Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slovensko-chorvátskom ekonomickom fóre, Bratislava 20. 5. 2010

Vážený pán prezident,
vážené dámy a páni,

oceňujem, že ste zasadnutie tohto ekonomického fóra operatívne prispôsobili termínu prvej oficiálnej návštevy nášho priateľa, prezidenta Chorvátskej republiky Ivo Josipoviča na Slovensku. Považujem za dôležité, aby hlavy našich dvoch tradične dobre spolupracujúcich krajín osobne potvrdili svoju podporu aktivitám našich podnikateľských obcí, lebo práve výsledky vašej práce materializujú naše dobré vzťahy.

Určite sa všetci zhodneme v tom, že najmä teraz, v čase nepríjemných sociálnych dopadov globálnej hospodárskej krízy, politici i ekonomické kruhy z našich krajín sú povinní hľadať akékoľvek možnosti na nápravu a ďalšie vylepšenie bilancie vzájomnej obchodnej výmeny i na hľadanie možností spoločných aktivít vnútri našich hospodárstiev i na tretích trhoch. Lebo aj keď obchodná výmena medzi Slovenskom a Chorvátskom zaznamenala od r. 2000 strojnásobenie svojho objemu, štatistiky napovedajú, že dôsledky finančnej a hospodárskej krízy v minulom roku spôsobili určitý prepad objemu nášho vzájomného obchodu.

V súčasnosti sme svedkami viditeľného oživenia slovenskej ekonomiky, aj keď riziká zmiernenia tejto dynamiky pretrvávajú. Musíme sa vyrovnať hlavne s tvrdým dopadom krízy na trh práce. Povzbudzujúce je, že samotní bruselskí analytici predbežne odhadujú nárast slovenského HDP v tomto roku na 4,6 %, čo je najviac z krajín EÚ. Výsledky slovenskej ekonomiky sú však vo veľkej miere závislé od obnovenia celkovej dôvery na globálnych trhoch, následne od oživenia zahraničného dopytu a od pokračovania dôležitých domácich infraštruktúrnych projektov. Potrebujeme teda čím skôr trvalejšiu zmenu globálneho trendu.

Vážené dámy a páni,
čím môže byť Slovensko zaujímavé pre chorvátskych podnikateľov? Slovensko ponúka výhody voľného pohybu osôb, tovaru, kapitálu i služieb. Slovensko ponúka stabilné a priaznivé investičné a podnikateľské prostredie i obchodovanie v eurách. A aj napriek súčasným problémom eurozóny kvôli gréckej kríze som presvedčený, že eurozóna dokáže spoločne a solidárne čeliť hrozbám, ktorým je vystavená zo strany špekulatívneho kapitálu. Toto je jedna zo silnejších stránok spoločnej európskej meny a Slovensko je rado, že v pristúpení k euru našlo viac pozitív, než negatív.

Za mimoriadne silnú motiváciu posilňovania našej vzájomnej hospodárskej spolupráce pokladám budúce členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ekonomický priestor s rovnakými pravidlami je tým najlepším prostredím pre spoľahlivejšie ekonomické väzby. A chcem využiť toto fórum, aby som potvrdil, že Slovensko patrí k najväčším podporovateľom čo najrýchlejšej integrácie Chorvátska do únie.

Z pohľadu vzájomných investícií je na tom lepšie Slovensko, aj keď ani 25 miliónov eur slovenských investícií v Chorvátsku zďaleka nevyčerpali svoje možnosti napr. v sektore chorvátskej energetickej sústavy, turistických zariadení či lodeníc.

Ďalšie rezervy spolupráce vidíme v energetickom sektore, hlavne v oblasti prepravy energonosičov na Slovensko. Perspektívy spolupráce sa črtajú v oblasti automobilového priemyslu a pri modernizácii a výstavbe transeurópskych železničných a cestných koridorov, najmä pri vagónovej a kombinovanej preprave s cieľom lepšieho využitia prístavu Rijeka.

Nechcem opomenúť jednu z najdôležitejších oblastí nášho vzájomného záujmu – rastúci turizmus na chorvátskom pobreží. Popularita Chorvátska ako dovolenkovej destinácie Slovákov neustále rastie a počet vyše tristo tisíc turistov je už ekonomicky zaujímavý.

Na druhej strane by nás potešilo, ak by sa zvýšil záujem Chorvátov o návštevu Slovenska, ktoré je známe svojou horskou prírodou, početnými historickými pamiatkami, širokým spektrom zimnej turistiky aj rozvinutou kúpeľnou starostlivosťou. Slovensko je pripravené rokovať s partnermi o ešte lepšom využití liečebných kapacít našich kúpeľov a o investovaní do tejto sféry.

Vážený pán prezident,
vážené dámy a páni,
každý z nás si iste želá, aby sme spomínané dôsledky krízy aj výpadok v našich obchodných vzťahov už čoskoro prekonali. Bude si to vyžadovať väčšiu aktivitu na oboch stranách. Verím, že jedným z konštruktívnych impulzov bude aj toto ekonomické fórum.

Na záver Vám prajem pozitívnu a tvorivú debatu. Bolo by dobré, keby jej výsledkom boli vzájomne výhodné kontrakty podnikateľov dvoch krajín, ktoré sa čoskoro definitívne stretnú v spoločnej európskej rodine – v Európskej únii.