Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na obede podávanom japonskou podnikateľskou asociáciou Keidanren Kaikan, Japonsko, Tokio 28. 6. 2012

Vážený pán spolupredseda Šiniči Jokojama,
vážený pán spolupredseda Jošimicu Kabajaši,
vážení priatelia,

rád využívam moju historicky prvú oficiálnu návštevu v Japonsku k stretnutiu s Vami na pôde Vašej federácie. Keidanren je najvplyvnejšia a najsilnejšia japonská podnikateľská a hospodárska organizácia, ktorá v mnohom ovplyvňuje dianie a výsledky na japonskej ekonomickej scéne. Takto ju vnímame aj na Slovensku. Vážime si podporu Keidanren pri rozvoji vzťahov medzi Japonskom a Slovenskom, ako aj pomoc pri nadväzovaní vzťahov medzi spoločnosťami na oboch stranách.

Bolo pre mňa preto potešením prijať niektorých z Vás v mojom prezidentskom paláci v Bratislave v júni 2010.

Veľmi si želám, aby táto návšteva zdôraznila význam, ktorý slovenská vláda prikladá rozvoju všestranných a vyvážených vzťahov s Japonskom.

Vrátane rozvoja politického dialógu, posilňovania obchodnej a hospodárskej spolupráce, ale predovšetkým vzťahov na poli vedy, výskumu, nových technológií a inovácií. Chcem tu v Japonsku predstaviť Slovensko ako členskú krajinu únie, ktorú stojí za to spoznať, lebo dynamicky rastie, vytvára dobré podmienky pre investovanie i regionálnu expanziu v Európe.

Dámy a páni,
Japonsko považujeme za významnú krajinu s dôležitým postavením v súčasných medzinárodných vzťahoch. Máte kľúčový vplyv na celkovú výkonnosť svetovej ekonomiky. Pozitívne vnímame ambície vašej vlády zabezpečiť trvalú prosperitu japonskému národu a ďalej prispieť k aktívnejšiemu pôsobeniu Japonska pri riešení globálnych a regionálnych otázok.

V tejto súvislosti nemôžem obísť jednu dôležitú tému. Aj na tomto mieste by som chcel vyjadriť obdiv japonskému národu, ako sa vyrovnal s trojnásobnou katastrofou v marci 2011 (so zemetrasením 9,0 stupňa; cunami; jadrovou haváriou vo Fukušime).

Japonské hospodárstvo bolo a je ťažko postihnuté nielen týmito katastrofami, ale aj minuloročnými záplavami v Thajsku, ktoré urobili rok 2011 pre japonské hospodárstvo ešte ťažší.

Je obdivuhodné, že v tak krátkej dobe sa japonské hospodárstvo dostalo z ťažkej situácie a už v prvom štvrťroku 2012 ste dosiahli rast HDP na úrovni 4,7 %. Všetky tieto udalosti silne doľahli na mnohé japonské podniky, ale aj toto číslo dokazuje, že aj s takýmito krutými ranami sa krajina dokáže popasovať a hľadať nové riešenia.

Vôbec nepreháňam, ak poviem, že po tragickom marci 2011 sme začali lepšie poznať a chápať Japoncov.

Pochopili sme, v čom tkvie sila Japoncov pri prekonávaní prekážok – v obrovskej sebadisciplíne, solidarite, pokore, pracovnom nasadení, v mimoriadnej zodpovednosti za pokoj a prosperitu rodiny i celého spoločenstva. Získali ste si náš obdiv i úctu. A trúfam si povedať, že v niečom ste nám pripomenuli našu historickú skúsenosť. Lebo cesta Slovenska k našej modernej súčasnosti tiež vôbec nebola jednoduchá a bez prekážok.

Slovensko sa od vzniku svojej štátnosti v roku 1993 zaradilo medzi demokratické krajiny. Sme síce starý európsky národ, ale modernú štátnosť sme nadobudli až po zamatovej revolúcii. Vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 sa Slovensko stalo neoddeliteľnou súčasťou integrovaného európskeho priestoru.

Od 1. januára 2009 začalo používať spoločnú európsku menu EURO, čo zvýšilo jej atraktivitu pre zahraničných partnerov a investorov.

Chcem zdôrazniť, že napriek dnešným ťažkostiam v eurozóne sme tento krok nikdy neoľutovali – skôr naopak. Splnili sme ťažké podmienky vstupu do eurozóny. Pozdvihli sme si vlastné sebavedomie. Euro sa stalo pre nás i morálnou satisfakciou, keďže sme ho z postkomunistických krajín strednej a východnej Európy po výnimočnom ekonomickom výkone prijali ako prví.

Vážené dámy a páni,
Japonsko je náš významný obchodný partner. Uvítali by sme spoločné hľadanie možností, ako zvýšiť slovenský vývoz do Japonska a zmierniť tak nevyváženosť obchodnej výmeny. Potenciál oboch krajín nie je v tomto smere plne využitý. Veríme, že Japonsko a únia po obojstranných konštruktívnych kompromisoch nájdu konsenzus a čoskoro otvoria rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom (FTA/EPA).

Našu dvojstrannú spoluprácu chceme orientovať aj na oblasti vedy a technológií ako sú napr. informačné a komunikačné technológie, nanotechnológie, umelá inteligencia, robotika a biotechnológie.

Vo februári tohto roku v Bratislave prebehlo úspešne prvé kolo stretnutí medzi vedeckými odborníkmi Japonska a SR. Stretnutia počas tejto návštevy vnímame ako ďalší krok. Priznávame, že Vašich 3,6 % z HDP, ktoré dávate na vedu a výskum, je aj v porovnaní so svetom impozantné číslo.

Práve dnes sme navštívili najväčšie výskumné stredisko Riken. Veľmi nás zaujalo. V októbri t.r. pricestuje na samostatnú návštevu Minister školstva, vedy a športu SR. Na budúci rok sa plánuje následné stretnutie vedcov opäť v Bratislave na tému “Nové materiály”. Veríme, že tieto aktivity naštartujú nové kolo spolupráce vedcov a inštitúcií.

Preto som zaradil do mojej delegácie i skupinu vedcov zo SAV a z dvoch bratislavských univerzít – Komenského i Ekonomickej, ktorí podpisujú v Tokiu Memorandum o spolupráci s Tokijskou medzinárodnou univerzitou.

SR má eminentný záujem o zvýšenie prílevu strategických japonských investícii do slovenskej ekonomiky. A sme si vedomí, že vy z Keidanren môžete mať pozitívny vplyv na podporu spolupráce so Slovenskom. Dnes sa Slovensko profiluje aj ako destinácia pre zahraničné investície umiestnené do vedy a výskumu, dizajnérskych centier, návrhárskych dielní a pod.

Domnievam sa, že zblíženiu našich podnikateľských prostredí a zlepšeniu vedomostí o podnikateľských podmienkach a príležitostiach v našich krajinách by napomohlo vytvorenie spoločnej Slovensko-japonskej podnikateľskej rady (Slovak-Japan Business Council). Podpora japonskej vlády a najmä Vás, podnikateľských subjektov pre toto fórum by bola vítaná.

Môžete sa nás pýtať: a v čom ste lepší než Poliaci, Česi, Maďari, Rumuni...? Prečo by sme mali viac investovať a podnikať práve na Slovensku?

Dá sa reagovať viacerými argumentmi: že z hľadiska logistiky máme ideálnu zemepisnú polohu.

Ponúkame vysokú produktivitu a kvalitu práce, kvalifikovanú pracovnú silu, kvalitné podnikateľské prostredie a stále sa zlepšujúcu dopravnú infraštruktúru rôznymi smermi. Slovensko môže byť ideálnou vstupnou bránou a destináciou pre japonské priame zahraničné investície do Európy, vrátane Ruska a Ukrajiny. Navyše, vláda SR podporuje vstup zahraničných investorov a zavádza nástroje pre zjednodušenie vstupu priamych zahraničných investícií.

Mimochodom – zahraničné automobilky, ktoré sú prítomné na Slovensku (Volkswagen, Peugeot a Kia Motors), vyrábajú v slovenských závodoch najnáročnejšie modely a ich slovenská produkcia je vnímaná ako najkvalitnejšia v rámci ich koncernov. Každý rok prijímajú nových pracovníkov a rozširujú výrobu.

To, čo by mohlo potenciálnych investorov osobitne zaujímať, je poznanie našej zažitej skúsenosti, nášho národného príbehu. Je presvedčivejší, ako naše argumenty. Je to príbeh, ako sme ako národ počas jedného tisícročia aj bez vlastnej štátnosti napriek silným tlakom dokázali prežiť a zachovať si územie, jazyk, kultúru, tradície. Ako sme sa v mimoriadne ťažkej situácii po rozdelení Československa pred 20 rokmi dokázali svojpomocne, napriek nedostatkom a chybám, úsilím, pracovitosťou, serióznosťou voči partnerom, ale i politickou zodpovednosťou za budúcnosť krajiny, vyhrabať z ekonomického a sociálneho dna. Slovenský priemysel bol vtedy na kolenách a poľnohospodárstvo bolo vo veľkej miere zdevastované.

Ale zdvihli sme sa v duchu japonského príslovia: „Ak padneš sedemkrát, postav sa aj ôsmy raz“. V tom je náš príbeh podobný japonskému heroickému národnému výkonu po tragédii cunami pred vyše rokom!

Napokon - zo Slovenska, ktorému pred 20 rokmi takmer nikto neveril, sme sa splnením náročných ekonomických kritérií stali prvým regionálnym členom eurozóny, lídrom v produktivite práce zo všetkých postkomunistických krajín. Meníme štruktúru školstva i vedy, aby sme sa rýchlo prispôsobili najnovším trendom v inováciách a ešte viac sa zamerali na vedomostnú ekonomiku. Dnes vyrábame najviac áut na svete na obyvateľa (približujeme sa k 1 miliónu ročne), sme v špičke najsilnejších výrobcov LCD a LED monitorov na svete.

Našimi tromfami sú: produktivita práce, talent, kvalita, zručnosť, priateľskosť, tvorivosť, spoľahlivosť, schopnosť prekonávať prekážky, vzájomná výhodnosť a politická stabilita. Pre úspešné podnikanie to nie je málo. Pozývam Vás k nemu na Slovensko!

Nech sa vám darí vo všetkých vašich počinoch.