Rozhovor s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom pre mesačník Korene - prvý slovenský časopis v ČR, 1. 7. 2004

Pán prezident. V akej rodine ste vyrastali? Ako by ste charakterizovali svoje detstvo?

- Moji obidvaja rodičia boli učitelia, takže som z učiteľskej rodiny. Mám dve sestry, jedna je lekárka - neurologička a druhá je učiteľka. Ja som skončil právnickú fakultu a pôsobil som tam ako pedagóg.

Čo sa vám najčastejšie zjavuje v mysli pri spomienke na toto obdobie života? Sníva sa vám o detstve?

- Nie som nijaký „snílek“, ako sa hovorí. Nemám nejaké sny, ale pri návšteve rodného kraja sa mi vracajú predstavy o miestach kde som hrával hokej, futbal, kam som chodil do lesa, kde sme sa spolu s chlapcami a dievčatami hrávali.

Prezraďte nám, aké boli vaše vysvedčenia na základnej a strednej škole? Ktoré predmety boli vaše obľúbené?

- Vysvedčení som mal strašne veľa. No môžem povedať, že v mojej žiackej knižke nechýbali žiadne známky, ktoré obsahuje klasifikačný systém... Takým neobľúbeným predmetom bola matematika, hoci na druhej strane ma deskriptíva bavila. A najobľúbenejší predmet? Poriadny chlapec nemôže povedať inšie ako telesná výchova!

Čo vás priviedlo k poľovníctvu? Platí aj vo vašom prípade, že "poľovníci sú vlastne ozbrojení brigádnici"? Akými úlovkami sa môžete popýšiť?

- Ako chlapec som chodil do hory stále a chodil som so starým otcom. Aj naši obaja susedia boli nadšení poľovníci. Takže som pričuchol trošku pri nich k tomuto peknému koníčku, ale aj k vzťahu k prírode a k zvieratám. Mám úlovkov dosť, veď som poľovníkom už 38-my rok. Ale do hory nechodím preto aby som strieľal, ale preto lebo sa tam cítim veľmi dobre. A chodím aj preto, aby som pomáhal zvieratám. Každý poľovník má pocit zodpovednosti k hore a k zvieratám. Takže stavanie krmelcov a kŕmenie zveri patrí k tomu najkrajšiemu. Mám trofeje z čiernej zveri, raticovej zveri, aj dravcov, ale nie je to až také veľké množstvo. Dá sa povedať, že z tých druhov, ktoré na Slovensku žijú, nie všetky, mám po jednej trofeji. Najviac srnčie a diviačie trofeje.

Vieme, že vašim koníčkom sú rýchle autá, ste aj automobilovým pretekárom. Budete sa tomuto športu venovať aj počas výkonu svojej prezidentskej funkcie?

- Je pravdou, že som pretekal na rýchlych autách. Aj tento rok som pretekal na Majstrovstvách Európy v jazde do vrchu na Pezinskej Babe. Ale už som nejazdil ako pretekár, ale ako predjazdec. Ale musím sa pochváliť, že môj čas bol lepší ako u niektorých súťažiacich. A ak sa mi podarí tak by som sa chcel aspoň 3 – 4 krát pretekať aj na budúci rok.

Myslíte si, že platí (samozrejme s humorom používané) prirovnanie Slovákov k Jánošíkovi a Čechov k Švejkovi?

- Pokiaľ to berieme s humorom, tak áno.

Aký je Váš vzťah k novinárom? Neunavuje Vás (často opakovane) odpovedať na podobné alebo rovnaké otázky?

- Je to ich práca. A pokiaľ ide o mňa, tak z postavenia verejného činiteľa, som povinný zodpovedať na ich otázky.

Ešte pred vašou inauguráciou vyšli dve knihy vašich rozhovorov. Chystáte sa byť literárne činný ako váš predchodca vo funkcii?

- Vôbec nie. Tie knihy, čo o mne vyšli sú od iných autorov a napísali ich na základe môjho pôsobenia v politickom a verejnom živote.

Prvý január 1993 označujete z pohľadu Slovenska "za historicky najdôležitejší krok". Hodnotíte rozpad Česko - Slovenska (s odstupom jedenástich rokov) ako jednoznačne pozitívnu udalosť?

- Ja by som to necharakterizoval slovkom „rozpad“. Slovo „rozdelenie“ je trošku iné. A to bol jednoznačne dôležitý historický krok. Nedávno sme vstúpili do EÚ a NATO ako samostatná zvrchovaná republika a to hovorí za seba.

V jednom z uverejnených rozhovorov ste povedali, že členstvo Slovenska v Európskej únii dáva dobrú perspektívu, ale že únia môže aj rýchlo skončiť, tak ako sa náhle rozpadlo Česko - Slovensko. Znamená to, že ste euroskeptik, tak ako Václav Klaus?

- Nie som euroskeptik, ale som „eurorealista“. A ak rozmýšľam z pohľadu všetkých aspektov možných problémov, ktoré v EÚ môžu vzniknúť, ak ich Európa nedokáže vyriešiť, tak takýto problém môže vzniknúť. Česko a Slovensko sa nerozišli preto, že by Slováci nemali radi Čechov, ale hlavne preto, že sme nedokázali vyrovnať ekonomické a sociálne rozdiely medzi oboma krajinami.

Aký bol váš vzťah k A. Dubčekovi? Mení sa s odstupom času váš postoj k nemu?

- S pánom Dubčekom som sa prvýkrát stretol v roku 1968 ako mladý právnik. Veľmi mi imponoval vtedy s novou vlnou politiky. No vstupom „bratských“ vojsk sa éra mojich obrodných predstáv skončila. Potom som sa s ním stretol viackrát po roku 1989 po revolúcii. Je veľká škoda, že Alexander Dubček tak rýchlo odišiel.

Na slovenskom juhu sa Slováci stávajú menšinou. Ohrozuje podľa vás tento vývoj integritu Slovenska?

- Bojím sa toho slova „menšina“. Ale najmä aktivita politikov maďarskej národnosti na Slovensku a ich agresivita vytvára podmienky pre takýto stav. Slovenskí politici a aj médiá zatiaľ nenašli spôsob ako tomu čeliť. Myslím si, že sa k tomuto stavajú veľmi laxne a nezodpovedne.

Viacerí teoretici a politici predpovedajú pod vplyvom globalizačných procesov skorý zánik národov. Samotný pojem "národ" považujú za zastaraný a pre dnešok už vlastne málo použiteľný? Aký je váš názor na tieto otázky?

- Nemám takýto názor, hoci predstava pri filozofii globalizácie sveta a pri presadzovaní jedného svetového jazyka v budúcnosti, môže niečo podobné naznačovať. Ja som ale presvedčený, že tak ako každý má vzťah k svojej rodine, k svojmu rodnému domu, tak aj Slováci si budú chcieť zachovať svoju národnú identitu.

Čo budete vo vašej funkcii preferovať vo vzťahu k Slovákom žijúcim trvalo za hranicami Slovenska?

- Slovenská verejnosť a politici neprejavujú dostatočný záujem a potreby pomoci pre svojich krajanov v zahraničí. Budeme musieť zintenzívniť vzťahy a hľadať možnosti vzájomnej podpory (ktorá je potrebná najmä po vstupe do EÚ). Slovensko bude musieť pripraviť novú legislatívu, kde táto spolupráca bude deklarovaná jednoznačne na princípoch vzájomnej pomoci. Podarí sa nám to vtedy, keď to budú chcieť obidve strany.

Odpovede na otázky z Prahy.

Ako hodnotíte svoju prvú zahraničnú návštevu v Českej republike?

Som rád, že moja prvá návšteva bola tu v Česku, tak ako sme si sľúbili, keď sa Česko - Slovensko rozdeľovalo, že tradícia a naše dobré vzťahy sa tým nenarušia. Myslím si, že dnešný deň je dôkazom toho, že to rozdelenie nie je rozdelením ľudí, že to bol len administratívny akt, ktorý neznamená narušenie dobrých vzťahov. Dnes som sa o tom presvedčil pri rozhovoroch so všetkými ústavnými činiteľmi Českej republiky. Som veľmi rád, že teraz na záver dnešného dňa môžem byť s vami, s krajanmi, ktorí dnes reprezentujú Slovensko tuná v Prahe a veľmi dobre. My Slováci to najmä v súčasnosti veľmi potrebujeme. Vzťahy Česka a Slovenska sa vstupom do Európskej únie ešte viac zblížia. Som veľmi rád, že sme takto pochopili a túto situáciu vnímali aj pri stretnutiach a rozhovoroch s predstaviteľmi českej vlády a českého parlamentu.

Ako vnímate úlohu nás Slovákov v zahraničí vo vzťahu k domovskej krajine, Slovensku. Čím by sme mu mohli byť užitoční?

Vy už ste užitoční, tým, že Slovensko reprezentujete, reprezentujete ho na svojich postoch, či už v zamestnaní, v súkromnom živote a udržiavaním našej kultúry, zvykov a tradícií. Som veľmi rád, že sa vám to skutočne darí a vnímam to aj s pocitom zodpovednosti na našej strane. Do budúcna sa asi budeme musieť venovať vzájomným (slovensko-slovenským) vzťahom oveľa viac ako doteraz.

Ktorá krajina bude cieľom vašej druhej zahraničnej návštevy? Ak to už môžete prezradiť.

Nie je to ešte upresnené, ale určite to bude susedná krajina. Na budúci týždeň príde k nám na Slovensko na oficiálnu návštevu nový rakúsky prezident, pán Hans Fischer. To je tiež veľmi pozitívne, že prezident susednej krajiny, Rakúska jednu z prvých ciest uskutoční na Slovensku a v Maďarsku.