Prezident SR vystúpil na hodnotiacej konferencii o zahraničnej politike
Prezident SR Ivan Gašparovič sa zúčastnil na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2012 na Ministerstve zahraničných veci a európskych záležitostí SR. Spolu s hlavou štátu v úvode vystúpil aj predseda NR SR Pavol Paška. Oboch najvyšších predstaviteľov štátu na pôde rezortu privítal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Prezident vo svojom prejave konštatoval, že za ostatný rok, aj vďaka profesionálnemu pôsobeniu rezortu zahraničných vecí, výkon slovenskej zahraničnej služby mal stúpajúcu tendenciu. „Ak som tu pred rokom hovoril, že sme stratili našu národnú zhodu a schopnosť konsenzom zadefinovať strategický cieľ Slovenskej republiky a povzniesť ho nad záujem politických strán, dnes mám pocit, že sme k tomuto konsenzu podstatne bližšie,“ povedal v úvode Ivan Gašparovič.
Hlava štátu ďalej pred diplomatmi zdôraznila, že v tomto roku si pripomíname 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, a teda aj dve dekády našej zahraničnej politiky a zahraničnej služby. „Je za nami neľahká a náročná, ale úspešná 20-ročná cesta správnym smerom, a to je rozhodujúce. Slovensko je skutočne úspešnou a dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou. Je konsolidovaný, spoľahlivý, dôveryhodný a zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva,“ uviedol prezident.
Ivan Gašparovič v príhovore ocenil doterajšiu spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí pri napĺňaní jeho ústavných kompetencií v oblasti zahraničnej politiky. „Touto cestou chcem ísť aj v ďalšom období, lebo takáto synergia má zmysel. Slovensko si dobre uvedomuje svoje postavenie v strednej Európe i úlohu, ktorá z toho vyplýva. Vieme, čím môžeme prispievať k stabilite a súdržnosti regiónu, “ pokračoval náš najvyšší predstaviteľ.
Prezident zdôraznil, že rok 2012 bol v európskej agende v znamení pokračujúceho úsilia o stabilizáciu eurozóny. Podčiarkol, že silné a stabilné euro je v našom vitálnom záujme. „Pripomeniem aj myšlienku, ktorú som predniesol na minuloročnej konferencii GLOBSEC. Stále viac sa mi zdá, že s postupným odchodom generácie, ktorá poznala utrpenie z druhej svetovej vojny, sa v Európe oslabuje vnímanie Európskej únie ako bezpečnostného projektu. Do popredia sa posúva jej ekonomický a politický rozmer. V tomto kontexte vnímam náš spoločný zápas o zachovanie eura, o obnovenie stability eurozóny a o vnútornú reformu únie aj ako zápas o posilnenie bezpečnostného a obranného rozmeru Európskej únie, o bezpečnú budúcnosť Európy,“ zaznelo z úst prezidenta na pôde kongresového centra rezortu diplomacie.
V oblasti bezpečnostnej agendy hlava štátu uviedla nutnosť užšieho prepojenia strategického plánovania i rozdelenia úloh Aliancie a Únie. Označil to za najprirodzenejšie prepojenie, lebo nedostatočná koordinácia dvoch integračných zoskupení vyznávajúcich rovnaké hodnoty a pôsobiacich v rovnakom medzinárodnom prostredí je nákladná, drahá a pred občanmi ťažko vysvetliteľná.
Ako ďalej povedal, „v našom regióne sa musíme sústrediť na zdieľanie vojenských spôsobilostí a výcviku, na spoločné financovanie, cieľavedomejšiu spoluprácu s obranným priemyslom, na posilnenie programov medzinárodnej spolupráce - prednostne so spojencami z Vyšehradskej skupiny.“
Na záver Ivan Gašparovič upriamil pozornosť na dôležitú tému – pokrízovú obnovu nášho regiónu a kontinentu. „Tejto téme bude venovaný 18. summit prezidentov krajín strednej Európy. Organizujeme ho v Bratislave 12.–13. júna tohto roku. Pozval som hlavy 20 európskych štátov a predsedu Európskej rady,“ informoval prezident hostí konferencie. Ambíciou summitu bude podľa neho vygenerovať politické impulzy pre exekutívy našich krajín v ich úsilí naštartovať hospodársky rast, zvýšiť konkurencieschopnosť a posilniť sociálnu kohéziu. Summit hláv štátov Bratislave má byť aj ukážkou otvorenosti a flexibility pri posudzovaní hospodárskych a sociálnych otázok regiónu. „Preto naň pozvem aj najvyššiu predstaviteľku Kosova, ktorého štátnosť síce neuznávame, ale vnímame ho ako reálnu súčasť regiónu s podobnými sociálnymi a ekonomickými starosťami občanov z krízy, aké majú aj naši občania,“ vysvetlil Ivan Gašparovič. Dodal, že Bratislava by mohla byť ideálnym miestom pre pokračovanie nevyhnutného dialógu medzi Belehradom a Prištinou.
