľmi toho, čo nám títo vzácni muži zanechali ako svoj odkaz.

Na takto postavenú otázka sa neodpovedá ľahko, lebo nie všetko, čo robíme, by sme bez začervenania mohli vystaviť na obdiv.

Svätí Cyril a Metod, vierozvestovia v jazyku našich praotcov, umocnili našu kresťanskú vieru. Tým posilnili aj našu vieru v ľudskú dôstojnosť, v schopnosti posudzovať konanie podľa zákona a spravovať kultúrne spoločenstvo na princípoch štátnosti.

Pre náš dnešok, i pre budúcnosť našich pokolení, je mimoriadne dôležitý už ľudský, osobnostný rozmer bratov. Ich životná cesta – obetavosť sa pre iných a žiť v láske k Bohu a múdrosti – toto nebolo zavŕšením ich diela. Pretože ich dielo je pre nás otvorené dodnes. Priniesli nám ho ako dar, ktorý sa neodkladá do vitrín ani do knižníc. Mal by byť v nás. Ako dobro a múdrosť, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generácie.

Duchovné dedičstvo svätého Cyrila a svätého Metoda patrí medzi klenoty slovenskej identity, jej kultúrnej svojbytnosti. Aj preto sme mu dali nielen oznamovací, ale aj prihlasovací rozmer v naše ústave, v Ústave Slovenskej republiky, pretože nasledovníkmi týchto solúnskych bratov znie hrdo, ale ešte aj dnes záväzne. Kto sa odkláňa od ich posolstva, akoby odchádzal od kolísky slovenského národa. Akoby sa uberal cestičkami, ktoré nevedú do jeho chrámov, ale do cudzích košiarov.

Sv. Cyrila a Metoda sme ustanovili za našich bratov. Tým sme k ich európskemu, osobitne slovanskému rozmeru, pridali aj náš, slovenský. Aj tu, na týchto, pre nás ľudsky i historicky vzácnych miestach, ste spoločnou modlitbou potvrdili, že ich cesta na naše územia nebola márna, že na nich pamätáme. Pravda, mali by sme na nich pamätať v každej chvíli. Pretože v súvislosti s nimi by sme sa mali pýtať, či sa o ich zrno lásky a múdrosti, ale aj odvahy a obetavosti, staráme príkladne. Či sa k nemu vraciame nielen v dňoch sviatočných, ale aj v dňoch všedných. Či je naše každodenné počínanie v súlade s láskou, vierou a nádejou, ktorým nás učili. Či vieme dobro aj dávať, nielen brať. Či sme spokojní sami so sebou, či by sme sa nemali v duchu kresťanskej lásky odvážnejšie a obetavejšie stavať aj za veci spoločné.

Vážení spoluobčania, drahí veriaci,

je na každom z nás, ako dobre mienené otázky prijmime. Nekládol som ich vám, ale nám. Nám všetkým spoločne. Lebo ísť v stopách svätého Cyrila a svätého Metoda, to je pokračovať v ich diele.

Dokážme sebe a ostatným, že sme ich nasledovníkmi. Na cestách viery, zákonného konania a ochrany našich národných záujmov. Ak to dokážeme, potom nebudeme o nich len hovoriť, ale podľa ich predstáv aj žiť. Aby sme sa svorne pričinili – o dôstojný život pre nás všetkých.