Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti štátneho sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu Ružinovský cintorín v Bratislave, 17. 11. 2009

Vážená pani podpredsedníčka NR SR, vážení poslanci NR SR
vážený pán podpredseda vlády SR,
Vaša Excelencia otec arcibiskup,
vážený pán prezident Medzinárodného protikomunistického hnutia,
vážený pán predseda Zväzu protikomunistického odboja,
vážené excelencie,
vážení účastníci pietneho zhromaždenia,
dámy a páni,

túžba po slobode a demokracii je prirodzenou vnútornou potrebou človeka. V našich dejinách boli obdobia, keď ani sloboda ani demokracia neboli samozrejmosťou, keď sme o ich prinavrátenie do života museli viesť zložitý zápas. Tento zápas mal rôzne podoby. Vážime si všetky minulé formy zápasu za demokraciu, pretože každá svojím vlastným spôsobom prispela k jej dosiahnutiu.

Deň boja za slobodu a demokraciu má pre nás osobitný emocionálny náboj. Pripomíname si ním osudy našich občanov, i nášho národného a občianskeho spoločenstva v časoch neslobody. Pripomíname si ním aj udalosti spred dvadsiatich rokov, všeobecný nenásilný odpor občanov proti vláde jednej strany, pod ktorým táto padla a uvoľnila cestu k demokracii.

17. november je pre nás medzníkom, ktorý predstavuje časový prelom medzi diktatúrou a medzi demokraciou a slobodou. Vyše štyridsať rokov sme čakali na deň, keď padli posledné mocenské zábrany, keď sa zrútilo predchádzajúce usporiadanie sveta, keď pominulo obdobie studenej vojny.

Upínať sa však iba na tento dátum v kalendári, ktorého výročie si dnes pripomíname, nemôžeme. Ak si chceme uctiť všetky politické obete obdobia neslobody. S úctou spomíname na našich popravených politických väzňov. Na tých, ktorí boli mučení a s ktorými bolo neľudsky zaobchádzané. S úctou spomíname na všetkých, ktorých zdravie a životy boli zničené vo väzeniach, alebo v táboroch nútených prác; kam sa dostali z dôvodu svojho politického presvedčenia.

Spomíname na všetkých, na ktorých bolo páchané násilie. Aj na živnostníkov a roľníkov, ktorí prišli o svoje imanie. Aj na viacerých kňazov, ktorým odňali štátny súhlas. Aj na tých, ktorým režim komplikoval vysokoškolské štúdium kvôli ich triednemu pôvodu a presvedčeniu. Na všetkých, ktorí chceli cestovať do zahraničia a nemohli, ktorí chceli komunikovať s príbuznými v zahraničí a bránilo sa im v tom.

Toto obdobie ťažko pochopí ten, kto ho neprežil.

Boj za slobodu a demokraciu bol zložitý. Prebiehal v konfrontácii so štátnou mocou. V päťdesiatych rokoch tu boli inscenované politické procesy, hľadanie vnútorného nepriateľa, sledovanie a zastrašovanie občanov, zvlášť inteligencie. Vytváranie existenčnej závislosti a mnohé iné metódy nútili obyvateľstvo k poslušnosti a spolupráci s mocou. Napriek prudkej ideologizácii života však nadaní ľudia vytvorili trvalé hodnoty. Žiaľ, nepodarilo sa nám všetky uchovať.

V ťažkých podmienkach sa vždy ukáže sila spoločenstva, sila spoločenských a rodinných väzieb. Slúži ku cti našim ľuďom, že vedeli vzdorovať ideologickému tlaku a uchovali si svoju duchovnú a nezlomnú národnú identitu.

Zápas za nastolenie slobody a demokracie nás stál mnoho úsilia. Priniesol mnoho bolesti a sklamaní. Aj strát na ľudských životoch. To nás zaväzuje. My, ktorí dnes žijeme v slobodnej i demokratickej spoločnosti, ktorí sme prežili obmedzovania slobody, musíme byť osobitne citliví na každé porušovanie ústavne garantovaných práv a slobôd občanov. Nemôžeme o slobode a demokracii len hovoriť, musíme v ich duchu aj konať a pôsobiť. Naša kolektívna pamäť by nás nikdy nemala prestať varovať pred idealizáciou niektorých stránok života v období pred rokom 1989. Ale ani po ňom.

Musíme naše dejiny, nás samotných, vidieť v širších súvislostiach európskych a svetových dejín. Ich jednotlivých aktérov vidieť v zložitých dobových, zvlášť v politických, ekonomických a vedomostných súvislostiach i možnostiach. Dívajme sa na život kontinuálne a komplexne. Veď práve demokratické hodnoty nám umožňujú pristupovať k interpretácii našich dejín slobodne. Teda bez skresľovania a bez donucovacieho ideologického imperatívu. Tak, aby sme pochopili skutočnosť. Minulú i súčasnú. Bez jednostrannosti a postranných úmyslov.

Pre ideály slobody a demokracie musíme predovšetkým žiť. Osvojovať si ich a presadzovať v každodennom živote. Len v praktickom živote nadobúdajú svoj zmysel a svoju dôstojnosť. Svoju vysoko humánnu podstatu, spätú s duchovným svetom človeka a kvalitou jeho života.

Neustále musíme mať na pamäti – a aj mladej generácii pripomínať – povinnosť rozvíjať všeľudské hodnoty, ktoré nám sloboda a demokracia ponúka. Na prvom mieste je to rozvoj právneho štátu, rozvoj ústavnosti a zákonnosti. Teda rešpekt a úcta k zákonom. S nimi súvisí aj morálka, humanizmus, úcta k človeku, ochrana života, občianska solidarita, ľudské práva a slobody zakotvené v našej ústave.

Len takýmto občianskym prístupom naplníme odkaz tých, ktorým sme postavili tento pamätník. Všetkým vám ďakujem za to, že ste dnes na toto pietne miesto prišli a vzdali hold obetiam minulosti.

Klaniam sa vám, sprítomneným v tomto pamätníku.